Rozhovor s režisérom filmu Blízko od seba

1.2.2014|Forum Film Slovakia|
Rozhovor s režisérom filmu Blízko od seba

Povedzte nám, ako ste sa k tomuto projektu dostali?

Mal som šťastie, že som túto hru videl na Broadway. Vlastne som ju videl niekoľkokrát a veľmi sa mi páčila. Ale nepredstavoval som, si, že by som sa k nej dostal inak ako len divák v divadle. Jedného dňa som obedoval s Harveym Weinsteinom, s ktorým som robil aj predchádzajúci film THE COMPANY MEN a bavili sme sa o kastingu a hercoch, ktorí sa nám páčili. Spomenul som jedného, ktorého mám rád, ale do toho filmu sa nedostal a Harvey mi vraví: „Ten by bol výborný v August: Osage County. Máme na to kúpené práva a myslím, že by si to mal robiť ty.“ A tak sa to stalo. Skutočne to prišlo takto odrazu a jednoducho. Prebrali sme túto tému niekoľko krát a potom som sa stretol s Tracym Lettsom, úžasným autorom divadelných hier a držiteľom Pulitzerovej ceny, ktorý hru a potom aj scenár k filmu napísal. A postupne ako práce pokračovali, stretol som sa s Meryl a Juliou a rozhodli sme sa, že sa do toho spolu pustíme.

Čo pre vás znamená príbeh tohoto filmu – a divadelnej hry, ktorá mu predzchádzala?

Hra samotná, ktorá navyše získala toľko rôznych ocenení, je ďalšou zo série amerických literárnych predlôh, ktoré sa objavia aj vo filme a ktoré sa mne osobne veľmi páčia. Ja sám som začínal v divadle a fascinovalo ma množstvo najrôznorodejších predchádzajúcich projektov, na ktorých Tracey pracoval. Najdôležitejšie na tomto príbehu je, že je o rodine. Je o tom, ako sa spolu dokážeme smiať napriek tragédiám, a tiež o tom, ako sa dokážeme navzájom zraňovať ale aj podporovať. Je to veľmi ľudské a krásne a miestami aj veľmi vtipné. Pripomenulo mi to, ako funguje bežná rodina (aj keď musím povedať, že nie práve tá moja). Už keď som hru videl na Broadway som si všimol, ako každému okolo mňa pripomenula ich vlastnú rodinu – jedna postava pripomínala niekomu brata, ďalšia postava niekomu zase matku. Nemysleli to doslovne, jednoducho v spôsobe, akým to Tracy napísal, bolo niečo veľmi pravdivé a myslím že práve preto nás to všetkých tak hlboko oslovilo.

Poviete nám niečo o kastingu a práci s hercami, ktorých ste si vybrali?

