Ofajč
Sme uprostred americkej západnej Virginie, kde žije predavač v obchode so zmiešaným tovarom, fanúšik komiksov Mike (Jesse Eisenberg). Mike je jednoduchý chlapec (trpiaci návalmi úzkosti a vyznačujúci sa silnou náklonnosťou k marihuane), ktorý vníma ako veľké šťastie, že má po svojom boku pôvabnú, za každých okolností lojálnu a tolerantnú Phoebe (Kristen Stewart). Práve keď sa Mike rozhodne oživiť svoju nudnú existenciu žiadosťou o jej ruku, vstupuje do jeho života CIA v podobe ambiciózneho agenta Yatesa (Topher Grace), a jeho rozhodnutia, že „subjekt“ Mike musí byť okamžite „eliminovaný“.
Tomu sa snaží zabrániť Yatesova kolegyňa Victoria (Connie Britton), ktorá Mikea navštívi. Keď vzápätí predpokladaný ľahký terč nečakaným spôsobom zneškodní dvoch bojových agentov, Yates začne do Virginie posielať zabijakov, ktorí pôsobia ako mix terminátora a obyvateľa uzavretého oddelenia psychiatrického ústavu. Mike, ktorého viac ako hon na vlastnú osobu prekvapuje novoobjavená schopnosť efektívne čeliť vražedným útokom, si postupne začína uvedomovať, že nie je tým človekom, za ktorého sa doteraz sám považoval. Napriek týmto zásadným životným komplikáciám nezabúda ani na pripravený snubný prsteň, len nájsť správnu chvíľu, v ktorej s ním vyrukovať. Beh udalostí však ovplyvní aj jeho dokonalý vzťah s Phoebe...
Nenáročná akčná komédia Ofajč je jedným z filmov, ktoré netreba príliš analyzovať. Nesie sa v ovzduší miernej omámenosti či letargii (danej náklonnosťou hlavného hrdinu k zeleným rastlinkám), z ktorej Mikea pravidelne preberá len nutnosť brániť vlastný život, prípadne život Phoebe. Hlavným predstaviteľom Eisenbergovi a Stewart to spolu pristane (a Woody Allen si zrejme myslí to isté, pretože oboch hercov obsadil do svojho najnovšieho, práve nakrúcaného diela), ich vzťahu nechýba chémia, ktorá aspoň do istej miery tlmí otázky typu „Prečo by sa niekto ako Phoebe zahadzoval s niekým ako Mike?“.
Najviac vtipu a života do filmu paradoxne vnáša predstaviteľ agenta Yatesa Topher Grace, herec v zásade nevýrazných kvalít. Yatesovi vtisol zúfalú snaživosť a komické odhodlanie s nádychom psychopatie, ktorej však nechýba istá dôstojnosť. Jeho scény tak svojou energiou kompenzujú „trávovú“ atmosféru, ktorou je film nadmieru presýtený. Režisér Nima Nourizadeh celkom nedokázal vybalansovať rovnováhu akčnej a vtipnej zložky filmu, aby sa dopĺňali a ladili spolu, a výsledku tak chýba istý ucelený tón. Ak však jeho kostrbatý štýl prijmete a nebudete nad filmom príliš uvažovať, čaká vás pomerne príjemná oddychová jazda. Rozhodne si nenechajte ujsť ani záverečné animované titulky, ktoré sa naozaj vydarili.
