Kód Enigmy
Koľko ešte nepoznaných hrdinov sa skrýva na tomto svete? Každý rok totiž Hollywood príde s príbehom o ľudskom osude – o jednotlivcovi čo dokázal pre tú dobu, alebo odbor, kde pracoval niečo nemožné, neuveriteľné. Ten človek je širokou verejnosťou dávno zabudnutý a len úzko špecifická skupina ľudí má o jeho existencií nejaké poznatky.
Alan Turing je nepochybne jedným z týchto hrdinov. Stojí za vyrobením prvého počítača a robil to vďaka svojej záľube v riešení kódov. Lenže ako všetci vieme, záľuba v kódovaní a šifrách sa nezjaví v živote človeka len tak, takže tu máme zároveň priestor pojednávať o ťažkom živote talentovaného a divného homosexuála, ktorý zmenil určité veci a stál za úspešným koncom druhej svetovej vojny.
Takže keď budete prechádzať po zozname filmov, čo idú tento mesiac do kín a narazíte na tvár Benedica Cumberbatcha – väčšine známemu so seriálu Sherlock a menšine (teda Geekom), ako telo a hlas strašného draka Smauga z Hobita, a dostanete chuť na nejaký ďalší príbeh s ním, tak sa máte na čo tešiť. Kód Enigmy je totiž po mnohých stránkach zaujímavým a po emočnej stránke aj dobre zvládnutým filmom.
Film sa snaží byť komplexný a naplno ozrejmiť postavu Alana Turinga všednému divákovi – konieckoncov, keď si tvorcovia môže dovoliť obsadiť takých hercov ako Benedict Cumberbatch a Keira Knightley do hlavných úloh, prečo by sme si nevychutnali túto hodinu dejepisu v ich podaní?
Máme tu líniu pred lúštením kódu Enigma. Tá sleduje jednak Alanovo detstvo aj prebúdzanie jeho sexuality – vo všetkej decentnosti. Potom máme líniu lúštenia kódu Enigma – kde scenár aj režisér dáva priestor pre potrebné emócie – či už tie smutné, alebo tie veselé. Máme tu niekoľko podarených vtipov a vďaka dobre zahraným postavám a charakterom aj nejaké tie scény, tlačiace z nás slzy a emócie.
A potom je tu línia po rozlúsknutí kódu. Tá sa zabýva dôsledkami a koncom jedného génia. Všetky tieto tri línie sú podané veľmi sofistikovane. Nechávajú klbko osudov postupne rozpliesť a aj napriek nášmu tušeniu sa pohrávajú s napätím a predávajú nám príbeh plný ľudskosti a pochopenia. Ťažko povedať, či nám na konci zostane príjemný pocit, pretože skôr ako o rozlúsknutí kódu, je to film o jednotlivcovi odvrhnutím spoločnosťou. A nie len kvôli svojej orientácií.
Aj napriek tomu, že to nie je hlavnou témou filmu, je historická a politická situácia v pozadí veľmi trefnou kritikou fungovania konštitučnej monarchie aj toho, ako rýchlo dokáže zabudnúť na ľudí čo jej pomohli. Takéto filmy treba. Nevnucujú svoje myšlienky a sú omnoho zábavnejšie než, ako by vám dejepisárka mala vysvetľovať ako to vlastne bolo. Teda za predpokladu, že by ste sa jej spýtali.
Chémia medzi ústredným duom funguje bez výraznejších chýb. Knightley je zase raz roztomilá. Pre tieto dobové veci sa narodila. Zároveň sa mi páčilo vyváženie reálií aj počítačom generovaných scén. Splývajú a aj keď pre príbeh nie sú vyslovene nutné zábery útoku ponorky na vojenské plavidlo, film to nekazí, len ho to v istej miere obohacuje. Zároveň tu máme Alexandre Desplata. Už dlho nenechal svoj prstoklad vytvoriť tak efektnú hudbu. S tými emóciami v tónoch mu to vždy išlo skvelo. Preto sa lepšie počúvajú jeho soundtracky k filmom Wesa Andersona, ako jeho zárez v Godzille.
Takže čo dodať na záver. Určite by sa na to malo ísť. Je to jeden z tých filmov, aké nikomu neublížia a ktoré definujú žáner životopisného filmu. Ja ho síce moc nemusím a dostávam sa k nemu naozaj len výnimkou, ale bol som spokojný. Možno, že sa nejedná o natoľko silný príbeh akým bol Gándhi, ale zase to nie je ani tak neuveriteľné nudné ako Lincoln. A zahrané a zrežírované je to slušne. Takže predpokladám, že nejaká tá pozlátená soška u neho nakoniec skončí.
