Divergencia
Americké Chicago bližšie nešpecifikovanej, post-apokalyptickej budúcnosti: V záujme zachovania trvalého mieru po poslednej celosvetovej katastrofe sú obyvatelia mesta rozdelení do piatich frakcií podľa svojich prevažujúcich kladných stránok: Hlavným mottom členov frakcie Sebazaprenie je obetavosť v službe druhým, Neohrození sú strážcami vonkajšej i vnútornej bezpečnosti mesta, Informovanosť združuje najinteligentnejších obyvateľov, ktorí sa snažia načerpať čo najviac poznatkov, ktoré sa dajú využiť v ľudský prospech, Harmónia je plná mierumilovných ľudí spätých s prírodou, ktorí zavrhujú agresivitu a fyzické násilie, Otvorenosť neznáša pokrytectvo a hovorí pravdu za každých, aj nepríjemných okolností. Všetky frakcie dohromady vytvárajú zdanlivo harmonický celok, ktorý však zriedkavo môže byť ohrozený šiestym „typom“ človeka, ktorý nezapadá do žiadnej z kategórií, ale je iný – divergentný, jeho myslenie nepodlieha šablóne žiadneho z piatich predošlých typov a teda je potenciálne silným nepriateľom pre udržiavateľov starého poriadku... A pri teste, ktorý je síce nezáväzným, ale zväčša rozhodujúcim ukazovateľom príslušnosti k jednotlivým frakciám, sa ukáže, že divergentná je aj 16-ročná Beatrice (Shailene Woodley), hlavná hrdinka filmu. Vykonávateľka jej testu Tori (Maggie Q) Beatrice túto skutočnosť oznámi s vydeseným výrazom v očiach a nakáže jej o tomto nebezpečnom fakte mlčať. Nechápavá Beatrice poslúchne a radšej čelí aktuálnej dileme: má si pri blížiacom sa záväznom obrade vybrať frakciu Sebazaprenie, do ktorej sa narodila, no s ktorou sa vnútorne nestotožňuje, alebo sa stať členkou frakcie Neohrozených, po čom vždy túžila, lenže by to znamenalo, že príde o rodinu (podľa základného pravidla dystopickej spoločnosti „frakcia znamená viac než krv“)...
Film Divergencia vznikol na základe rovnomennej prvej časti knižnej trilógii mladej Američanky Veronicy Roth. Svojím základným nastavením do značnej miery pripomína inú populárnu (a rovnakou produkčnou spoločnosťou sfilmovanú) trilógiu – Hry o život (The Hunger Games). Nutkaniu porovnávať sa asi vyhne málokto, prístup k filmovému stvárneniu sa našťastie značne líši a diela sa nezlievajú. Výsledkom je, že ak ste fanúšikom jednej (filmovej) série, nemusí sa vám automaticky páčiť druhá a naopak.
Skvelým výberom bola predstaviteľka Beatrice Shailene Woodley. 22-ročná herečka so sedemnásťročnými hereckými skúsenosťami je aj našim divákom známa zo snímky A. Paynea spred dvoch rokov Deti moje (The Descendants), kde zažiarila po boku Georgea Clooneyho. Svojej postave v Divergencii vtisla prirodzený pôvab a šarm, a jej intuitívne herectvo vykrýva aj isté nedokonalosti scenára. Výborne tiež funguje chémia medzi ňou a jej hereckým partnerom (Theo James), ktorý ako Trisin (tak si Beatrice zmení svoje meno po vstupe do frakcie) renegátsky školiteľ a objekt prebúdzajúcich sa citov pôsobí dostatočne dospelo a kompetentne na to, aby nebol len ďalším dievčenským idolom. Film obohacuje aj výber herečky hlavnej zápornej roly. Stala sa ňou Kate Winslet, ktorej ľadová kráľovná Jeanine hraná na spôsob Hillary Clinton je príjemným oživením v herečkinom repertoári plnom zväčša citovo exaltovaných postáv.
Aj keď je Divergencia prezentovaná v prvom rade ako akčný film, sústredí sa predovšetkým na príbeh Beatrice, zaoberá sa otázkou hľadania identity dospievajúcej hrdinky, posúvania hraníc vlastných schopností a tiež citového dozrievania, robí to však nenásilným, ľahko stráviteľným a občas, napodiv, aj vtipným spôsobom a tak výsledok nie je patetický. Film sa nesnaží zbytočne psychologizovať, ani predstierať hlbšie posolstvo. Ide v ňom predovšetkým o to, aby sa divák bavil, a tento zámer skvelo vychádza.
