Druhý báječný hotel Marigold
Príbeh sa odohráva niekoľko mesiacov po skončení prvého dielu. Hotel sa pomaly rozrastá a Sonny (Dev Patel) s pani Donellyovou (Maggie Smith) sa vyberajú do Ameriky za investorom, aby im v expandovaní pomohol. V Indii sa zatiaľ chystá veľká svadba medzi Sonnym a Sunainou (Tina Desai). Každý vzťah medzi obyvateľmi Marigold hotelu sa začína upevňovať, prechádza krízou, alebo je na križovatke neschopný sa rozhodnúť pre konkrétnu cestu. Do toho prichádza starý Sunainyn kamarát vzbudzujúci v Sonnym žiarlivosť a tiež niekto od investora, ktorý má potvrdiť kvality hotela.
John Madden je pomerne zručný režisér. Kvalita jeho filmov ale vždy závisela od látky s akou pracoval. Je pravda, že jeho Zamilovaný Shakespeare získal niekoľko Oscarov, ale v Marigold hoteli ukázal pekné dávkovanie humoru, emócií a zároveň si v obidvoch dieloch vytvára priestor pre akési poukázanie na to, ako to v Indii funguje. Nerobí to násilne, nerobí to tak, aby indickú kultúru zhodil, práve naopak robí to veľmi hravo, lebo je to studnica veľmi vtipných situácií s ktorými sa nejeden cudzinec musí vysporiadať.
Ako človek, ktorý si Indiu pochodil a bol aj v Jaipure sa mi táto exkurzia veľmi páčila. Pripomenula mi podobné situácie a všetky tie krásne miesta a dobroty, aké ma zo všetkých strán obklopovali. A tieto skúsenosti má aspoň v určitej miere film možnosť sprostredkovať.
Ďalším veľmi príjemným spestrením je herecký prejav. Každý herec je starostlivo oboznámený so svojou postavou a so svojím emotívnym vývojom. Preto je príjemné sledovať vzťah Sonny/Donellyová, ktorý reprezentuje vzťah babičky a vnuka. Alebo vzťah Greenslade/Ainslie, ktorý zase akoby z oka vypadol vzťahom, aké poznáme u mladšej generácie, ktorá je zaľúbená, len to nevie dať patrične najavo. V poslednom rade treba ešte spomenúť fakt, že Madden veľmi dobre pracuje s emóciami. V divákovi je ústretový a má cit pre vtip aj drámu. Na druhú stranu nikdy úplne neskĺzne do komédie a rovnako nám prináša príjemné životné ponaučenia za sprievodu taktiež krásnej Newmanovej hudby, ktoré dojímajú ale nevydierajú.
Príbeh je samozrejme jeden z tých tradičnejších. Chlapec ľúbi dievča a treba vyhrať jeho srdce, zároveň chlapec má sen a jeho naplnenie je veľmi ťažké. Aj napriek množstvu postavičiek, žiadna nepôsobí naviac. Každá dostáva svoj priestor prežiť svoje problémy a sprostredkovať ich divákovi podľa ich schopností aj podľa náväznosti na príbeh. Niečo je len príjemnou odbočkou, niečo je zase kľúčové pre príbeh, alebo pre neskoršiu konfrontáciu plnú emócií. Divák, ktorý má niečo napozerané, prekukne režisérovu hru takmer okamžite.
V tomto smere ide film bez výraznej zmeny po vybudovaných koľajniciach žánru. Ale aj napriek tomu určité pravidlá žánru zľahčuje a nie je až taký explicitný tam, kde by mohol byť, pritom sa v explicitnosti, ale v mnohých scénach vyžíva. K postavám nás viaže porozumenie a patričná úcta a za komédiou/drámou sa skrývajú hodnoty, aké je podľa môjho názoru dobré raz za čas počuť.
Pre mňa predstavuje Druhý báječný hotel Marigold návrat k tomu čo mám rád a preto ho možno trochu nadhodnocujem. A rozhodne ho každému odporúčam.
