42. ulica (1933)
Bratia Warnerovci spravili dieru do sveta s prvým hovoreným filmom Jazzový spevák (The Jazz Singer, 1927), zaznamenal obrovský úspech a stali sa uznávaným štúdiom. Lenže záplava muzikálov prevzatých z Broadwaya, ktorá nasledovala sa divákom začala prejedať. V roku 1933 sa u Warnerovcov strácali peniaze a s ťažkosťami vyrábali za dva roky jeden „hudobný tanečný“ film. Nastal teraz čas, aby sa kyvadlo vychýlilo na druhú stranu, pomyslel si Darryl F. Zanuck – šéf produkcie Warner Brothers. Najvyšší brat Joe s tým nesúhlasil, takže Zanuck musel svoj kúsok nakrúcať tajne. Všetky hudobné čísla vznikali v noci, keď Jack Warner odchádzal domov. Lenže práve to hudobné finále malo najväčší úspech (šťavnatá zákulisná mydlová opera sa divákom tiež zapáčila). Film sa totiž nakrúcal úplne inak než predchádzajúce filmové muzikály, v ktorých kamera tupo sedela v hľadisku. Pohybujúca kamera inšpirovala Busbyho Berkeleyho – tanečného režiséra, ktorý vyrástol v divadle. Tohto veterána takmer dvadsiatich broadwayských muzikálov priviezol do Hollywoodu práve Zanuck a on sa pustil s veľkým nadšením do práce. Podpísal s ním zmluvu na 1750 dolárov týždenne na dobu siedmich rokov. Berkeley neskôr odhadol, že jeho zvýšené nároky na vybavenie javiska prišli na tučných 10 000 dolárov za minútu – celkovo asi 120 000 dolárov z 379 000 dolárov, ktorých 42. ulica stála. V tej dobe bol režisér Bacon hlavným a najlepšie plateným režisérom u Warnerovcov. Zarábal 4225 dolárov týždenne. Pokiaľ ide o hercov, tak hlavným ťahákom bol Warner Baxter. Dostal 31 000 dolárov. V 42. ulici nastúpila pochod k hviezdnym výšinám tiež plejáda mladých talentov. Napríklad Ruby Keelerová sa vďaka manželovi superhviezde Al Jolsonovi dostala na hollywoodsky Olymp. Aj Ginger Rogersová si dobre vyberala partnerov. Jej priateľ Melvyn LeRoy, ktorý mal pôvodne režírovať 42. ulicu, lenže ochorel, našťastie Melvyn odporučil Ginger do úlohy kurvičky Pohotovej Annie. Takže 42. ulica bola uvedená do kín 4. marca 1933 v deň inaugurácie Franklina Delano Roosvelta. Tento film sa ocitol na vrchole rebríčka kasových trhákov roka a stal sa najziskovejším filmom štúdia Warner Brothers celého desaťročia. Tržba dosiahla 5 000 000 dolárov. Jack Warner rýchlo zmenil názor na muzikály a ešte toho istého roku nasledovali ešte dva ďalšie extravagantné filmy – Zlatokopovia z roku 1933 (Gold Diggers of 1933, 1933) a Prehliadka vo svetle rámp (Footlight Parade, 1933) s R. Keelerovou, D. Powellom a G. Kibbeom. Od roku 1935 sa u Warnerovcov opäť zatiahla obloha.
