Let číslo 93 (United 93)
11.september 2001 sa stal dňom, ktorý neotriasol len Amerikou ale aj celým svetom. Unesené štyri lietadlá American Airlines , náraz do pýchy Ameriky, do „dvojičiek“ a niekoľko tisíc nevinných obetí. Zážitok, ktorý aj v týchto dňoch nedáva spávať sa dostáva na plátna kín. Paul Greengrass( Bournov mýtus, Krvavá nedeľa) sa po piatich rokoch od katastrofy rozhodol natočiť film, nie ako nejaký dokument ale ako pravdivý príbeh, v ktorom ako nestranný svedok ponúka udalosti, ktoré poznačili milióny osudov.
Film Let číslo 93 je strhujúcou drámou ľudí, ktorí sa nie vlastným pričineným stali svedkami únosu štvrtého lietadla v deň najhoršieho teroristického útoku v dejinách Ameriky. Je to príbeh o 44 ľuďoch , s ktorými divák prežije od ich cesty na letisko až po reálnu 90-minútovú cestu v ústrety obrovskému hrdinstvu tvárou v tvár takmer istej smrti. Greengrass nechcel natočiť len nejaký hocijaký film, chcel využiť maximálnu autenticitu, čomu podriadil všetku silu a energiu. Pri nakrúcaní filmári a aj samotný Greengrass spolupracovali s pozostalými po pasažieroch a využívali všetky dostupné materiály, ktoré dokumentovali osudný let a udalosti na palube, ktoré viedli až k pádu lietadla v Pensylvánii. Aby snímka pôsobila skutočne verne, letiskoví kontrolóri si zahrali samých seba. Film vás od začiatku až do konca núti rozmýšľať a nenecháva voľný čas na nejaké bezmyšlienkovité scény. Každý záber je dokreslený tak, aby naznačil pocit, ktorým si museli prejsť pasažieri letu číslo 93.
Do filmu sa vošli aj zábery CNN, ktoré utvrdzujú diváka, ako účastníka deju. Film preto pôsobí ako kniha, ktorú keď otvoríte , musíte dočítať. Ďalšia záležitosť, ktorá dotvára filmu „grády“ je aj kamera Barryho Ackroyda, ktorá vás na palube nenechá chladným a miestami sa cítite ako pasažier, priam cítiaci strach a nárek druhých. Jednou zaujímavosťou tohto filmu je aj samotný výber hercov. Greengrass chcel, aby do úloh pasažierov boli nominovaný neznámy herci, ktorí sa budú podobať skutočným obetiam septembrovej tragédie. Toto jeho rozhodnutie mu vyšlo na výbornú a dielo je o to kvalitnejšie. Takisto sa vo filme pozrel aj na stránku zatracovaného islamu a na ľudí-teroristov, ktorí sa rozhodli pre tak strašnú vec. Režisér sa ich nesnaží na plátne zobraziť ako nejaké zvieratá, ale jemne sa snaží preniknúť do ich myslenia a hľadá príčiny ich konania. Okrem týchto aspektov netreba zabúdať ani na zimomriavky naskakujúcu hudbu Johna Powella, ktorý dotvára potrebný lusk a kvalitu.
Na záver už len dodám, že Let číslo 93 nie je iba hocijaký film o strašnej udalosti zo 11.septembra 2001. Je to film, ktorý sa nám pokúša povedať niečo, nad čím by sme mali zamyslieť. Pri vzhliadnutí tejto snímky som ostal v kinosále až do skončenia titulkov, neviem prečo, ale až s odstupom času mi došlo, čo sa vlastne stalo. A to možno Greengrass chcel, vytvoriť dielo na ktoré ľudia nezabudnú a preto Vám ho odporúčam.
