Henrich V. (1944)
Henrich V. je určite najúspešnejším filmom všetkých dôb, ktorý súčasne skoro zruinoval svoju produkčnú spoločnosť. Volala sa Two Cities a založil ju Filippo del Giudice. Talian, ktorý sa usadil v Británii. Štvormesačná internácia na začiatku druhej svetovej vojny ani v najmenšom neoslabila del Giudicovu loajalitu voči jeho adoptívnej vlasti. S veľkou vervou sa vrhol do propagandistickej práce. Presvedčil Noela Cowarda, aby nakrútil More, náš osud (In Which We Serve, 1942). Olivier požadoval plné producentské právomoci. Keď réžiu odmietli takí velikáni ako sú William Wyler, Carol Reed a Terence Young, tak sa rozhodol, že sa do toho pustí sám. Uvedomoval si aj úskalia tohto veľkofilmu, naviac to bol jeho prvý režijný pokus na poli kinematografie. Tak Olivier si zaistil preto služby Dallasa Bowera, ktorý pracuje na ministerstve informácií a zároveň bol producentom pre BBC. Vďaka nemu a svojím kontaktom mu vypomohol s najlepšími technikmi a mladšie hviezdy oslobodil od vojenskej služby. Veľa hercov patrilo medzi dobrých Olivierových kolegov z divadla a zapadli medzi nich bez problémov. Chýbal však jeden dôležitý herec. Olivier chcel obsadiť do úlohy Katherine svoju manželku Vivien Leighovú, lenže David Selznick ako jej radca od dôb kasového úspechu Juh proti Severu (Gone With the Wind, 1939) jej to nechcel dovoliť, pretože sa domnieval, že ide o vedľajšiu, nedôstojnú úlohu. Renee Ashersonová Vivien obdivuhodne a presne zastúpila: vybral ju hlavne preto, že mala rovnakú postavu ako Leighová, lebo kostýmy určené pre Leighovú boli už dopredu hotové. Celkový Olivierov rozpočet od diel Giudiceho činil 300 000 libier, pritom len 80 000 padlo na nakrúcanie prvých scén bitky pri Agincourte. Niekto Giudica upozornil, aby z filmu vycúvol, čo by vlastne mohlo celý projekt poslať ku dnu, keby v poslednom okamžiku neprišiel záchranca J. Arthur Rank. Del Giudice neskôr od filmu odišiel a vstúpil do kláštora. Olivier pokračoval v práci na Henrichovi V. a prekročil rozpočet z pôvodných 300 000 libier na 476 000 libier, pričom herci dostali celkovo 65 000 libier, je to vlastne menej než sa utratilo za kostýmy. Rank dostal svoje peniaze späť už len z premietania v Británii. Kritici od začiatku film chválili a diváci zistili, že ide o ľahko prístupný shakespearovský film s príťažlivou výpravou, citom, humorom a vlasteneckým podtextom. Príjmom napomohol aj štát, pretože na predstavenia chodili veľké školské výpravy. Henrich V. mal obrovský kasový úspech aj mimo Británie, hlavne v Amerike, kde tržby prevýšili 2 000 000 dolárov. Olivierovo meno uvedené v kolónkach ako scenár, produkcia, réžia a hlavná úloha budili dojem, že je novým Orsonom Wellesom. A ktomu získal zvláštneho Oscara. Ďalšie ceny akadémie za najlepší film a najlepšieho herca získal Olivier za svoj ďalší shakespearovský film Hamlet (1948). V roku 1989 sa Kenneth Branagh pokúsil starého Oliviera trošku podpichnúť, keď nakrúcal novú verziu Hamleta, v ktorom sám hral aj ho režíroval. Lord Olivier ale pri tejto príležitosti si porovnať obe filmy už nestihol. Zomrel niekoľko mesiacov pred dokončením druhého Henricha V.