Mali sme ohromné šťastie, že sa nám pre film podarilo získať takéto úžasné herecké obsadenie. Súvisí to rozhodne aj s tým, že mnohí z hercov hru videli a k postavám ich priťahovalo, ako vynikajúco boli napísané. Tracy je rovnako hercom aj spisovateľom a práve tento fakt mu umožnil tak úžasne tieto postavy napísať. Bol to jeden z najjednoduchších kastingov vôbec – nie ten najrýchlejší, ale rozhodne ten najjednoduchší v tom zmysle, že všetci títo úžasní herci sa na projekte jednoducho chceli zúčastniť a tak prichádzali sami. Keď som sa stretol s Meryl, hru videla už niekoľkokrát a bola nadšená. Rozprávali sme sa o jej úlohe, ako by to malo celé vyzerať, aké mala obavy zo svojej role a vôbec o všetkých nástrahách tohoto projektu. A rovnaké veci sme prebrali aj s Juliou. A potom začali stretnutia s ostatnými hercami. S Crisom Cooperom som pracoval už predtým a veľmi som chcel, aby hral úlohu Charlieho. Mal som veľkú radosť, keď súhlasil. Poznal som samozrejme už aj prácu Margo a Ewana a tiež Dermota, ktorý kedysi býval oproti mne cez ulicu. Pracoval som už aj s Julianne Nicholson, s Juliette Lewis pracoval zase môj brat, ktorý roky pôsobil ako produkčný. A keď mala 15 rokov, moja mama bola zase jej učiteľkou. Úžasná bola aj Abigail Breslin, ktorú som si pamätal ešte ako 10 ročnú. A zrazu na konkurz vojde ako 15-ročná a je skrátka perfektná. Benedictovu prácu som poznal len zo show, ktorú robil pre BBC. Pamätám si, že konkurz robil cez iPhone. Bolo to vôbec druhé, čo sme videli a bolo to úžasné, dojemné aj zábavné. Takže sme ho angažovali bez toho, aby sme sa s ním stretli osobne, doslovne len na základe toho, čo nám poslal cez ten jeho malý iPhone. Ohromná bola tiež spolupráca so Samom Shepardom. Jeho rola vo filme nie je veľká, ale je veľmi celistvá. Ešte na škole som produkoval množstvo hier a tak bola možnosť stretnúť sa a pracovať s ním ako hercom akoby splnením sna. Misty Upham vo filme predstavuje Black Foot a reprezentuje celý svet v Osage County, kde väčšina pôdy patrí kmeňu Osage. Bola fantastická. Nesmierne sa mi páčila vo filme Zamrznutá rieka spred pár rokov. Bola dokonalou súčasťou všetkého, čo sme robili. Len ťažko sme mohli uveriť tomu, že sa nám podarilo získať všetkých týchto neuveriteľných hercov, ktorým sa navyše táto divadelná predloha páčila. Zakaždým, keď sa k projektu pridal niekto nový, musel som sa uštipnúť aby som sa presvedčil, že sa mi nesníva.

Vo filme je istá scéna o ktorej sa veľa hovorí a v ktorej takmer všetci herci, okrem Sama Sheparda, sedia spolu v jedálni za stolom. Povedzte nám o nej niečo.

Áno, jedným z ťažiskových momentov v scenári je devätnásťstranová scéna, ktorá sa odohráva v jedálni, kde sedia spolu za jedným stolom všetci členovia rodiny. Myslím, že sme sa jej všetci dosť báli, pretože to znamenalo, že strávime veľmi veľa času dívaním sa na jedno a to isté kura. Ale keďže sme to mali pomerne dobre nacvičené, nafilmovať to potom napokon bolo ako hra. Nakrúcalo sa na reálnom mieste, nemali sme teda pocit, že sú to len kulisy a tak si ľudia len jednoducho sadli k večeri. Dostalo to ten zvláštny rodinný rytmus, ten pocit, keď sa ľudia dobre a dlho poznajú a majú veľa spoločného – veci, ktoré ich hnevajú, tie, ktoré ich robia šťastnými, majú spoločné spomienky a zážitky. Vteda prichádzajú momenty, ako bol tento. A my všetci, ktorí sme toho boli účastní sme mali pocit, že už sme na tejto večeri boli. Teda nie presne na tejto istej ale na takej, keď sa stretnú ľudia, aby oslávili niekoho život po jeho smrti a ktorá sa napokon zmení v niečo úplne iné, ako pôvodne mala byť.

Stal sa aj samotný dom, v ktorom sa film odohráva, v istom zmysle filmovou postavou?

Nikdy by ma nenapadlo, že budeme filmovať v Oklahome, alebo priamo v Osage County, pretože je to trochu ďaleko od akéhokoľvek filmového priemyslu a navyše som prostredie dobre nepoznal. Keďže som ale z Colorada, cez Oklahomu som prechádzal, videl som tie pláne, mal som už teda akú-takú predstavu. Potom som sa tam vybral vlastne po prvý krát, aby som získal predstavu o tom, aké lokácie by sme mali hľadať v iných štátoch. A tak sme sa sem prišli pozrieť. Bolo to nádherné a drsné svojím vlastným spôsobom. Zrazu som si uvedomil, že na ľuďoch, ktorí tam žijú, je niečo také zvláštne a špecifické – to ako sa rozprávajú, to, ako celá krajina na vás pôsobí – že bude nesmierne ťažké to napodobniť. Takže sme vážne začali uvažovať, že filmovať budeme tam. A ľudia, ktorí mali na starosť nájsť lokalitu, našli tento nádherný dom, ktorý je vzdialený od Bartesvilu len asi 40 minút. Keď sme si ho potom prišli pozrieť, bolo to presne ako v mojich predstavách. Vstúpili sme dnu a dokonca aj interiér domu bol presne taký, ako sme ho potrebovali, navyše mal ohromnú, nádhernú verandu a velikánsky pozemok. Dom sme napokon kúpili od jeho majiteľov ktorí tam síce bývali, ale dom bol na predaj. Pre každého to bola úžasná skúsenosť, pretože všetci mali pocit, akoby sa dom stal súčasťou našej filmovej rodiny. Bývali tam ľudia. Počas príprav sme urobili takú vec, že sme hercov ubytovali do ich detských izieb. Dospelí zase bývali vo svojich izbách. Všetci jedli v jedálni. Každému to dodalo reálny pocit z priestoru, z domu aj jeho okolia.

