Dozvuky

29.10.2013|Pavel Chodúr|
Dozvuky

Raz za čas sa dostanem k filmu od našich poľských susedov, len aby som sa zase raz utvrdil v tom, že rovnako ako severské krajiny, tak aj v Poľsku absencia slnečného svetla spôsobuje akúsi zvrátenú túžbu po morálne nalomených osudoch a ťažkých príbehoch dotýkajúcich sa dôležitých ľudských hodnôt. 
Také sú v konečnom prípade aj Dozvuky, aj keď je pravdou, že film nepôsobí tak depresívne ako v prípade Dánskeho Honu, alebo Poľskej Miestnosti samovrahov.

Dozvuky sledujú príbeh Francza Kalinu vracajúceho sa do rodnej dediny po tom, čo strávil 20 rokov ako emigrant v americkom Chicagu. Ide navštíviť svojho brata Józefa od ktorého odišla žena s deťmi a ktorý sa stáva terčom akéhosi skrytého nepriateľstva v dedinke. Po určitom čase sa začínajú dostávať na povrch tajomstvá z ďalekej minulosti a práve tie sa stávajú dôležitým prvkom celého filmu, a zároveň dodávajú priestor na obnovenie 20 rokov nefungujúceho bratského vzťahu.


Tu asi stojí za zmienku pochváliť herecké výkony ústrednej dvojice. Keďže film nesleduje celý uzavretý mikrokozmos dediny, ale len vzťah dvoch bratov na pozadí určitých skutočností a dramatických situácií, je logické, že práve tento vzťah je najsilnejšou zložkou príbehu. Maciej Stuhr ako brat Józef krásne balansuje na hranici šialenosti a zdravej príčetnosti. Na jeho postave sa najviac popisuje nepriateľstvo dediny, ale zároveň je práve on tým akčným elementom, vďaka ktorému je vlastne radosť sledovať celý príbeh a ten povestný súboj dobra zo zlom.


Naopak jeho brat v podaní Ireneusza Czopa podáva najsugestívnejší a najdospelejší výkon v celom príbehu. Ako človek ostrieľaný zahraničím a s výrazným morálnym hodnotovým rebríčkom sa stáva osobou, čo bratove problémy žehlí a nakoniec sám prichádza svojim pátraním na hrozné tajomstvo. Tým, že ho film prezentuje ako pragmatického hrdinu v kontraste s často krát nerozmýšľajúcim mladším bratom, vytvára režisér Pasikowski potrebný priestor nutný k stotožneniu sa z jedným aj z druhým bratom.

Dozvuky


Rovnako poteší malé cameo Zuzany Fialovej. Tá mala možnosť ukázať konečne aspoň nejaký pokus o herecký výkon, čo jej československá produkcia sprostredkúva v súčasnosti len veľmi obmedzene. Bohužiaľ je na nej vidno ako veľmi zostarla a kam sa asi jej herecká kariéra bude uberať.


Film je zbavený zbytočných odbočiek a zbytočného morálneho kázania. 
Scenár je napísaný bez výraznejších prešľapov a herecké výkony udržujú aj slabé miesta – ktoré sa objavia hlavne ku konci príbehu – stále vo vodách nadpriemeru.


Avšak s filmom treba byť trocha opatrný. Vytvorenie kolektívneho nepriateľa síce vytvára povestné zlo, čo keď sa konfrontuje s bratmi, nedopadne nikdy dobre a tým dopomáha k ťaživejšej atmosfére aj silným scénam. Na druhú stranu ale film nedokáže byť natoľko osobný, aby preklenul priepasť medzi ľudskou hlúposťou a dobrými úmyslami. Bratská apatia voči útokom brnká na nervy lepšie, ako keby sa skutočne bránili, ale zmieriť sa s tým, že ku všetkým veciam čo sa im stali, nevieme stále priradiť konkrétnu tvár, aj keď tým režisér síce mystifikuje daný element zla, sme ako divák na pochybách, kto je skutočne dobrý a zlý.


Dozvuky

Ďalej divák, čo už má čo to napozerané, bude vedieť finálnu zápletku odhaliť hneď ako ju nejaká scéna naznačí. Jednou z obrovských výhod filmu je ale postupné budovanie napätia a práca so situáciami a postavami na takej úrovni, že aj napriek jednoznačnosti príbehu, si film stále drží svoju úroveň a núti diváka aby ho dopozeral a až potom si nejako ujasnil, že či to čo videl bolo dobré, alebo nie. Kamera, strih, dokonca aj úvodný hudobný motív, dofarbovali nielen prostredie dedinky, ale aj vzájomné rozpory medzi dedinou a bratmi, medzi minulosťou a prítomnosťou a medzi dobrým a zlým rozhodnutím. Určite sa nejedná o dokonalý film. Ale odráža sa v ňom dobre napísaný a zrežírovaný príbeh. Poctivé filmárstvo o aké sa napríklad u nás modlíme, aby už konečne prišlo. Dozvuky sa tak stávajú zaujímavým filmom, ktorý môžem len odporučiť. Nie len pre tému o akej rozpráva, ale aj preto, lebo je značne osviežujúce sledovať veľké problémy, malej dedinky, hoc ako nepravdepodobné, kde zaslúžená satisfakcia prichádza po nevyhnutnej katastrofe. A o tom súboje dobra zo zlom vždy boli, sú aj budú.

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Attack Film

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...
Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...