ZO ZÁKULISIA:
Nakrúcaním vojnových scén strávili v Írsku 39 dní a pritom najmenej dva týždne pršalo. Jedinou výhodou bolo, že štáb mal všade okolo hektáre blata pre bojové scény a nespočetné kaluže pre umelecké zábery vodných odrazov. Na divákov silne zapôsobil mrak anglických šípov. Bola to opticky redukovaná kresba sprevádzaná nahratím vŕbových prútikov. Diváci boli zvyknutí na pochmúrne zábery vojnových filmov, ale tento film bol pekne farebný a v ňom je všetko krásne. Prepychové kostýmy navrhol Roger Furse, jeden z pozoruhodných talentov, ktoré Bower dokázal z vojakov vymámiť. Maľované krajky sú najnázornejším príkladom jeho filmovej potemkiniády. Boli aj medzery a nedokonalé kostýmy, ktoré sa im podarilo zamaskovať vlajkami. Farba počas vojny bola v britskej kinematografii výnimočným luxusom. Hovorí sa, že po nehode s koňom mal Olivier starosť, či jeho tvár nepoškodil exemplár kamery značky Technicolor na britských ostrovoch. Zahájili vrcholnú scénu a ukončili filmovaním modelov, ktoré sa objavili v úvodných metroch filmu: makety lodí a Londýna, ako ich videl J. C. Visscher – kreslič máp zo 17. storočia. Predstavovalo to 388 metrov štvorcových drevených a sadrových stavieb, ktoré vyrobili v dielňach Rank Studios v Denhame. Štandardnú techniku staviteľov makiet pre zvýšenie ilúzie skutočnosti bolo zrýchlenie chodu kamery. Bohužiaľ, kamera Technicolor mala len jednu rýchlosť, museli preto „spomaliť“ samotné modely. Výsledný efekt záberov na Henrichovu flotilu závisel na umení bábkarov a tiež tolerancii obecenstva, ktoré sa tešilo na štýlovú dekoráciu filmu. Kľúč k popularite Henricha V. spočíval okrem vlasteneckej bojovej noty aj v úspešnom Olivierovom manévri s prechodmi z jednej dekorácie na druhú. Zo všetkých doterajších svojich filmov mám najradšej práve Henricha V., pretože to bolo veľké dobrodružstvo, po čase spomínal Laurence Olivier.
VŠIMNITE SI:
- Že skrátil originál na polovicu. Olivier, Reginald Beck a shakespearovský vedec Arthur Dent spoločne vystrihli stovky odbočiek a pasáži, ktoré majú zmysel len v odkaze na pôvodný text. Komické hrátky, ktoré diváka prenášajú z Globe do Francúzska a späť sú úplne zostrihané. Všimnite si ako Bardolf, Nym a Chlapec zrazu vypadli z deja. Ich zločiny a zaslúžené tresty zmizli pod nožnicami strihača. Liberálna kozmetická operácia uhladila Henricha V. do podoby prijateľného hrdinu, z textov zmizla väčšina krvavých súbojov a urážlivých narážok na Francúzov. A s nimi zmizli aj vulgarizmy.
- Ako Olivier kameruje vznešené predslovy. Veril, že bežná hollywoodska rutina, ktorá začína celkove a s vrcholiacou scénou sa približuje na detail sa pre Shakespeara nehodí. Nechcel sa pri vyvrcholení Henrichových bojovných slov obmedzovať na úzky priestor detailného záberu, využil preto širšieho priestoru, aby bolo poznať reakcie vojakov, ktorú vyvolali slová vládcu. Olivier sa domnieval, že triky s kamerou majú svoje opodstatnenie iba vtedy, keď je slabý scenár
TVORCOVIA:
Laurence Olivier (36) ako Henrich V.; filmová hviezda, ktorého práve začali uznávať ako brilantného shakespearovského herca.
Felix Aylmer (55) ako arcibiskup z Canteburry; veľa charakterných úloh až do 60. rokov, okrem iného si zahral postavu Poloniusa vo filme Hamlet (1948) pod vedením Oliviera.
Leslie Banks (54) ako Chorus; oxfordský divadelník, ktorý sa v 30. rokoch stal menšou hviezdou po svojom debute v predchodcovi King Konga vo filme Tajomný lovec (The Most Dangerous Game, 1932).
Robert Newton (39) ako Pištoľ; vynikajúci anglický charakterný herec. Bill Sykes v Olivierovom Twistovi (1948) a klasický John Silver v Ostrove pokladov (The Treasure Island, 1950).
Harcourt Williams (64) ako Karol VI.; ďalší javiskový kolega Laurencea Oliviera. Vodca kočovných hercov v snímke Hamlet (1948).
Max Adrian (42) ako Dauphin; javisková a revuálna hviezda. Vrátil sa k filmovým charakterným úlohám v 60. a 70. rokoch.
Renee Ashersonová (24) ako princezná Katherine; ešte si zahrala niekoľko ďalších filmov na začiatku 50. rokov, keď sa vydala za Roberta Donata.
Laurence Olivier producent a režisér; pracoval na mnohých filmových prepisoch Shakespearových drám a získal Oscarov za Hamlet a za Richarda III.
Zdroj: MovieMania.sk Foto © MGM
