Maximilian Schell z dynastie Schellovcov
(8.12.1930, Viedeň, Rakúsko)
Meno Schell sa stalo našim divákom známe najskôr vo svojej ženskej podobe. Maximiliánova sestra, Mária, bola v 50.rokoch mimoriadne slávna herečka vďaka hlavným úlohám vo filmoch Gervaise a Natalia. Schellovci pochádzajú z Viedne, žijú vo Švajčiarsku a tvoria v Nemecku. Keď sa raz Maximiliána opýtali, za čo sa považuje, odpovedal:
"Môj starý otec bol Francúz. Moja matka Margareth de Noë patrí k potomkom hugenotov, ktori sa rozpŕchli po svete. Dostala sa do Viedne, kde pôsobila dlhé roky ako herečka. Po presťahovaní sa do švajčiarskeho Bernu viedla školu dramatického umenia. Otec Hermann Ferdinand Schell je básnik a dramatik. Patrí k starej švajčiarskej rodine."
Maximilián Schell má troch súrodencov – Máriu, Karla, a Immy. Všetci štyria sa dali na hereckú dráhu, ale výrazné úspechy dosiahla predovšetkým Mária a po nej Maximilián. Otec chcel mať syna profesora, preto sa Maximilián spočiatku učil a popritom hral aktívne futbal. Neskôr študoval filozofiu a dejiny umenia v Zürichu. Už počas štúdií neraz hral v študentskom ochotníckom divadle. Niekoľko rokov váhal, či sa má stať futbalistom alebo hercom, nakoniec humanitne zamerané štúdium rozhodlo o životnej dráhe mladého ambiciózneho chlapa. Bol ambiciózny vo všetkom, čo robil. Začínal ako divadelný herec a účinkoval na viacerých rakúskych, švajčiarskych a nemeckých scénach. Úspechy na európskych javiskách mu otvorili cestu na Broadway.
Pred kamerou debutoval r.1955. Jeho prvá úloha sa objavila vo filme Mladé levy /The Young Lions, 1958/ so slávnym Marlonom Brandom a Montgomerym Cliftom ako nacisti, režírovaný E.Dmytrykom. O tri roky neskôr vstúpil Maximilian Schell na filmový Olymp. Režírovať začal o päťnásť rokov neskôr. Režijne debutoval filmom Prvá láska /Erste Liebe, 1970/, podľa známej Turgenevovej poviedky, nakrúteným roku 1971 v Maďarsku. Režíroval psychologickú drámu Chodec /Der Fussgänger, 1973/, Sudca a jeho kat /Der Richter und sein Henker, 1975/, Poviedky z Viedenského lesa /Geschichte aus dem Wienerwald, 1978/, celovečerný dokument Marlene /1983/ o legende predvojnového filmu Marlene Dietrichovej,ktorý bol nominovaný na Oscara. Autobiografický dokument o svojej sestre, veľkej herečke, ktorá nešťastne podľahla alkoholu Moja sestra Mária /Meine Schwester Maria, 2002/.
Hral veľké postavy klasického repertoáru, originálnosť jeho Hamleta podnietila mnohých kritikov k teoretickým úvahám. Takmer v tom istom čase vystupoval Schell aj ako klavirista, čo je ďalší dôkaz jeho všestrannosti. Neokázalé mužné herectvo Maximiliana Schella sa vyznačuje moderným a citlivým traktovaním psychologicky zložitých, intelektuálne ladených postav z minulosti i súčasnosti, ktorým vtláča výrazové prostriedky civilnej úspornosti a vycibreným zmyslom pre hlasovú kultúru neopakovateľnú podobu. Maximilán Schell slávil úspechy vo filmoch ako sú: Norimberský proces I, II /Judgment at Nuremberg, 1961/, ktorý získal v roku 1962 Oscara za najlepší herecký výkon, Simón Bolívar /1968/ talianskeho režiséra A.Blasettiho, Zámok /Das Schloss, 1968/ a Chodec /Der Fussgänger, 1973/, ktorý nakrútil podľa vlastného scenára, kde stvárnil jednu z hlavných postáv. Ale to je iba malá časť jeho tvorby. Hral okrem iného vo filmoch Deti, matky a generál /Kinder, mutter und ein General, 1955/, 20. júl /Der 20.juli, 1955/, Svedectvo Lorenza Darranta /Die Letzten werden die Ersten sein, 1957/, Manželstvo doktora Danwitza /Die Ehe des Dr.med. Danwitz, 1956/, Dievča z Flandier /Ein Mädchen aus Flander, 1956/, Väzni z Altony /I sequestrati di Altona, 1962/, kde hral po boku talianskych umelcov Sophie Lorenovej a režiséra Vittoria de Sicu – v tomto filme bol pre talianskych umelcov jediným omylom, čo sa týka sveta Sartrovej poetiky a nemeckej psychiky bol celkom cudzí a Maximilián Schell si v tomto filme dokonale zahral postavu fašistu Franza.
