Machete zabíja
Machete sa prvý raz zrodil v mysli Roberta Rodrigueza počas nakrúcania filmu Desperado. Inšpiráciou mu bol herec Danny Trejo, ktorého Rodriguez videl ako „mexického Jean-Claude Van Dammea alebo Charlesa Bronsona“. Divákom ju predstavil vrámci fiktívnej filmovej upútavky, ktorá tvorila súčasť jeho spoločného diela s Quentinom Tarantinom z roku 2007, Grindhouse. Trailer bol originálny, vtipný a úspešnejší než samotný film. Rodriguez z neho vyťažil maximum, keď v roku 2010 nakrútil o Machetem celovečerák. A tu sa mal príbeh uzavrieť. Opakovaný fór prestáva byť fórom a Rodriguez je dosť invenčný a talentovaný na to, aby to vedel.
Hneď na začiatku filmu prichádza bývalý mexický federálny agent Machete (Danny Trejo) o svoju krásnu priateľku Sartanu (Jessica Alba) pri pokuse o prekazenie obchodu so zbraňami. Jeho citové rozpoloženie promptne využíva prezident USA Rathcock – schválne si to meno preložte (Carlos Estevez), ktorý mu ponúkne obchod: Machete výmenou za americké občianstvo zneškodní Marcosa Mendeza, mexického psychopatického revolucionára, ktorý sa vyhráža Washingtonu nukleárnym útokom, ak mu USA nepomôžu vyčistiť Mexiko od kartelov. Machete po krátkom váhaní prijíma a filmová zakáľačka sa môže rozbehnúť naplno.
Pre filmy Roberta Rodrigueza je príznačné, že v nich forma drasticky prevláda nad obsahom, a preto je zbytočné rozoberať ďalšie detaily deja. Postavy a ich pohnútky často nedávajú zmysel; keďže však na tento film nikto nepôjde hľadať psychologickú prepracovanosť či nebodaj logiku, nevadí to. Resp. nevadilo by, keby Machete zabíja vo výraznej miere nepostrádal faktory, ktoré v minulosti Rodriguezove diela pozitívne odlíšili od béčkových primitívnych vulgárnych vyvražďovačiek: humor, sebairóniu a nadhľad. Keď hystericky vreštiaca Sofia Vergara ako „požieračka mužov“ a bordelmamá Desdemona vraždí (doslova) svojimi prsiami či rozkrokom, nie je to ani zábavné, ani sexy, je to len trápne. Pomerne vtipným je obsadenie Charlieho Sheena a ak premýšľate, kto je herec menom Carlos Estevez, vedzte, že ide o tú istú osobu. Áno, Charlie Sheen hrá amerického prezidenta a v titulkoch sa rozhodol figurovať pod svojím rodným menom. Jeho vyobrazenie hlavy štátu sa dá vnímať ako sebaparódia alebo ako ďalší výstrelok hercovho zjavne neukojiteľného ega. Jeho scény, v ktorých figurujú všetky dôležité rekvizity z hercovho civilného života, t.j. alkohol, cigarety, prostitútky, sú však jedny z mála, ktoré majú aký-taký náboj a humor.
Rodriguez nikdy nemal problém prilákať do svojich projektov hviezdne mená a tak aj Machete zabíja sa hemží kvalitnými hercami a aktuálne populárnymi hviezdičkami. Problém je len ten, že nikto z nich nedostane priestor na kvalitné predvedenie sa, hádam s dvoma výnimkami. Demian Bichir je ako schizofrenik Mendez nanajvýš podmanivý a Mel Gibson ako ďalší psychopat do partie, obchodník so zbraňami a zvrátený vizionár Luther Voz, vie očami vyjadriť viac ako zvyšok hereckého ansámblu celým telom dokopy. Páni sa okrem vyššie zmienených dám budú môcť pokochať pohľadom na Michelle Rodriguez, Amber Heard a Vanessu Hudgeons, v minirolách pobavia Cuba Gooding Jr. a Antonio Banderas. A áno, objaví sa aj Lady Gaga, ale len pánboh vie, aké pocity má – okrem rozpačitosti - jej prítomnosť na plátne v divákovi vyvolať.
A rozpačitý je aj celkový dojem z filmu, ktorému dominuje nevyrovnané tempo a neschopnosť tvorcu vtiahnuť diváka do deja. Nechýba tradičná porcia mačiet, červenej farby, odseknutých hláv, rúk, nôh a vyvrhnutých vnútorností. Zaznamenáme pár pokusov o humor, ktoré rýchlo zapadnú v prevažne neoriginálnej akcii. Absolútne neprimerané sú scény, v ktorých sa snaží dať režisér konaniu postáv hlbší citový náboj – a že ich nie je málo. Celé to dohromady pôsobí ako nevýrazný, nesúrodý zlepenec, ktorý bohužiaľ zrejme nebude posledný. Kto naň pôjde do kina, bude – rovnako ako hlavný hrdina - vo hviezdach.
