Puto najsilnejšie (1945)
Jedna rada na úvod: Svoj literárny majetok predávajte opatrne! Predlohou pre Puto najsilnejšie bola hra Zátišie, jedna z dvanástich drobných hriechov zo súboru Dnes večer o osem tridsať (Tonight at Eight-Thirty) a Coward ju napísal v polovici 30- tych rokov pre seba a pre Gertrúdu Lawrenceovú. Potom nastala vhodná doba predať filmové práva spoločnosti MGM. Na začiatku 40-tych rokov vytvoril Noel Coward s Davidom Leanom filmovú produkčnú spoločnosť s názvom Cineguild. Bol čas stvárniť na filmovom plátne Zátišie. Problém spočíval v tom, že museli spätne odkúpiť práva od najnovšieho vlastníka, britského producenta Sydneyho Boxa za obludnú cifru 60 000 libier. Výroba filmu stála 270 000 libier. Kritici v Puto najsilnejšie okamžite rozpoznali zvláštne kvality filmu a tým zaistili príležitosť pre Celiu Johnsonovú, ktorá ju však trochu zanedbala a Trevora Howarda a Davida Leana, ktorí naopak sa nadmieru chopili príležitosti. Príjmy z pokladní kín boli na začiatku dosť chabé. Zahraničné reakcie tiež boli rôznorodé. V USA podobne ako v Británii sa stal filmom pre kritikov, ktorí ho navrhli na Oscary za scenár, úlohu Celie Johnsonovej a za réžiu Davida Leana. V okupovanom Nemecku boli reakcie rozporuplné. Jeden anglický armádny predstaviteľ vysvetľoval, že tunajšie obyvateľstvo nedokáže pochopiť morálne problémy, na ktorých spočívala zápletka. Francúzom sa film veľmi páčil a úspech v krajine galského kohúta zapôsobil aj na britské obecenstvo: v roku 1948 bol film opäť uvedený do kín! Odkiaľ sa vzalo francúzske nadšenie? Existujú dve názorové školy: Jedna tvrdí, že Puto najsilnejšie odhaľuje anglické pokrytectvo. Naproti tomu sa kritik Dylis Powell domnieva, že Francúzom učarovala predstava, že sa dá milovať ženu s tak príšerným klobúčikom v podaní Celie Johnsonovej.
ZO ZÁKULISIA:
Stanica Milford bolo v skutočnosti Carnforth Station v severozápadnom Anglicku, ktorí si filmári vybrali, pretože bol ďaleko od obvyklých terčov nemeckých leteckých útokov. Trojmesačné nakrúcanie začalo úvodom roku 1945 a točiť sa dalo len vtedy, keď nepremávali miestne vlaky. Tak preto milenci pôsobili nejako strhaným dojmom a to práve bolo spôsobené ich pracovným časom od 22:00 do 08:00 hodine ráno. David Lean dostal nápad využiť jeden expres k posilneniu dojmu úvodného záberu, keď sa prednosta stanice Stanley Holloway pozrie na hodinky a zaznamenáva, že rýchlik prišiel presne. Aký by to bol báječný záber, keby sa nakrúcalo tesne pri koľajniciach a expres by pritom bleskovo prefrčal okolo výpravcu! Lenže Holloway to odmietol! Pretrpel noci a otravnú zimu, ktorú poznáte podľa pary z úst hercov, bál sa však hlasitých zvukov a predstavy, že by mal stáť kúsoček od rýchlika a ešte si nechať húkať do uší.To bola pre neho proste neprijateľná predstava. Zima zrejme atmosfére filmu prospela, herci v čakárni sa chúlili okolo skutočných kachlí. Štáb bol dobre zohratý tím. David Lean spolupracoval s Noelom Cowardom na svojom štvrtom filme, Celia Johnsonová predtým hrala v dvoch filmoch More náš osud (In Which We Serve, 1942) a Toto šťastné plemeno (This Happy Breed, 1944). Trevor Howard získal prvýkrát hlavnú úlohu, Lean si ho všimol vo filme Cesta k hviezdam (The Way to the Stars, 1945), v ktorom stelesnil pravého anglického gentlemana.
O mnoho rokov neskôr sa v interview Johnsonová s Howardom vyjadrovali o filme Puto najsilnejšie celkom chladne. Celia Johnsonová si na film spomínala veľmi neurčito a najviac jej utkvel nepríjemný zážitok z veľmi dlhého nakrúcania. Trevor Howard prijal všetky otázky o počiatočnom úspechu, ktorý by mohol zatieniť jeho dlhú a skvelú kariéru. Obaja herci sa opäť zišli v roku 1980 v televíznom cykle Staying On. Howard si vtedy spomenul, že jeho partnerka bola tou najlepšou herečkou, s akou kedy pracoval! Na rozdiel od svojich vášňami mučiacich postáv si obe hviezdy zachovali dlhotrvajúce manželstvá. Celia Johnsonová žila blahobytným životom strednej vrstvy v grófstve Oxfordshire s manželom Petrom Flemingom, bratom slávneho Iana Fleminga, autora postavy Jamesa Bonda. Medailmi ovenčený dôstojník parašutistického pluku Trevor Howard si so ženami, ktoré neveštili prísľub šťastného manželstva nelámal hlavu. Nakoniec však trvalo manželstvo Trevora Howarda s herečkou Helen Cherryovou až do jeho smrti v roku 1988., aj keď sa objavovali klebety o jeho bujnom popíjaní a nemanželskom obcovaní. Pani Howardová zostala pani Howardovou, pretože tam, kde sa Trevor objavil, sa vždy udialo niečo zaujímavé. A pritom film Puto najsilnejšie je jeden z citovo najpoctivejších a nanajvýš uspokojivých filmov, aké kedy v tejto krajine vznikli.
TVORCOVIA:
Celia Johnsonová (36) ako Laura Jessonová; väčšinu života bola pripútaná k divadlu a pohodlnému domácemu životu strednej vrstvy.
Trevor Howard (28) ako doktor Alec Harvey; v Británii sa stal jedným z najspoľahlivejších filmových hviezd, obvykle hral záporné postavy.
Cyril Raymond (47) ako Fred Jesson; typický protagonista v úlohách solídnych manželov hlavných hrdiniek.Práve ho demobilizovali ako veliteľa perute RAF.
Stanley Holloway (54) ako Albert Godby; hral slávneho Doolittla v muzikáli My Fair Lady (1964). Skvelý charakterný herec na vrchole umeleckej dráhy.
Joyce Careyová (46) ako Myrtle Bagotová; prešla z divadla do filmu. Obvykle hrala v úlohách dám z vyššej strednej vrstvy.
Noel Coward (46) producent, divadelník s mnohostranným talentom, ktorý počas vojny vyprodukoval tucet filmov. Na ďalších prácach vo filme už pôsobil ako herec.
David Lean (37) režisér; je to jeho posledný film s múdrym Cowardom. O desať rokov neskôr sa jeho doménou stali výpravné filmy.
