Dáma vo vode (Lady in the water)
Od režiséra M. Night Shayamalana sa nám dostalo už niekoľko strašidelných príbehov, podložených skvelým hereckým prejavom a predovšetkým prepracovaným scenárom, ktorého autorom je vždy on sám. Priaznivci tohto mladého filmára indického pôvodu s napätím očakávali jeho nový počin, na ktorého počiatku stáli príbehy na dobrú noc, nezhody s dvorným štúdiom, pobledlá Bryce Dallas Howard (Osada), charizmatický Paul Giamatti (Bokovky) a Shyamalanova túžba, ukázať svetu svoju „pravú“ tvár.
Výsledok? Reakcie sa líšia. Tie priaznivejšie hovoria o najlepšom filme jeho kariéry, iné zase tvrdia, že mu sláva a uznanie prerástli cez hlavu a vo svojej zaslepenosti stvoril chaotické dielo, čím utopil svoju kariéru na dne bazéna, kde sa začína príbeh vodnej nymfy Story (B.D. Howard) a údržbára Clevelanda (P. Giamatti), ktorí sa stretli, aby spoločne pomohli vzniku jednej dôležitej „kuchárskej knihy“ a hlavne presvedčili jeden druhého o zmysle ich existencie.
Nuž, aby sme v tom mali jasno. Kedysi dávno žili vodné bytosti v súlade s človekom, ale ľudia sa pri honbe za majetkom postupne upísali zemi a zabudli na symbiózu s vodným svetom. Práve odtiaľ pripláva Story s odkazom pre jedného z obyvateľov obytného bloku, o ktorého chod sa stará bývalý lekár Cleveland. Vodná víla hľadá autora knihy, ktorá zásadne ovplyvní budúcnosť celej spoločnosti. S pomocou Clevelanda a veľmi komplikovanej, čínskej povesti o vodných nymfách sa jej to skutočne podarí. Návrat do vody však bude nebezpečnejší, ako sa na prvý pohľad zdalo, a tak sa nájomníci odhodlajú na záchrannú misiu, ktorá odhalí ich skryté schopnosti.
Shyamalan ostáva verný ponurej atmosfére a smutným osudom svojich postáv. Tentoraz však hovorí jasne a neskrýva sa v prílišnom utajovaní skutočností, čím sa logicky vyhýba prekvapujúcemu finále. Na tom by nebolo nič zlého (veď to predsa už raz skúsil v Znameniach), kvalite zápletky ubližuje skôr kombinovanie s postavami a ich skutočným významom pre príbeh, čo spočiatku vyzerá ako zaujímavé puzzle, ale keď ho máte počas 110 minút prestavať niekoľko krát po sebe, výsledný obraz, akokoľvek farebný a atraktívny, vás neosloví v takej miere, akej je hodný.
Stelesnením strachu je v skutku nedesivá trávou porastená šelma podobajúca sa hyene, ktorá bráni Srory vrátiť sa späť domov. Tu Shyamalan skutočne poľavuje akoby už nás (alebo svoje deti) nechcel viac strašiť a viac sa sústreďuje na teoretický postup eliminácie zla. Napätie je však stále prítomné vďaka rýchlej kamere v uzavretom priestore netradičného príbehu.
Paul Giammati je naozaj zaujímavý herec, za jeho neohrabaným zovňajškom sa skrýva charizma a zvláštny druh sexappealu, čo jeho Clevelanda mení zo zakríknutého údržbára na tajomne smutného bývalého lekára, ktorý vo svojom zúfalstve nemá problém obetovať sa pre niekoho tak neskutočného ako je vodná víla. Bryce, bohužiaľ väčšinu času mlčí a jej charakter sa stráca v bielej tvári, ale i tak je okúzľujúco roztomilá v polohe krehkej bytosti z iného sveta. Významnejšia postava sa tento krát ušla i samotnému režisérovi a charakter spisovateľa, hĺbajúceho nad kvalitou svojho diela, snáď ani nemohol hrať nik iný. Filmom sa mihne mnoho iných zaujímavo napísaných a dobre obsadených postáv ako napríklad nevrlý, filmový kritik (Bob Balaban), znudený predvídateľnosťou filmového i skutočného sveta, hlučná čínska študentka (Cindy Cheung), ktorej neurotická matka je jediná, kto pozná návod na záchranu nymfy a vôbec celý zložitý proces cesty domov, či neistý krížovkár Dury v podaní skvelého Jeffreyho Wrighta a mnoho iných.
Shyamalan si udržal pevnú ruku pri výbere hercov, rovnako ako pri technickom
spracovaní filmu. No a či pri písaní dostal geniálny nápad alebo tvorivú krízu
to už si musíte rozhodnúť vy sami. Pre mňa bol výlet do sveta, kde rozprávkové
príbehy ožívajú a ovplyvňujú súčasníkov, vzácne pozitívnym zážitkom.
