Jozef Bednárik – otec slovenského muzikálu
(17. 9. 1947, Zeleneč, Československo – 22. 8. 2013, Bratislava, Slovensko)
Jozef Bednárik odštartoval éru muzikálu na Slovensku aj v Čechách a stal sa muzikálovou režijnou stálicou. Predtým ako sa stal úspešným divadelným režisérom však niekoľko rokov prežil na doskách, ktoré znamenajú svet v inej úlohe, v úlohe herca.Narodil sa 17. septembra roku 1947 v Zelenči neďaleko Trnavy, kde prežil celé detstvo. K divadlu privoňal už ako šesťročný chlapec, keď účinkoval v predstaveniach, ktoré organizovala jeho matka, učiteľka miestnej základnej školy. Otec pôsobil ako kostolný organista a synov zámer stať sa hercom dlho neschvaľoval. Napriek tomu sa Jozef vo voľnom čase herectvu ďalej venoval aj v Bratislave, kam prišiel študovať na Strednú školu umeleckého priemyslu.Herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave absolvoval v roku 1970 postavou Kráľa Ubu v rovnomennej inscenácii. Nasledujúcu dekádu bol Jozef Bednárik predovšetkým hercom.
Na dráhu divadelného režiséra sa dal v roku 1981, debutoval ako režisér v Divadle Z v Zelenči, ktoré sa pod jeho vedením stalo jedným z najslávnejších ochotníckych divadiel. Stalo sa fenoménom ochotníckych divadiel. Bolo moderné, avantgardné, ale stále zrozumiteľné, v dobrom zmysle slova ľudové. Jozef Bednárik rád hovorieval, že chce robiť divadlo, ktorému bude rozumieť aj jeho mama v Zelenči. Bednárik sa už vtedy stretol napríklad aj s Dušanom Jamrichom, Stanislavom Párnickým či Ľubomírom Vajdičkom. Zo záľuby sa čoskoro rozhodol urobiť profesiu. Neskôr prešiel do nitrianskeho Divadla Andreja Bagara. Orientoval sa na hudobno-dramatický žáner – operu a muzikál. V Nitre režíroval päť muzikálov o svete mladých ľudí, vytváral komplexný obraz – činoherný, tanečný, spevácky i výtvarný. Na doskách divadla A. Bagara uviedol aj prvý pôvodný slovenský muzikál Adam Šangala, okrem neho tiež Gréka Zorbu a Kabaret. Do jeho repertoáru sa zaradilo aj takmer 40 hier, napríklad: Titus Andronicus (Shakespeare) alebo Dom Bernardy Alby (F. G. Lorca).
V roku 1990 sa stal režisérom Novej scény v Bratislave. Pod jeho taktovkou uviedla muzikály: Evanjelium o Márii, Grand-hotel, Pokrvní bratia, Jozef a jeho zázračný farebný plášť, úspech mala tiež Klietka bláznov a muzikál Donaha. „Skúšanie s ním, to boli tri mesiace zážitkov, tri mesiace potenia krvi, tri mesiace kričania, ale aj veľmi dobrej nálady, lebo mal veľký zmysel pre humor a bol veľmi vtipný,“ spomína Viktor Horján. Bol priamy, tvrdý a prísny, poctivý pedant, stelesnenie prirodzenej autority, pred ktorou človek okamžite cítil rešpekt. Jozef Bednárik odštartoval éru muzikálov i v Česku. Kto by nepoznal Draculu, vari najlepší muzikál všetkých čias, či Johanku z Arku? Sú nezabudnuteľné jeho televízne diela, rozprávky, triptychy, ohurujúce i výtvarným spracovaním. Okrem toho spolupracoval aj s Komornou operou v Bratislave, kde režíroval Maniere teatrali, Carmen alebo Číňanky a v roku 1997 Verdiho Dona Carlosa. V Slovenskom národnom divadle inscenoval trilógiu francúzskych opier: Faust a Margaréta, Hoffmannove poviedky a Don Quijote. S baletnými a opernými kúskami sa predstavil aj v Národnom divadle v Prahe. Rómea a Júliu pod jeho režisérskou taktovkou ocenili na Festivale hudobného divadla ako najzaujímavejšiu opernú inscenáciu a nominovali ju na Cenu Alfréda Radoka. V pražskej štátnej opere režíroval v roku 1996 burlesku-komickú operu Turek v Taliansku. Výrazný divácky ohlas mali aj muzikály Rusalka, Dracula, Monte Cristo, Johanka z Arcu, Elixír života a Angelika.