Aké bolo preniesť práve túto hru na filmové plátno?

Pri adaptácii hry je vždy problematické spraviť ju pre film viac vizuálnou, keďže každá divadelná hra má relatívne obmedzený priestor, v ktorom sa odohráva a ktorý máte k dispozícii. Tento scenár nám umožnil veci trochu rozviesť a vyniesť ich von na dvor aj do okolia. Ďalším dôvodom, prečo sme sa rozhodli filmovať v Osage County bol ten, že sme mnohé zo sekvencií, ako napríklad jazdu autom a miesta, kam filmové postavy išli, mohli filmovať priamo tam a vložiť do filmu pocit z toho obrovského priestoru. Tie nekonečné pláne stvorili ľudí, ktorí zostali a prežili. Hra aj film sú vlastne v mnohých ohľadoch o prežití a to bez ohľadu na to, aké ťažké sú okolnosti. Táto drsná, ale prenádherná krajina vám poskytne obraz o ľuďoch, ktorí sem prišli ako prví a o tom, ako tu skúšali prežiť. Pri rozhodovaní o tom, kde by ktorá scéna mala byť nafilmovaná, sme s Tracym veľa diskutovali – toto by sme mali filmovať tam a toto tam, toto by sa malo odohrávať vonku a kde by to malo byť. Bola to veľká zábava a myslím, že to pomohlo dramaturgii filmu.

Herci vravia, že najviac porozumieť tomu, čím ich postavy a ich filmová rodina prechádza, im umožnilo práve nakrúcanie na týchto autentických miestach.

Jednou z najväčších výhod filmovania v teréne, najmä ak majú herci zobraziť rodinu, je fakt, že sa rodinou stanú – spoločne jedia a trávia spolu aj veľa času. Nájdu si aktivity, ktoré môžu spoločne robiť, niečo, čo vyplynie jednoducho z toho, že ste na nejakom mieste spolu, presne tak, ako keď niekam cestujete. A potom fakt, že ste v nejakej komunite, v našom prípade v Osage County, kde stretávate ľudí na ulici, sedíte s nimi v reštaurácii znamená, že tejto komunite a ľuďom v nej začnete viac rozumieť. Zdá sa, že celá krajina je rozdelená na červených a modrých, reprezentujúcich rôzne politické názory. A na základe tohoto zjednodušeného rozdelenia posudzujeme, akým je kto človekom. Lenže potom prídete na nejaké miesto, stretnete sa s ľuďmi a zrazu si uvedomíte, ako málo nás rozdeľuje a že aj iní majú tie isté skúsenosti ako my. Aj keď môžu pochádzť z úplne inej časti krajiny, ich skúsenosti a pocity môžu byť rovnaké. Film je skutočne univerzálnym príbehom o stretnutí rodiny. Úžasné na ňom je, že to nie je film o tom, aký dojem mali herci z tohoto miesta, ale hovorí o tom, že na tomto mieste skutočne boli.

Môžete nám niečo povedať aj o tíme, s ktorým ste pracovali?

