Hobit 2: Smaugova pustatina

14.12.2013|Pavel Chodúr|
Hobit 2: Smaugova pustatina

Film krásne nadväzuje na to, kde predchádzajúci skončil. Peter Jackson nepustil pedál z plynu a vražedným tempom nás pomaly vedie k záveru trpasličieho putovania k Osamelej hore.

Oproti prvej časti sa príbeh rozvetvuje rôznymi odbočkami. Či už je to Gandalfové putovanie, útek dvoch elfov z Temnohvozdu, alebo malá rebélia v Jazernom meste. Ku každej dejovej línií sa dostávame postupne, tak ako putujú trpaslíci. Takže minimálne v prvej polovici nespomaľujú odbočky dej, ako tak robia na konci. Rovnako ako v prípade prvého dielu, aj tu sa musíme pripraviť, že putovanie je zdĺhavé. Nespočetne veľa panoramatických záberov a tiež snaha vypovedať príbeh čo možno najkomplexnejšie sa podpisuje na minutáži a len vďaka rôznorodému prostrediu a sympatickým postavám, to nie je také utrpenie ako by sa mohlo zdať. Lenže potom príde koniec a celé to perfektne budované tempo spadne. Osudy sa stále vyvíjajú (pripravujúc si pôdu pre tretie pokračovanie) a koniec je v nedohľadne. Každý jeden výmysel trpaslíkov o tom ako poraziť draka je uskutočnený a zároveň nahradený iným. V podstate s tým nemám problém. Bolo by mi ľúto keby ktokoľvek z rozveselenej skupiny zomrel, ale vytráca sa tak s toho napätie. Smaug je pôsobivý v prvých pár minútach. Scén, kde je vidieť vo svojej plnej kráse a hrôzostrašnosti, je pomenej. Ale čakanie na jeho nástup sa rozhodne vyplatilo. Ak sa totiž nájde v tejto časti trik, ktorý zaváňa nedokonalosťou, je to pravdepodobne preto, lebo všetka pozornosť sa sústredila na draka. Film je znova preplnený krásnymi melódiami Howarda Shorea. Tie vyplňujú prázdne miesta a v správnych chvíľach umocňujú silné scény. Na druhú stranu sa tam nenachádza žiadna výraznejší motív, ako v prípade prvého dielu.


Hobit 2: Smaugova Pustatina

Základnou chybou je ale jeho priamočiarosť. Kniha bola tajomnejšia, desivejšia, pútavejšia práve preto, lebo sme nevedeli čo sa zo skupinkou stane. Vo filme o tom nemáme prečo pochybovať. Aj tie najnepravdepodobnejšie veci sú tu vyriešené ako mávnutím čarovného prútika a každý krát, keď sa nejaká z hlavných postáv dostane do situácie, kde rozhodujú o jej živote sekundy, tak sa vždy niekto zjaví a zachráni ju. Keď sa to stane raz, alebo dva razy akceptujem to. Ale nemôže byť predsa celý film postavený na premise – spravíme veľkolepú scénu, veď ono ich už niekto zachráni. A práve tá hrozba smrti sa tu nenachádza. Čo je obrovský rozdiel oproti Pánovi prsteňov, aj keď aj tam sme si museli pretrpieť asi 20 rôznych variácií na tému „Frodo a prečo zomiera pateticky“. Lenže ani Hobbit sa patetickosti nevyhne. Pohľady do kamery, dramatické pauzy v dialógoch, podfarbené často krát temnou hudbou, ma skôr rozosmievajú, než aby som ich bral vážne. Pre Jacksona je tento svet stávkou na istotu. Vytvoril nový a pútavý svet, kde každá jedna vec má svoje miesto. Buduje svoj mýtus a pritom sa snaží prepojiť túto trilógiu z tou pôvodnou. A darí sa mu to. Čo na tom, že si občas neustriehne niektoré zbytočné scény a niektoré iritujúce postavy. Ako napríklad vládca Jazerného mesta so svojím prisluhovačom. Pričom mi to príde len ako ďalšia z variácií akú už Jackson kedysi použil.


Hobit 2: Smaugova Pustatina

Desolation of the Smaug je ale predsa len temnejším príbehom a obstojným pokračovaním. Podobne ako v pôvodnej trilógií aj tu je každý diel o čosi bezútešnejší a hrôzostrašnejší a veci o ktoré hrdinovia pôvodne ani nechceli bojovať, sa stávajú omnoho dôležitejšie ako ich pôvodný cieľ. Martin Freeman v podobe Bilba predstavuje skutočne asi najlepšiu možnú voľbu. Film neprestáva odľahčovať a stáva sa z neho ten najrozumnejší člen výpravy. Film ho ukazuje len sporadicky, tým pádom jeho zmena nie je zvýraznená a pripisovať všetky zásluhy prsteňu sa mi už tiež veľmi nechce. 
Film sa mi ale páčil. Nenudil ma a určite som zvedavý na režisérsku verziu. Znova sa raz potvrdzuje že niektorý ľudia vedia rozprávať určité príbehy a keď už pre nič iné, tak Jacksona musíme milovať za to, ako krásne dokázal Stredozem priviesť k životu. Už teraz mám tušenie, že tretia časť bude prehnane tlačiť na pílu čo sa týka citov a zmien, ale nemôžem tvrdiť, že sa na ňu neteším. Aj keď pravdou stále zostáva, že na to aby sme skutočne ako divák ocenili všetko čo Jackson spravil, by bolo treba vidieť všetky tri filmy za sebou. 
To sa ešte ale minimálne rok načakáme.

VERDIKT MOVIE MANIA:
  Foto © Warner Bros

Súvisiace články