Šibalská Francúzka Audrey Tautou

23.9.2006|Stano Hudák|
Šibalská Francúzka Audrey Tautou

( nar. 09.08.1978 -  Beaumont, Basse-Normandie, ( Francúzsko )

Dvadsaťosemročná tmavovlasá a tmavooká Francúzka so šibalským výzorom pouličného rebela Audrey Tautou býva filmovými kritikmi označovaná za súčasnú Audrey Hepburn. Jej filmová kariéra je vlastne ešte len v začiatkoch, keďže od čias prvého filmu, ktorý ju preslávil vo svete a urobil jej meno medzinárodne známym: Amélia z Montmartru ( 2001 ) prešlo doteraz iba 5 rokov. Tento film očaril divákov aj filmovú kritiku na celom svete. Na jednej strane ukázal, že Audrey Tautou si plným právom zaslúži označenie herecký objav, ako pre svoj talent, tak aj pre svoj šibalský šarm a krásu, no na druhej strane je tiež pravdou, že to malo aj svoje negatíva: filmoví producenti si ju razom zaškatuľkovali do samých romantických úloh láskavých, nesmelých dievčat s milými očami, a tak kým nepríde ďalšia významná rola, Audrey Tautou hrozí, že sa časom stane známa ako „herečka jedného filmu“. Túto situáciu si uvedomuje aj samotná Audrey, ktorá sa v jednom rozhovore vyjadrila: „Hollywood ma nepotrebuje. Po „Amélie“ som doteraz nedostala ponuku, ktorá by ma skutočne zaujala. Síce som náročná, ale pre mňa je dôležité, aby ten film bol citlivý, chytrý, dôvtipny.“

Narodila sa v Beaumont v Normandii, no vyrastala v úplnej rodine s dvoma sestrami a bratom v stredofrancúzskom mestečku Montlucon. V rodine sa herectvo veľmi nenosilo – otec je zubár a matka učiteľka, a tak sa malá Audrey neodvážila poznamenať, že by sa mu v budúcnosti rada venovala, a vybrala si náhradný odbor – biológiu a štúdium primátov. Nakoniec ale odišla v roku 1995 do Paríža, kde sa prihlásila na štúdium modernej literatúry na Sorbonne, a vedľa toho sa zapísala do hereckého kurzu „Courá Florent“ na prestížnej škole Ecole Florent. Začala poctivo obchádzať castingy a svoj prvý filmový debut absolvovala v osemnástich rokoch v TV snímku Coeur de Cible ( 1996 ). Od tej doby strieda herectvo na plátne s televíznou tvorbou.

V nasledujúcich rokoch sa objavovala skôr vo filmoch určených pre televíziu, prípadne v krátkometrážnych snímkoch, u nás sme ju mohli vidieť napr. v epizóde „Maškarný bál“ (1998) z krimiseriálu Julie Lescaut. V roku 1998 získala cenu pre najlepšiu mladú herečku na „Jeune Comedien de Cinema Festival v Bezier. Účinkovala tiaž v krátkych filmoch Casting: Archi-degueulasse ( Casting: Arcihnusák; 1998 ) - r. Lyèce Boukhitine, La vieille barrière (Stará hranica; 1998 ) - r. Lyèce Boukhitine a Triste à mourir (Smutný pri umieraní; 1999 ) - r. Alexandre Billon.

Prielom nastal s jej prvým naozajstným snímkom Vénus beauté ( Salón krásy Venuša, 1999 ) v réžii Tonie Marshallovej, kde si Audrey zahrala v jednej z vedľajších úloh po boku Nathalie Baye. Audrey sa cestou na konkurz stratila v spletilých parížskych uličkách a dorazila o hodinu neskôr, keď už bolo po všetkom. Keď to zistila, rozplakala sa a prosila aby jej ešte dali šancu. Neoblomná režisérka nakoniec privolila. Neskôr jej výber zdôvodnila takto: „Prišla a strašne očervenela. Navyše mala strašne smiešne uši a rozpustené vlasy. Hrala ale tak dobre, že sme v nej behom piatich minút videli postavu, ktorú mala dostať.“ Citlivá romantická komédia mala úspech ako u divákov, tak aj u kritiky a Audrey Tautou bola za úlohu mladučkej kozmetičky Marie objavujúcej tajomstvo lásky ocenená Cézarom 1999 za hereckú nádej v kategórii žien. Toto ocenenie prišlo podľa jej slov tak nečakane, že Audrey neveriaco zareagovala na telefonát režisérky Marshallovej: „Ja som si bola taká istá, že som to nemohla byť ja, kto vyhral, že som jej povedala, že pravdepodobne vytočila zlé číslo.“ – spomínala neskôr.


