Ikona filmu noir Lauren Bacallová

20.9.2014|-jr-|
Ikona filmu noir Lauren Bacallová

(16. 9. 1924, New York, New York, USA – 12. 8. 2014, New York, New York, USA)

Lauren Bacallová patrila k predstaviteľkám záhadných osudových žien, teda herečkám ako stvorených pre zlatú éru Hollywoodu. Vtedy filmom vládol štýl zvaný noir, často založený na americkej drsnej škole príbehov so súkromnými detektívmi. Bacallová Lauren, vlastným menom Betty Joan Bacall Perske,je z rodiny židovských prisťahovalcov z východnej Európy z Rumunska v Bronxe. Rodičia sa rozviedli, keď mala Lauren osem rokov a matka sa potom vrátila k menu svojej rodiny Bacall. Lauren túžila stať sa tanečnicou, ale pripadala si neohrabaná. Študovala na strednej škole, a na newyorskej American Academy of Dramatic Arts. Súčasne mala možnosť si zahrať aj na Broadwayi. Bola štíhla a šéfredaktorka časopisu Harper´s Bazaar Diana Vreelandová uvidela v tejto dlhonohej kráske ideál pre modeling.

Na začiatku 40-tych rokov sa objavila na titulnej strane časopisu Harper's Bazaar a zaujala režiséra Howarda Hawksa natoľko, že s ňou podpísal výhradnú sedemročnú zmluvu s podmienkou zmeniť si umelecké meno na Lauren Bacall. Predovšetkým jeho zdatnosťou a zásluhou sa stala hviezdou hneď vo svojom prvom filme, v prepise románu Ernesta Hemingwaya: Mať a nemať (To Have and Have Not, 1944), v ktorom hrá zlodejku Mary Browningovú, ktorá svojím drzým až provokatívnym správaním poblázni rybára, ktorého hral ešte slávnejší Humphrey Bogart. Po boku tohto osudového muža, za ktorého bola od roku 1945 až do jeho smrti v roku 1957 vydatá (má s ním syna), vytvorila ešte ďalšie tri zaujímavé, pôvabné a neohrozené ženy vo filmoch Slepá ulička (Dark Passage, 1947), Hlboký spánok (The Big Sleep, 1946) či Key Largo (1948), ktoré sú považované za klasické noir diela. Stretnutie s Bogartom vraj nebola láska na prvý pohľad. Pri nakrúcaní sa ale triasla tak, že nebola schopná si zapáliť cigaretu a režisér musel scénu rozstrihať.

Lauren Bacallová

"Zistila som, že chveniu hlavy zabránim, ked ju skloním, dám si bradu skoro na prsia a zdvihnem oči k Bogartovi. Fungovalo to," spomínala v životopisnej knihe By Myself. S Bogartom sa stali slávnym párom nazývaným dôverne Bogie a Bacallová. Nepatrili k romantickým typom a na rozdiel od Spencera Tracyho a Katharine Hepburnovej, ktorí boli príkladom dvoch priťahujúcich sa protikladov, si boli podobní svojou zemitosťou. Aj ked bola Bacallová o polovicu mladšia než jej manžel, vyrovnala sa mu múdrosťou aj výdržou. Usporiadavali  večierky dlho do noci a vysmievali sa snobom. Po Bogartovej smrti sa Bacallová stále držala vlastnej cesty - bola priama aj cynická, náročná i verná. Zle sa u nej viedlo každému, kto sa dotkol Bogarta, kto skrížil cestu jej priateľom alebo kto volil republikánov. Legendou sa stal jej dialóg s Bogartom z noir filmu Mať a nemať (To Have and Have Not, 1944): "Nemusíš nič predstierať, Steve. Nemusíš nič hovoriť, nemusíš nič robiť. Stačí, ked pískneš. Vieš, ako sa to robí, Steve? Zovrieš pery a fúkneš." Na plátne sa Bacallová objavila aj po boku Johna Waynea, Gregoryho Pecka či Kirka Douglasa.