Mali sme veľké šťastie, že ako kameramana sa nám podarilo získať Adriana Goldmana. Za posledné roky má za sebou niekoľko ohromných projektov a ja jeho prácu dobre poznám. Zavolal som mu aby som zistil, či práve na niečom nepracuje a on bol zrovna voľný a materiál ho okamžite zaujal. Mimoriadne sa mi páčil film SIN NOMBRE, ktorý robil pred niekoľkými rokmi a aj JANE EYRE spred dvoch rokov je neskutočne krásny film. Nášmu filmu sme chceli dodať pocit, že toto je nádherné miesto. Je to krásna, nekomplikovaná a zaujímavá krajina. Po skončení filmovania, keď sme už mali ísť domov, sme sa všetci zhodli na tom, že nám čaro tohoto miesta, kde sme strávili toľko času a ľudia, ktorých sme tu stretli, budú veľmi chýbať. Bude nám chýbať ten priestor, tá ohromná rozmernosť krajiny, to, ako ďaleko je horizont, to, že môžete len tak zastavíť pri ceste a hodiny a hodiny sa máte na čo dívať. A práve tieto pocity sa Adrianovi jeho kamerou podarili zachytiť. Nie len krásny interiér svetlosť domu, ale aj pocit z krajiny, ktorá ho obklopuje, presne tak, ako sme ju vnímali my. Som jeho prácou fascinovaný a som veľmi rád, že som mal možnosť s ním pracovať. A dúfam, že podobnú možnosť budem mať znova. Vedúcim výpravy bol zase David Gropman, s ktorým som túžil spolupracovať už roky. On so svojím tímom vzali do rúk tento dom a vložili do neho presne to, čo tam patrí: tapety, farby, koberce, každý jednotlivý kus príbora a ďalšie veci v každej zásuvke ktoré tam patria, každú koreničku na polici, aj ten najmenší detail. Všetko dodali oni. A mnohí, ktorí dom videli sa vyjadrili, že vyzerá presne ako dom ich babičky, alebo strýka alebo dom, v ktorom vyrástli. A rovnako dokonalú prácu odviedla aj Cindy Evans, ktorá bola našou kostýmovou návrhárkou.

S Georgom Clooneym, ktorý je jedným z producentov filmu, ste spolupracovali už v minulosti...

Áno, s Georgom sa poznáme už dlho. Vlastne už od čias seriálu Pohotovosť, a je to síce ťažko uveriť, ale od vtedy uplynulo už dvadsať rokov. Samozrejme, jeho herecká kariéra od tých čias veľmi postúpila a on sa okrem herca stal aj vynikajúcim režisérom, producentom a scenáristom. Keď spoločnosť The Weinstein Company získala práva na tento film a ja som sa k projektu pridal, začali sme uvažovať, kto by mal film produkovať. S Harveym sme už vedeli, že Georg aj Grant prejavili o projekt záujem, tak sme sa rozhodli poslať im scenár a počkať, ako sa rozhodnú. A oni nám poskytli všetky svoje znalosti a skúsenosti. Ďalšími boli Jean Doumanian a Steve Traxler, ktorí produkovali aj pôvodnú divadelnú hru na Broadway a do projektu boli zapojení už keď začal vznikať scenár.

Čo sa vám z celej práce na tomto filme páčilo najviac?

Pre mňa je to vždy práca s ľuďmi, ktorí sa projektu zúčastnia. V tomto prípade sme mali ohromný tím výpravy, skvelého kameramana a vôbec celá partia bola fantastická. Navyše úžasní boli aj všetci herci, s ktorými sme spolupracovali. Mať možnosť robiť film, pri ktorom sa v jednej scéne pri jednom stole stretnú Meryl Streep, Julia Roberts, Dermot Mulroney, Chris Cooper, Abigail Breslin, Julianne Nicholson, Juliette Lewis, Margo Martindale a Ewan McGregor… bez rozpakov možno povedať, že to bolo stretnutie tých najlepších. S veľkým uspokojením a pôžitkom som sledoval, ako sa postupne rodia scény zo scenára, najmä tie, o ktorých som vedel, že sú krásne napísané a môžu byť nádherne prevedené do filmu. A potom sledovať, ako ich títo herci uchopia a vdýchnu im život, bolo pre mňa nesmiernym potešením.

 

Zdroj:  Forum Film Slovakia Foto © archív

Súvisiace články

Blízko od seba

Blízko od seba

Meryl Streep a Julia Roberts kraľujú filmovej verzii Pulitzerom ocenenej divadelnej hry amerického autora Tracyho Lettsa. Horúce leto uprostred...