Film Le Fabuleux destin d´Amélie Poulain (Amélia z Montmartru, 2001) vyniesol herečku Audrey Tautou do hviezdnych výšin

Z nasledujúcich rokov stojí za zmienku komédie Épouse-moi ( Vezmi si ma, 2000 ) a tiež Le Libertin ( Libertín, 2000 ), kde si zahrala po boku Vincenta Pereza, dievčenská road-movie Voyous Voyelles ( Zlé dievčatá, 2000 ), Batement d´Ailes du Papilon ( Chvenie motýlich krídel, 2000 ), snímok o úradníčke hľadajúcej pomocou horoskopu tú pravú lásku.

V roku 2001 účinkovala v dvoch projektoch: filme Dieu est grand, je suis toute petite ( Boh je veľký, ja nie, 2001 ), kde v úsmevnej komédii hrala mladú modelku Michelle, ktorá hľadá zmysel svojho života v pátraní po tom „správnom“ náboženstve a po tom najlepšom chlapcovi. Nakoniec oboje nájde v osobe židovského mladíka, ale tým sa iba začínajú komické situácie – odlišní rodičia, tradície, náboženstvo... Premiéra filmu ale bola distributérom odsunutá za ten druhý projekt a málokto vie, že v skutočnosti predchádza jej pravdepodobne životnú rolu: režisér Jean-Pierre Jeunet ( napr. Votrelec – Vzkriesenie ) si ju vybral ako hlavnú protagonistku svojho psychologického filmu Le Fabuleux destin d´Amélie Poulain ( Amélia z Montmartru, 2001 ). Rolu servírky Amélie Poulainovej, rojčivého dievčaťa, ktorá túži pomáhať všetkým okolo seba, a ktorá by sa pravdepodobne zmierila so svojim údelom – osamelosťou, keby vo svojom byte nenašla starú krabičku s pamiatkou na detstvo bývalého nájomníka. Pôvodne režisér napísal na telo anglickej herečke Emily Watson, tá ju ale odmietla a Jeunet sa ocitol v ťažkej situácii, keď za ňu mal nájsť náhradu. Tú našiel náhodou pri pohľade na plagát ku filmu Salón krásy Venuša ( 1999 ) s tvárou Audrey Tautou, nachádzajúci sa neďaleko jeho bytu pri parížskom námestí Place de la Bastille. Audrey svoju účasť na tomto super úspešnom snímku potvrdila i vynikajúcim hereckým prejavom na konkurze. Z Audrey sa doslova cez noc stala hviezda svetového formátu. Kuriózne je, že na Oscara ani Cézara tentokrát nedosiahla – Audrey bola nominovaná na Cézara v kategórii najlepšia herečka a samotný film obdržal niekoľko nominácii na Oscara..

S filmom Amélia z Monmartru ( 2001 ) ale prišlo aj jedno negatívum, a síce že bola zaškatuľkovaná do kategórie nesmelých romantických hrdiniek. Tú sa pokúsila prelomiť nasledujúcim filmom Stephena Frearsa Dirty Pretty Things ( Špina Londýna, 2002 ), kde stvárnila svoju prvú anglicky hovorenú rolu, a to tureckej chyžnej Senay. Zaujímavé je, že Audrey vtedy nevedela poriadne po anglicky a jazyk sa musela učiť priamo na pľaci, navyše rovno s tureckým prízvukom.