Mimoriadny úspech jej priniesla úloha jednej z dcér generála na penzii - Vivian, kde jej psychicky zaťaženú, nevyrovnanú sestru hrá Martha Vickersová a jej vražedné sklony sú odhalené detektívom Phillipom Marlowom v podaní Humphreyho Bogarta. Bolo to vo filme Hlboký spánok (The Big Sleep, 1946) v réžii H. Hawksa. V roku 1947 sa zúčastnila s Bogartom a ďalšími umelcami protestného pochodu vo Washingtone proti diskriminačným opatreniam vtedy neslávneho maccarthizmu. Na konci 40 - tych rokov odišla pre nedostatok príležitostí od spoločnosti Warner Brothers a svoje herecké schopnosti uplatnila aj v komédiách ako sú Ako si vziať milionára (How To Marry a Millionaire, 1953) , kde si zahrala po boku Marilyn Monroeovej, Módna návrhárka (Designing Woman, 1957). Od roku 1959 hrala v broadwayskej inscenácií komédie Georga Axelroda - Zbohom, Charlie. Potom sa venovala divadlu a na Broadwayi bola veľmi úspešná ako Stephanie v komédii Kaktusový kvet alebo ako Tess Hardingová v muzikálovej verzii komédie Najprv stvoril ženu. Za úlohu Margo Channingovej v muzikáli Aplauz získala v roku 1970 cenu Tony. Účinkovala tiež v televízii, bola trikrát nominovaná na cenu Emmy. Pred kamerou sa konal jej comeback v polovici 70 - tych rokov ako excentrická a výrečná pani Hubbardová v detektívke podľa románu Agathy Christieovej Vražda v Orient exprese (Murder on the Orient Express, 1974), ktorý režíroval Sydney Lumet. V poslednej dobe spolupracuje s televíziou, kde zaujala v komédii Dokonalý džentlmen (Perfect Gentlemen, 1978). Tento film rozpráva o ženách, ktoré počas väzenia svojich manželov uskutočnia na vlastnú päsť veľkú lúpež. Ďalšou príležitosťou vo filme sa stala postava elegantnej matky Morganovej v romantickej komédii Dve tváre lásky (The Mirror Has Two Faces, 1996). Hrala aj režírovala Barbra Streisandová. Za toto stvárnenie získala Lauren Bacallová Zlatý glóbus v roku 1996 a súčasne bola nominovaná na Oscara. Príležitostne sa vracia k divadlu. V decembri roku 1999 sa predstavila v obnovenej broadwayskej inscenácii komediálnej dráme N. Cowarda Waiting in the Wings. V poslednej etape herečkinej dráhy využil Bacallovú režisér Lars von Trier vo filmoch Dogville (2003) a Manderlay (2005). Nedávno sa objavila v snímke The Forger (2012). 

„Stále pracujem a pokiaľ to zdravie dovolí, nikdy sa nezastavím,“ hovorila hviezda, ktorú charakterizoval zastrený hlas a zelené mačacie oči. O svojom živote a kariére písala vo svojich autobiografiách Lauren Bacall by Myself (1979) a Now (1994). Za celoživotné dielo získala v roku 1995 francúzskeho Cézara. Bola tiež veľmi milým hosťom na MFF v Karlových Varoch v roku 1998, kde získala cenu za Dlhoročný prínos svetovému filmu. Zlatú sošku Oscara za celoživotné dielo však získala herečka, ktorej  kariéra trvala cez pol storočia. Jej druhým manželom bol herec Jason Robards jr.po jeho boku žila v rokoch 1961 až 1969. Opustila ho kvôli jeho alkoholizmu. Mala s ním syna, ktorý je tiež herec.

Lauren Bacallová

Ďalšia filmografia Lauren Bacallovej:

Confidential Agent (1945), Mladík s trumpetou (Young Man with a Horn, 1950), Krvavá cesta (Blood Alley, 1955), Písané vo vetre (Written on the Wind, 1956), Severozápadná hranica (North West Frontier, 1959), Sex a slobodné dievča (Sex and the Single Girl, 1964), Harper (1966), Strelec (The Shootist, 1976), Ctiteľ (The Fan, 1981), Zdravie (Health, 1982), Schôdzka so smrťou (Appointment with Death, 1988), Pán North (Mr. North, 1988), Misery nechce zomrieť (Misery, 1990), Šťastné a veselé! (All I Want for Christmas, 1991), Ešte sa stretneme (A Foreign Field, 1993), Pret-á-Porter (1994), Moji drahí Američania (My Fellow Americans, 1996), Le Jour et la Nuit (1997), Sopranovci (TV, The Sopranos, 1999), Príbeh Doris Dukeovej (TV, Too Rich: The Secret Life of Doris Duke, 1999), Diamanty (Diamonds, 1999), The Limit (2003), Zrodenie (Birth, 2004), V tieni matky (These Foolish Things, 2005), Ako zúriví psi (The Walker, 2007), Eve (krátkometrážny film, 2008).

Zdroj:  MovieMania.sk Foto © MGM

Súvisiace články

Spider-Man: Paralelné svety

Spider-Man: Paralelné svety

Pavúčí muž, alebo lepšie povedané Spider-Man patrí medzi najpopulárnejších komiksových hrdinov. Hoci sa v komiksoch objavil už v roku...