Dáma slovenskej monodrámy Adela Gáborová

20.9.2013|-jr-|
Dáma slovenskej monodrámy Adela Gáborová

(2. 3. 1940, Brekov pri Humennom, Slovenský štát – 12. 7. 2007, Nitra, Slovensko)

Adela absolvovala štúdium herectva na VŠMU v Bratislave v roku 1961. Odvtedy sa jej divadelným domovom stalo Divadlo Andreja Bagara v Nitre, kde patrí k najvýraznejším osobnostiam tohto súboru. Na javisku nitrianskeho divadla strávila takmer štyridsaťpäť rokov. „Pochádzala z Košíc ako ja, jej maminka žije dodnes len o ulicu ďalej od mojich rodičov. A obidve sme po prvý raz stáli na doskách, ktoré znamenajú svet, v košickom divadle v opere Carmen ako detskí vojaci v pesničke Pyšné kráča naša čata. Len Adelka o dvadsať rokov skôr. Presne o toľko bola odo mňa staršia,“ komentuje herecké začiatky Adely Gáborovej Eva Pavlíková. Svoje herecké umenie mala možnosť rozvíjať pod vedením viacerých slovenských aj českých významných režisérov (napr. Pavol Haspra, Jozef Bednárik, Karol Spišák, Jan Antonín Pitínský, Vladimír Morávek). Na javisku dominovala v zložitých charakterových postavách, ktorým dokázala dať psychologickú presvedčivosť. Zložité herecké kreácie, ktoré Gáborovej ponúklo javisko, zobrazovali jej výnimočný talent a cit pre postavu. Postupom času se z Adely Gáborovej stala obľúbená dramatická herečka a pre odborníkov jedna z najvýraznejších osobností a opôr slovenského divadla. Pretože vo svojich úlohách Gáborová spojila lyriku s dramatičnosťou, hrala náročné postavy svetového divadelného repertoáru. Bola Lady Macbeth, Kapuletovou v Shakespearovom Rómeovi a Julie; slúžkou v Dome Bernardy Alby; Arkadinou v Čajke od A. P. Čechova; Kristínou v dráme Smútok pristane Elektre, alebo Máriu Stuartovnu v rovnomennej Schillerovej dráme. Jej spontánne a prirodzené herectvo sa osvedčilo neraz aj v komediálnych úlohách a muzikáloch. Herečku Adelu Gáborovú však priťahovali aj iné aktivity súvisiace s divadlom. Patrili k nim predovšetkým alternatívne projekty, napríklad projekty divadelného družstva Zdvih pri DAB Nitra alebo divadelného zoskupenia Problém Miloša Karáska. Na VŠMU učila Hereckú tvorbu. Pracovala aj s poslucháčmi kňazského seminára, ochotníkmi a pripravovala recitátorov na Poděbradské dni poézie, Hviezdoslavov Kubín, dokonca režírovala jedno predstavenie pre nepočujúcich talentov pre Effetu – stredisko sv. Františka Saleského v Nitre a pod.

Adela Gáborová stvárnila asi 140 divadelných, 120 televíznych a asi 30 filmových rolí. Filmové role jej zverili viacerí režiséri, napríklad M. Šulík - Neha a E. Štefankovičová - Nemožná. Na obrazovke sa objavila v roku 1976 vo filme Sokovia, no a kto by si ju nepamätal z už kultovej komédie Juraja Jakubiska Nevera po slovensky či z jeho ďalšieho filmu Sedím na konári a je mi dobre. Okrem toho si zahrala množstvo postáv v rozhlase. Jej hlas poznáme aj z dabingu. Nezabudnuteľné výkony podáva Adela Gáborová v monodrámach ako sú Médea, Cézar a Drana. Jej predstavenie Dnešná Médea bolo ozdobou nejedného divadelného festivalu a práve preto jej tento špecifický herecký odbor vyniesol nesmrteľný prívlastok 1. dáma slovenskej monodrámy.

Adela Gáborová

Jej syn Peter Gábor (absolvent divadelnej réžie na pražskej DAMU) je režisérom a umeleckým šéfom činohry divadla v Olomouci, hosťuje aj v ďalších českých divadlách. Jeho otcom bol známy džezový hudobník Jozef „Dodo“ Šošoka – zomrel len rok po svojej bývalej partnerke Adele Gáborovej. Príležitosť zahrať si pod jeho režijným vedením využila Adela Gáborová napríklad v roku 1996 v ÖrkényhoMačacej hre na javisku Divadla A. Bagara v Nitre. V roku 1999 si prevzala divadelné ocenenieDosky za stvárnenie najlepšieho ženského hereckého výkonu za úlohu Lady Macbeth v inscenácii hry W. ShakespeareaMacbeth. Dňa 1. januára 2006 si z rúk prezidenta SR Ivana Gašparoviča prevzala najvyššie štátne vyznamenanie, Pribinov kríž II. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj Slovenskej republiky v oblasti divadelnej kultúry.

Adela bola nesmierne skromná, veľmi vitálna a pravdovravná. Keď sa nahnevala – a to veľmi spravodlivo - dokázala dať všetkých naokolo do pozoru. Volali ju vedúca, to preto, že rada všetko organizovala, spomínajú jej členova DaB v Nitre. Vraj obetavejšieho človeka, ako bola ona, medzi hercami nikdy predtým a ani potom nestretli. Taká ostane Adela Gáborová v spomienkach herca Viktora Horjána. Herečka sa s ťažkou zákernou chorobou trápila dlhých päť rokov. Týždeň pred smrťou si do domovského divadla prišla prevziať Cenu mesta za celoživotné dielo.

Filmografia a televízna tvorba Adely Gáborovej:

Sokovia

(1976), Nevera po slovensky I-II (1981), Dve duše(1982), Rodinná anamnéza(1983), Ľudmilka (1984), Múdra Gabriela (1984),Čierna ovca (1985), Iná láska(1985), Praženica (1985), Nemožná (1987), Balada o mŕtvych očiach (1988), Ten tretí (1988), Ulice bez mena (1989), Zlodarov les (1989), Keď hviezdy boli červené (1990), Neha (1991), O krásnej strige (1994), Iba taká hra (1995), Jaškov sen (1996), Z vrecka rozprávkara (1999), Vyhnanci (2000), Zlatý chlieb (2001), Pokrvné vzťahy (2003).

  Foto © archív

Súvisiace články