Legendárny náčelník Apačov Pierre Brice

4.7.2015|-jr--|

(6.2.1929, Brest, Francúzsko – 6. 6. 2015, Paríž, Francúzsko)

Pierre Louis le Bris, ako znie vlastné meno herca, sa narodil v starej francúzskej šľachtickej rodine. Otec bol námorný dôstojník: „Rodičia pochádzajú z nižšej bretanskej šľachty, v erbe máme florentského chrta. Som vlastne barónom, ale titul väčšinou nepoužívam.“ V roku 1954 dostal vedľajšiu úlohu vo filme Pôjde do tuhého (1954), kde musel držať Eddi Constantinovi dvere. Točí s Michéle Morganovou, hrá v divadle. Väčšiu pozornosť vzbudil až vo filmoch Zrkadlo dvoch tvárí (Le Miroir á deux faces, 1958), Podvodníci (Les Tricheurs, 1958) a Záletník (L´Homme á Femme, 1960 s Catherine Deneuveovou). Žiadna väčšia úloha však nie a nie prísť.

Konečne sa do sŕdc divákov najmä v strednej Európe, zapísal ako predstaviteľ Vinnetoua západonemeckých dobrodružných filmov natočených v 60. rokoch na motívy románov spisovateľa Karla Maya. Brice sa pritom k úlohe apačského náčelníka dostal úplne náhodou. Pôvodne bolo adeptov viac ako sú Horst Buchholz či dokonca Christopher Lee, ale režisér Harald Reinl potom ako videl francúzskeho herca na jednom festivale, nemal o nikoho iného už záujem. Úlohu náčelníka Apačov pôvodne hrať nechcel, viac sa mu páčila rola Old Shatterhanda.

„O Karlovi Mayovi som predtým nikdy nepočul. Vo Francúzsku bol a stále je neznámy. Úloha Old Shatterhanda sa mi zdala zaujímavejšia. Nakoniec ma však moja priateľka a agent presvedčili, aby som prijal túto rolu,“ spomína Pierre Brice. Francúzskeho herca napokon presvedčili, listy od verných fanúšikov dostával do konca života. Nakoniec sa z Vinnetoua stala jeho životná úloha. Bolo to krásnych šesť filmových rokov s Apačom. Francúzsky herec Pierre Brice zostane pre niekoľko generácií divákov navždy slávnym indiánom Vinnetouom, spravodlivým náčelníkom Apačov.

Prvý film s Vinnetouom vo filme Vinnetou (Winnetou I., 1963) natočil Brice v roku 1962 a posledný, jedenásty, v roku 1998. Americký herec Lex Barker, ktorý stvárnil na filmovom plátne jeho pokrvného brata Old Shatterhanda, pritom zomrel už v roku 1973. V roku 1966 Lexa Barkera v Nemecku vyhlásili za najobľúbenejšieho zahraničného herca. Poslednou jeho mayovkou bola snímka Vinnetou a Old Shatterhand v údolí smrti (Winnetou und Old Shatterhand im Tal der Toten, 1968). Zďaleka nedosahovala úroveň štyroch filmov o Vinnetouovi, ktoré režíroval Harald Reinl. Pierre Brice sa vyjadril, že Lexova štvrtá žena Irene Labhartová bola preňho tou najlepšou partnerkou. A práve ona mala veľký podiel na tom, že Lex prijal rolu Old Shatterhanda. Poznala príbehy Karla Maya a presvedčila ho, že je to zaujímavá príležitosť. Sama už v tom čase bojovala s leukémiou, ktorej napokon v roku 1962 podľahla. Obrovského úspechu svojho manžela sa nedočkala. Keď Brice pripravoval projekt filmu podľa vlastného scenára o vojne v Indočíne, kde ako mladý bojoval, Lex jeho ponuku zahrať si v ňom s ním s nadšením prijal. No ani hviezdne duo už nebolo pre producentov dostatočným ťahákom. Do toho prišla správa o Lexovej smrti. Pár mesiacov predtým sa spolu stretli v Cannes. Lex prišiel predať jachtu a svojmu priateľovi sa zveril, že hráva tenis a je zasa zamilovaný. Trochu pribral, ale žiaril optimizmnom.

„Bol to ideálny kolega, inteligentný človek a výborný priateľ. Škoda ho je, veľmi mi chýba, veď odišiel taký mladý,“ povzdychol si vtedy ako 84-ročný filmový brat na oslavách 50. výročia uvedenia Pokladu na Striebornom jazere do kín.Briceova hviezda žiarila najviac v Nemecku. „Som tam doma, jediná rodina, ktorú ešte mám, je nemecká rodina mojej ženy,“ hovoril. V roku 1992 mu Nemci udelili vysoké štátne vyznamenanie za upevňovanie nemecko-francúzskeho priateľstva. A pritom proti nim svojho času bojoval. V desiatich rokoch sa počas druhej svetovej vojny pridal k partizánom, pomáhal im v boji proti Nemcom.