Ako hosťujúci režisér sa predstavil na festivaloch v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku, Bulharsku, Monaku, Japonsku, Anglicku či Izraeli. Cena kritiky za najlepšiu hudobnú inscenáciu Fausta a Margaréty získal na Festivale v Edinburgu. Od roku 1986 bol držiteľom titulu Zaslúžilý umelec, v roku 1998 získal aj Krištáľové krídlo. Divadelný režisér len zriedkakedy vystúpi z tieňa svojich inscenácií a prenikne do povedomia najširšej verejnosti. Nezabudnuteľné sú aj jeho porotcovské „komentáre“ tanečných súťaží v televízii. Diváci netrpezlivo čakali na každé jeho vyšperkované hodnotenie – bolo vždy niečím ozvláštnené, niečomu venované a výsledné hodnotenia rešpektovali všetci – tanečníci, diváci i ostatní porotcovia.
Tvár Jozefa Bednárika doplnenú povestným šálom okolo krku však určite pozná aj ten, kto do divadla vôbec nechodí. Naposledy prišiel s nápadom šansónových večerov, čo bol ďalší z jeho originálnych výmyslov. Lenže trápila ho cukrovka, vysoký tlak. Zradilo ho telo, ktorému rád dožičil a potom ho na odtučňovačke trestal diétami. Miloval bryndzové halušky, kávu so šľahačkou doladenú sušeným mliekom, sladidlami a množstvom príchutí, lebo nápoj, čo on pil, nebol o nič menej originálny, ako bol on sám. Mal rád čierne voľné košele a dlhé šály, jeho byt bol zaprataný knihami, platňami, cédečkami, filmotéku mu mohol každý závidieť. Muž s množstvom ušľachtilých záujmov, ktorý si dokázal vychutnať pokoj, ostal verný staromládeneckému životu, hoci sa priznal, že na ženbu pomýšľal dokonca dvakrát. Život, ten jeho zvlášť, bol príliš krátky, aby stihol všetko. Jozef Bednárik bol neprehliadnuteľný svojou originálnou, neraz až priekopníckou prácou na poli činohernej, muzikálovej, opernej či baletnej réžie, ale tiež osobnou charizmou a pozitívnou energiou, ktorú okolo seba šíril. Režisér, ktorý bol v auguste tohto roku hospitalizovaný na bratislavských Kramároch a ležal na ARE v umelom spánku, o necelé štyri dni na rovnakom mieste aj zomrel. Dôvodom úmrtia bolo vážne metabolické a kardiálne zlyhanie. O necelý mesiac by bol oslávil 66. narodeniny. Známi divadelní a hudobní umelci i verejnosť sa v piatok 30. augusta 2013 zúčastnili na poslednej rozlúčke s režisérom Jozefom Bednárikom v bratislavskom Slovenskom národnom divadle.
Televízna tvorba Jozefa Bendárika:
Nebojsa (TV, 1981), Detektív Karol (TV, 1981), Dievčatko z predmestia (TV, 1982), Farebný bazár (TV, 1983), Stretnutie pod starou píniou (TV, 1984), Staviteľ Solnesa (TV, 1984), Rozprávanie kvetu kamélie (TV, 1985), Meč Kusanagi (TV, 1985), Katarína (TV, 1985), Dve balady (TV, 1986), Noc pred Kračúnom (TV, 1987), Chlapec z kvetu (TV, 1987), Hľadanie šťastnej chvíle (TV, 1987), Posledný drak (TV, 1988), Dunajské rozprávky (TV, 1988), Faklonos a Dobropán (TV, 1989), Čarovné kresadlo (TV, 1990), Trpký voz nádeje (TV, 1991), Ježišova matka (TV, 1991), Zrkadlo (TV, 1992), Kaviareň Lýra (TV, 1992), Jakubov rebrík (TV, 1993), Hudobné rozprávky (TV, 1993), Zlatovláska (TV, 1994).
Zdroj: moviemania.sk Foto © archív