ZO ZÁKULISIA:
Ak sa domnievate, že tento film je príliš pikantný, v skutočnosti je to inak. Treba si zadovážiť knihu od Bradforda Ropesa, ktorá poslúžila ako predloha. Je tam oveľa viac neskrývaných orgií v posteli a popíjania, okoreneného vydieraním a antisemitizmom. Najzaujímavejšou odchýlkou od pôvodnej zápletky je, že impresário Marsh (Warner Baxter) a mladíček Lawler v podaní Dicka Powella boli v knihe milencami. Všimnite si scény, kedy slobodný Marsh žiada po tanečnom režisérovi Andymu Leeovi (George E. Stone), aby s ním išiel domov. Platil Haysov kódex, ktorý sa zrodil spoločne so zvukovým filmom, lenže na jeho uplatňovanie sa začalo dbať až niekoľko rokov po uvedení 42. ulice. Preto je vo filme toľko prekvapivo úprimných narážok na sex a niektoré rozkošné úsporné odevy. Keď budete tento film sledovať pozornejšie, zistíte, že vo filme sa veľmi netancuje. Busby Berkeley sám priznal, že toho o tanci veľa nevie. Jeho parketou je sledovanie na masový hrob. Hneď po svojom príchode do Hollywoodu okamžite rozpoznal podstatný rozdiel medzi mnohostranným, statickým pohľadom publika a pohyblivým okom kamery. Jedným obľúbeným Berkeleyho kúskom bol tanec Ruby Keelerovej na taxíku. Tvrdil, že málokedy potreboval viac záberov než jeden. Dosiahol nezvyklých pohybov kamery pomocou novátorských remencov, lán a lešenia. Dokonca Busby Berkeley navrhol visuté koľajnice, ktoré priviedli kamerový vozík s kameramanom a jedným technikom do miest, kam sa predtým nikto neodvážil. Nakoniec táto tanečná a hudobná show, ktorá vrátila tento žáner späť do kín má proste všetko – výborné obsadenie, príjemné piesne, nádherné zbory a iskrivý príbeh, ktorý priťahuje divákov. Bol to vlastne nový osud v zábavnom priemysle.
VŠIMNITE SI:
- O čom je vlastne muzikál v muzikáli zvaný Krásna pani (Pretty Lady)? Tanečné čísla vlastne strácajú logiku.
- Vo filme sa objavujú ľudia, ktorí napísali texty a hudbu. Textár Tubby Al Dubin a skladateľ Harry Warren hrajú textára a skladateľa.
- Hviezdy nemého filmu. Starý herec, ktorý pomáha Peggy (Ruby Keelerová), keď v zákulisí skoro znovu omdlela na lavičke pri generálnej skúške – bol to Henry B. Walthall, ktorý hral hlavnú úlohu v Zrodení národa (The Birth of a Nation, 1915) pod vedením velikána D. W. Griffitha.
- Záberu z koľajníc. Človek má pocit, že pri vyvrcholení čísla „42nd Street“ vyrážajú s kamerou až na vrchol mrakodrapu Empire State Building.
- Kto poslúžil ako model impresária Juliana Marsha. Mohol to byť Julian Mitchell – súdobý veľmi plodný broadwayský producent alebo slávny impresário Florenz Ziegfeld, ktorý koncom roku zomrel s plačom, že je chorý a úplne bez peňazí.
- Dabovanie zvuku. Žiadne tam totiž nie sú. Film sa nakrúcal v dobe kamennej zvukového filmu, kedy podobné techniky ešte neexistovali. Orchester hral mimo kameru a občas je ho aj vidieť.
TVORCOVIA:
- Warner Baxter (42) ako Julian Marsh; prežil nástup zvukového filmu s Oscarom za film The Cisco Kid (1929) a udržal sa na výslní v 30. rokoch.
- Bebe Danielsová (31) ako Dorothy Brocková; malá, veľká hviezda Hollywoodu 20. a 30. rokov. Neskôr spoločne so svojím manželom Benom Lyonom sa stala veľkou hviezdou britského rozhlasu.
- George Brent (28) ako Pat Denning; predstaviteľ hlavných hrdinov írskeho pôvodu v 30. a 40. rokoch.
- Ruby Keelerová (23) ako Peggy Sawyerová; zboristka, ktorej filmová kariéra sa začala a skončila s manželom Alom Johnsonom v polovici 30. rokov.
- Dick Powell (28) ako Billy Lawler; začínal filmovú kariéru ako druhoradý Bing Cosby a stal sa z neho filmový zloduch a neskôr bohatý televízny riaditeľ.
- Ginger Rogersová (22) ako Pohotová Annie; vyzvali ju, aby hrala hlavnú úlohu v Zlatokopoch z roku 1933 (Gold Diggers of 1933, 1933) a prvýkrát sa v tomto roku stretla na plátne s Fredom Astairom!
- Una Merkelová (28) ako Lorraine Flemingová; bývalá dublérka Lilian Gishovej, často hrala vedľajšie komické úlohy. Najznámejší je z filmov Destry už zase jazdí (Destry Rides Again, 1939).
- Hal B. Wallis producent; jeden z najúspešnejších a najvšestrannejších riaditeľov hollywoodskych štúdií.
- Lloyd Bacon (32) režisér; najzamestnanejší „kôň“ Warnerovcov – tri filmy ročne až do roku 1956.
- Busby Berkeley (37) tanečný režisér; otec štýlu s nálepkou „Made in Hollywood“.