Zmiznutie (Prisoners)
Možno sa vám zdá, že ste ten príbeh videli už veľakrát. Dieťa v nebezpečenstve a otec, ktorý pre jeho záchranu berie spravodlivosť do vlastných rúk, prekračujúc pritom všetky hranice etiky i zákona. Tento film je iný.
Keller Dover (Hugh Jackman) s manželkou (Maria Bello) a deťmi oslavuje Deň Vďakyvzdania u priateľov (Terrence Howard a Viola Davis). Počas večera sa ich dve dcéry – šesť a sedemročné dievčatká – vyjdú hrať pred dom a už sa nevrátia. Podozrivým z ich únosu sa okamžite stáva majiteľ karavanu, ktorý v inkriminovanej dobe parkoval len niekoľko metrov od miesta činu, Alex Jones (Paul Dano). Jones je vzatý do väzby, z ktorej však čoskoro musí byť prepustený, pretože vyšetrovatelia na čele s detektívom Lokim (Jake Gyllenhaal) proti nemu nenašli žiadne vecné dôkazy a výsluchom tento mentálne narušený mladík úspešne odoláva. Keller sa so situáciou odmieta zmieriť, najmä po tom, ako mu podozrivý Jones pri vzájomnej potýčke povie pár slov, ktoré nasvedčujú tomu, že o zločine minimálne niečo vie, a púšťa sa do pátrania po svojej dcére na vlastnú päsť. Ako ďaleko dokáže pri zisťovaní pravdy zájsť a aké prostriedky je pri tom schopný použiť? Ako ďaleko ho jeho situácia vôbec oprávňuje zájsť?
Atmosféra filmu od prvých minút naznačuje, že nepôjde o ľahko stráviteľnú „podívanú“. Keď Keller vysvetľuje dospievajúcemu synovi, že „musí byť v živote pripravený na čokoľvek“, znie to, akoby tušil blížiacu sa apokalypsu vo vlastnej rodine. Akonáhle príde k tragédii, jeho vnútorná pevnosť a istota sa rozplývajú a zo sebavedomého muža sa stáva troska, ktorá sa prestáva ovládať a stráca zmysel pre mieru. Pocit vlastného zlyhania si Keller ventiluje na detektívovi vyšetrujúcom prípad stratených dievčat. Loki je miestnou celebritou medzi policajtmi, dosiaľ vyriešil každý svoj prípad a unikajúci vinník spolu s Kellerovým obviňovaním nepomáhajú jeho duševnej rovnováhe. Loki je totiž muž, ktorého prenasledujú jeho vlastní démoni; možno i to je jeden z dôvodov jeho buldočej zažratosti do prípadu. Najmä keď pri výsluchoch v širšom okruhu podozrivých nachádza mŕtvolu, ktorá by so zmiznutím dievčat mohla aj nemusela mať čosi spoločné...
Príbeh filmu je košatý a paralelne sa odvíja z viacerých uhlov pohľadu na viacerých rovinách. Je to komplikovaná skladačka plná otázok, nejasností, náznakov, hádaniek a stôp, ktoré môžu rovnako priniesť rozuzlenie ako viesť do slepej uličky. Na snímke je sympatické, že diváka citovo nevydiera a nie je patetická. Režisér sa na svoje postavy díva surovo (čomu výrazne napomáha aj pochmúrna, studená kamera majstra v odbore Rogera Deakinsa), ale realisticky, žiaden z účastníkov deja nie je len „dobrý“ alebo „zlý“; divák sám sa musí v každej situácii zobrazenej na plátne rozhodovať, čie konanie a do akej miery považuje za negatívne či pozitívne. Zároveň si pritom nemôže nepoložiť otázku, ako by sa zachoval sám.
Pre kanadského režiséra Denisa Villeneuva je Zmiznutie jeho prvým počinom v anglickom jazyku. Villeneuve stavil na istotu a obklopil sa výborným hereckým tímom plným osvedčených mien. Stavba filmu dovolí vyčnievať najmä dvom: Jackman vnáša do roli otca patričné zúfalstvo i odhodlanosť a výborne osciluje medzi polohami záchrancu, obete i vinníka. Skutočne pozoruhodný výkon tu podáva Gyllenhaal, ktorý sa týmto filmom hádam definitívne prehral z kategórie chlapcov do kategórie mužov. Jeho Loki má v sebe zrelosť a skúsenosti, ktoré vysoko prevyšujú hercov reálny vek (33), a hĺbku, ktorej detaily nám síce ostávajú utajené, no o to intenzívnejšie na nás pôsobia. Za zmienku tiež stojí tradične výborná stoická Melissa Leo v úlohe životom skúšanej Alexovej tety.
Prvá polovica filmu by si zaslúžila stopercentné hodnotenie, v druhej sa začínajú vynárať aj negatíva. Konkrétne nadmerne vykonštruovaný scenár, v ktorom príliš veľa vecí do seba začne priveľmi hladko zapadať, a tiež dlhá minutáž filmu. Dve a pol hodiny v kine sú cítiť a svižnejší strih by neuškodil, skôr naopak. Film totiž začne strácať švih a dlhé, pomalé zábery, ktoré dosiaľ účinne stupňovali napätie, sa naraz stanú zbytočne únavnými až rozptyľujúcimi. Napriek týmto nedostatkom zostáva Zmiznutie nadpriemerným filmom, ktorý uchopil mnohokrát spracovanú tému originálnym spôsobom. Síce sa pritom nevyhol niektorým klišé, ale výsledkom je kvalitný zážitok pre diváka, ktorý sa nebojí ťažkých otázok a nejasných odpovedí.