Škatuľku láskavých dievčat s milými očami sa tiež pokúša boriť thriller A la folie... pas du tout ( Má ma rád, nemá ma rád, 2002 ), kde stvárnila erotomanskú študentku Anguelique - dievča posadnuté láskou k ženatému mužovi a nahovárajúce si, že aj on ju miluje a schopné kvôli utkvenej predstave zájsť až do krajnosti. Film L´Auberge espagnole ( Erasmus a spol., 2002 )  v koprodukcii Španielska a Francúzska býva označovaný za jeden z jej najkvalitnejších, hoci si v ňom zahrala skôr symbolickú rolu priateľky hlavného hrdinu.

Americký debut absolvovala vo filme Nowhere To Go But Up ( 2003 ), ktorý sa ale s príliš kladnými ohlasmi nestretol. Dva roky po Amélii z Montmartru s Jean- Pierrom Jeunetom podruhé spolupracovala na adaptácii knihy Un long dimanche de fiançailles ( Príliš dlhé zásnuby, 2004 ), kde si zahrala hlavnú úlohu Mathildy, dievčaťa hľadajúceho svojho údajne padlého snúbenca ( Gaspard Ulliel ) uprostred prvej svetovej vojny, ktorý zásluhou byrokratickej mašinérie uviazol pod paľbou na „území nikoho“ medzi francúzskymi a nemeckými líniami. Zaujímavosťou je, že v tomto filme sa v jednej z vedľajších úloh objavila aj Jodie Foster.


Audrey Tautou v úlohe kryptologičky Sophie Neveu si zahrala vo filme The Da Vinci Code (Da Vinciho kód, 2006) spolu s Tomom Hanksom

V roku 2005 sa objavila vo filme Les Poupées russes ( Erasmus 2 ) a v nasledujúcom roku 2006 mal svoju premiéru snímok The Da Vinci Code ( Da Vinciho kód, 2006 ) v réžii Rona Howarda, adaptácia mysteriózneho bestselleru, ktorého sa predalo na 20 miliónov výtlačkov. Tu sa Audrey objavila v úlohe policajnej kryptologičky Sophie Neveu po boku hviezdy Toma Hanksa a poprvé si zahrala i so slávnym francúzskym rodákom Jeanom Renom.

O filme Da Vinciho kód ( 2006 ) sa už napísalo množstvo článkov. Objektívne možno povedať, že samotný film, ktorý patril medzi dychtivo očakávané novinky roka, síce nepochybne patril medzi kasové trháky, no bol nakoniec skôr sklamaním, než prekvapením. Môže za to najprv starostlivé utajovanie nakrúcania, ktoré vystriedala prehnaná reklama, ktorá zapríčinila, že divák od filmu čakal viac, než videl. Objektívne možno povedať, že ak nerátame s tým, že ide o mysteriózny film a nakrútený podľa románu svetoznámeho autora, vyjde nám z toho skôr iba mierne nadpriemerný a dobre remeselne nakrútený akčný film, akých sú desiatky.

Vo voľnom čase sa všetky záujmy a koníčky Audrey Tautou týkajú kultúry. V mladosti hrávala v školskom orchestri na hoboj. Medzi jej obľúbených skladateľov patria Mozart a Frédéric Chopin. Miluje obrazy. Jej obľúbení maliari sú Turner, Manet, Schiele, Ingres a Delacroix. Medzi jej záľuby patrí aj literatúra ( Victor Hugo, Oscar Wilde, Paul Auster, Charles Baudelaire, Tristan Tzara ). Keď sme už pri filmovom umení, podľa jej vlastných slov medzi jej obľúbených hercov patria Meryl Streep, Paul Newman, Juliette Lewisová, Jodie Foster a Julianne Mooreová. Z filmov je to Barry Lyndon ( 1975 ) v réžii Stanleyho Kubricka a francúzsky kultový film Na konci s dychom ( 1960 ) s Jeanom-Paulom Belmondom a Jean Sebergovou.

Audrey Tautou je členkou Akadémie filmových umení a vied ( AMPAS ).

Zdroj:  MovieMania.sk

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...
Highlighty z Comic-Con 2017

Highlighty z Comic-Con 2017

Jedna z najdôležitejších udalostí modernej pop kultúry, ktorá spája svet fantázie, science fiction a záhad so svetom filmu,...