Maximilian Schell obdržal dve ďalšie nominácie na Oscara za herecký výkon vo filmoch Muž v sklenenej búdke /Man in the Glass Booth, 1975/, ktorý režíroval Arthur Hiller a Júlia /Julia, 1977/ režírovaný Fredom Zinnemanom. Potom nasledovali Váhavý svätec /The Reluctant Saint, 1962/, Hamlet /TV, 1960/, Paulina 1880 /1972/, špionážny film s nádychom čierneho humoru od J.Dassina Topkapi /1964/ s populárnou gréckou herečkou Melinou Mercouriovou a Petrom Ustinovom, Júlia /Julie, 1977/, Denník Anny Frankovej /TV - The Diary of Anne Frank, 1980/, Zajtra v Alabame /Morgen in Alabama, 1984/, Ružová záhrada /Der Rosengarden, 1989/, Nováčik /The Freshman, 1990/, Malá Odesa /Little Odessa, 1994/, Upíri /John Carpenters´s Vampires, 1998/, Luft Luggage alebo kufry pan Silberschmidta /Left Luggage, 1998/, katastrofický film Drvivý dopad /Deep Impact, 1998/, Johanka z Arku /Joan of Arc, 1999/, Láska, klamstvá a vášeň /Liebe, Lügen, Leidenschaft, 2002/ a jeho posledný najnovší film je Bláznivá cesta /TV, Coast to Coast, 2004/.
Ako filmový herec dozrieval v dielach významných režisérov, ako Edward Dmytryk, Stanley Kramer, Vittorio de Sica, Jules Dassin, Alessandro Blasetti. Vážil si ich a oni si vážili jeho prácu. Ponuku hrať v československo-juhoslovanskom filme prijal Maximilián Schell s radosťou. Viedla ho k tomu – ako povedal – úcta k československej kultúre, najmä k divadlu a filmu, ale i sympatie k nášmu národnému hokejovému mužstvu, ktorého je veľkým priaznivcom. V Sarajevskom atentáte /Atentat u Sarajevu, 1975/ vytvoril Maximilián Schell postavu revolucionára Djura Šaraca, muža, ktorý spočiatku veril, že individuálny teror môže pomôcť zmeniť svet, ale potom dospieva k presvedčeniu, že to tak nie je. Hral po boku Christophera Plummera, talianskej herečky brazílskeho pôvodu Florindy Bolkanovej a českých hercov I.Vyskočila, L.Šafránkovej, J.Kodeta, N.Gajerovej, J.Hrušínského a ďalších.
Maximilian Schell so svojou slávnou sestrou Mariou Schell vo filme Moja sestra Mária (Meine Schwester Maria, 2002)
V súčasnosti herec a režisér Maximilian Schell, ktorý sa ako jeden z mála umelcov z nemecky hovoriacich krajín presadil aj v Hollywoode, netají napriek pokročilému veku túžbou splodiť potomka s novou priateľkou, viedenskou galeristkou Elisabeth Michitschovou (39). O vážnosti jeho plánov svedčí aj fakt, že podľa vlastných slov už požiadal o rozvod s manželkou ruského pôvodu, tiež herečkou Natalijou Andrejčenkovou (46), ktorá v súčasnosti žije s ich dcérou Nastassjou v Los Angeles. Umelec motívy svojho konania hľadá v tom, že jeho dcérka, s ktorou mal kedysi dôverný vzťah, dospela a bráni sa teraz blízkym kontaktom s otcom. "Deti sú niekedy nevďačné," dodáva Maximilian.
Je laureátom mnohých domácich i zahraničných prestížnych cien, za svoje celoživotné zásluhy v oblasti kinematografie a divadla bol v roku 1995 vyznamenaný Spolkovým krížom a v roku 1990 mu bola udelená Nemecká filmová cena. Vždy sa angažoval na poli ľudských práv. Bol hosťom na MFF v Karlových Varoch roku 1990.
Jeho slávnejšia už zosnulá sestra Mária Schellová /26.4.2005/, ktorá trpela mnoho rokov na vážne zdravotné problémy, sa posledný raz objavila na verejnosti koncom februára 2002. Na invalidnom vozíčku sa zúčastnila na premiére viacnásobne oceneného filmu jej brata Maximiliana Schella Moja sestra Maria /Meine Schwester Maria, 2002/. Publikum pripravilo vtedy sedemnásobnej laureátke diváckej ceny Bambi standing ovations. Maximilian Schell na pohrebe svojej sestry Marie priznal, že momentálne prežíva "možno najtvrdšie hodiny v živote. Maria bola viac ako sestra - bola vždy mojím vzorom - veľká herečka a veľkolepý človek."
Zdroj: MovieMania.sk
