Ona
Myslím si, že nebudem veľmi zavádzať ak napíšem, že už od počiatku kinematografie a vôbec od začiatku rozprávania príbehov, bola láska vo väčšine prípadov ústredným motívom. A postupne ako sa človek vyvíjal, menili sa aj príbehy o láske. Teraz máme 21 storočie a v každom z nás asi viazne pocit, že všetko čo malo byť o tejto téme vypovedané, už vypovedané bolo. Akurát, že nikto nepočítal s menom Spike Jonze a s jeho ( už teraz) oscarom oceneným scenárom. Spike Jonze je ten chlapík maskujúci sa za starú babičku s ovisnutými prsiami čo skáče na skateboarde a straší černochov v bláznivom zoskupení Jackass. Zároveň je to klipový režisér a tvorca takých filmov ako V koži Johna Malkovicha a Adaptácia – k obidvom filmom napísal scenáre Charlie Kaufmann.
Človek by povedal, že Spikea priťahuje divnosť a všetko nevšedné. A dlho sa čakalo na jeho ďalší film, ktorý by nebol rozprávkou o hlúpom decku a hlúpych veľkých bytostiach – hoci sú v Amerike strašne populárne. Joaquin Pheonix sa vrátil na filmové plátna a po jeho uhrančivom výkone vo filme Majster sa vracia v tejto sci-fi romantike. Jeho výkon je nespochybniteľne ťahúňom celého filmu a jeho geek bez sebavedomia, s krásnym srdcom a neuveriteľnou mierou pochopenia sa stáva tým, čo diváka pomaly vťahuje do jeho života. Podobne silno ako to robí Samantha s ním. Ale teraz k príbehu. Človek žijúci sám dostane program, ktorý mu má pomôcť organizovať jeho život. Medzi ním a programom sa vytvorí puto. A toto puto začne byť každým dňom silnejšie. Ak zoberieme základnú Asimovu teóriu o duchov v stroji.
O tom, že umelá inteligencia je stále inteligenciou snažiacou sa najviac priblížiť človeku, dostaneme aspoň hrubú predstavu prečo Theodor verí, že jeho láska k Samanthe je čistá a skutočná. Samanthu nikdy nevidíme. Počujeme len jej hlas (aj bez tela očarujúca Scarlett Johansson). Jediné čo vidíme, je Theodor zmietaný rôznymi pocitmi. Tie sú úprimne ľudské – či už sa jedná o zlosť, smiech, alebo smútok. Nie je v nich konštrukt a odrážajú rozdiely medzi dokonalosťou akou je Samantha (program) a nedokonalosťou (človek). Ale prečo je ten film taký silný? Nemá žiadny dramatický aspekt. Žiadne dejové zvraty, alebo prekvapivé rozuzlenie. Príjemne sa na neho pozerá, ale aj to môže občas viesť k nude a k jednotvárnosti.
Dôvod prečo je pre mňa Ona jedným z najkrajších filmov aké nedostali oscara, je fakt, že hovorí o niečom inom ako väčšina filmov o láske. Tie hovoria o potrebe nebyť sám. Byť s niekým, najlepšie s osobou aká nám najviac vyhovuje. Ona ide iným smerom. Nehovorí o tom, že byť s človekom je zlé. Hovorí, že dôležitejšie ako zdieľať s niekým dotyk, je zdieľať s niekým pohľad na svet. Je to o uvedomení si toho, že všetci sme pozorovatelia určitých životných skutočností.
A je len na nás ako sa staviame k problémom. Či k nim pristupujeme racionálne, alebo emotívne. Predstava toho, že niekto, alebo niečo vidí presne to, čo vy a ešte k tomu vám pomáha vidieť za tú prvotnú fascináciu a objavovať vrstvy, aké ste si dovtedy nevšimli, je tu zobrazené ako skutočné posolstvo ľúbenia. Len vďaka niekomu dokážeme vidieť veci také aké sú. A vtedy zmizne všetko zlé.
Z filmu sa stáva filozofická úvaha o radosti a smútku. Samantha je nadšená pre všetko, Theodor sa naopak od nej nadšeniu učí. On zmení ju a ona zmení jeho. Obidvaja sa posunú na inú úroveň bytia a vnímania. A iste začalo sa to tým, že sa jeden človek cítil osamelo a nechal minulosť, nech mu diktuje prítomnosť, ale na konci filmu je tá samota už o niečom inom. Film rozhodne stojí za to vidieť. Možno z neho nebudete nadšený tak ako ja, ale podobne ladený film by ste hľadali naozaj len ťažko. Prekypuje originalitou, pozitívnosťou a pritom nezabúda byť skutočný.