Keď mal 16 rokov, utiekol s falošnými dokladmi z domu do cudzineckej légii. Ako devätnásťročný bojoval v Alžírsku, potom dva roky v Indočíne. V roku 1951 sa vrátil do Francúzska s tromi vyznamenaniami za statočnosť.O dva roky neskôr sa presťahoval do Paríža, stal sa fotomodelom a túžil po herectve. V roku 1954 si prvýkrát zahral vo filme, potom točil najviac v Taliansku a v Nemecku.Život mu zmenil až Poklad na Striebornom jazere (Der Schatz im Silbersee, 1962), keď sa stal prvýkrát Vinnetouom. Úspech ďalších filmov s týmto indiánov bol hlavne v Nemecku ohromujúci. Táto úloha mu priniesla 11 filmov, televízny seriál, divadelné predstavenia a slávu. Preslávil sa ako spomínaný Winnetou, ktorého stvárnil aj vo filmoch Vinnetou II - Červený gentleman (Winnetou II, 1964), Old Shatterhand (1964), Vinnetou III. - Posledný výstrel (Winnetou III, 1965), Petrolejový princ (Der Ölprinz, 1965), Vinnetou a miešanka Apanači (Winnetou und das Halbblut Apanatschi, 1966), Old Firehand (Winnetou und sein Freund Old Firehand, 1966) a Vinnetou a Old Shatterhand v údolí smrti (Winnetou und Old Shatterhand im Tal der Toten, 1968). „Vinnetou pre mňa nie je filmová úloha, Vinnetou je filozofia,“ hovoril s tým, že ho jej jednostrannosť zároveň pripravila o iné úlohy.

Pozoruhodný je národnostný aspekt Vinnetoua: hral ho francúzsky herec, ktorý sa preslávil hlavne v strednej Európe úlohou indiána amerického pôvodu v nemeckých filmoch natáčaných vo vtedajšej Juhoslávii. Možno aj preto, ako sa Brice s úlohou stotožnil: „Mnohé z toho, čo Karl May pripísal svojim hrdinom, platí aj pre mňa. Myslím vždy najskôr na to dobré v človeku.“ K úlohe sa vracal. V 70. a 80. rokoch ho stvárňoval na letných scénach, striedavo v NDR a SRN. Briceova ďalšia kariéra je s jeho životnou úlohou úzko spojená. Vinnetoua stvárnil mnohokrát na divadelných doskách aj v televíznych seriáloch, ktoré už na slávne "mayovky" nadväzovali len veľmi voľne. Brice sa pokúšal aj o spevácku kariéru, keď naspieval niekoľko piesní "nemeckého Morriconeho" Martina Boettchera, autora hudby k filmovým "mayovkám".  Z jeho popudu vznikol aj seriál Vinnetou (TV, Winnetou ou le Mascalero, 1980). Potom v roku 1997 vytiahol Brice znovu svoj kostým Vinnetoua a tým vznikol dvojdielny televízny film Vinnetou sa vracia (TV, Winnetous Rückkehr, 1998), kde hrá starého Vinnetoua, ktorý prežil zdanlivú smrteľnú ranu a od tej doby žije v horách. Vracal sa aj na miesta natáčania, napríklad v roku 1995 do Bosny, kde zúrila vojna. Vybral dva milióny mariek pre deti a s humanitárnym konvojom prešiel srbskou paľbou.V roku 2004 mu vyšla autobiografia Vinnetou a ja. Naspieval tiež niekoľko platní.

Počas svojej kariéry navštívil napríklad aj Českú republiku, hneď niekoľkokrát, svoje hviezdne okamihy si užíval v roku 2008, keď bol hosťom rockového festivalu v Trutnove. Festival používa od počiatkov indiánsku symboliku a Pierre Brice bol dokonca priamo na pódiu dekorovaný náčelníckou čelenkou. Ako raz povedal, najradšej mal tretí diel Vinnetua. „Moja obľúbená scéna je tá, keď Vinnetou zomiera,“ dodal herec Pierre Brice v roku 2012 pre nemecký Tagesspiegel. Časopis Bravo uviedol Pierra 56-krát na titulnej strane. Medzi inými bol do dneška ocenený piatimi cenami Bambi a Zlatou kamerou. V roku 1981 sa oženil s Hellou Krekelovou z Mníchova, s ktorou žil od roku 1978. Od roku 1988 do 1991 hrá Brice opäť v prírodnom divadle v Bad Segeberge. Jeho nesporné čaro a sláva prilákali striedavo do pútnického mayovského miesta Elspe (1976-86) a tradičného Bad Segeberge (1988-91) ročne až 400 000 ľudí.. V roku 1999 sa vracia Pierre ešte raz do Segebergského Kalkbergu. V tomto roku bol oceneny Karl-May-Archivom cenou "Scharlih". Vedľa jeho práce v divadle a televízii sa Pierre presadzuje za ľudské práva a pomáha deťom v núdzi. Do svojej smrti žil so svojou ženou Hellou, koňmi, psami, ovcami a prasiatkami na vidieckom sídle blízko Paríža. 

Ďalšie filmy Pierrea Bricea:

Maciste kontra Zorro (Zorro contro Maciste, 1963), Najkratší deň (Il Giorno piú corto, 1963), Medzi supmi (Under Geiern, 1964), Peklo Manitoby (Die Hölle von Manitoba, 1965), Dákovia (Les Guerriers, 1967), Gangstrova milenka (La Pupa del Gangster, 1975), Nežní zmätkári (Zärtliche Chaoten, 1987), Svadba na vidieku (TV, Utta Danella: Die Hochzeit auf dem Lande, 2002), Pád k výšinám lásky (TV, Mit einem Rutsch ins Glück, 2003), Hotel snov: Kúzlo Bali (TV, Traumhotel – Das Zauber von Bali, 2005), Plavba snov (TV, Kreuzfahrt ins Glück, 2007).

Zdroj:  MovieMania.sk Foto © archív

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...