Lída Baarová

29.1.2016|Martin Černický|
Lída Baarová

Lida Baarová, vlastným menom Ludmila Babková patrila k najpopulárnejším a podľa mnohých aj k najlepších českým herečkám éry pred Druhou svetovou vojnou. Pri natáčaní v Nemecku sa zoznámila so samotným Adolfom Hitlerom a taktiež aj s jedným z najvyšších nacistických predstaviteľov, s ministrom propagandy Joesephom Goebbelsom. Práve toto stretnutie a následná romanca s ním sa jej stala osudným.

V minulosti síce vzniklo viacero tematických dokumentov, ale plnohodnotná filmová adaptácia jej života sa kinám vyhýbala. Až doteraz. Po dlhých rokoch príprav sa v roku 2014 rozbehli castingy a mašinéria sa dala definitívne pohybu. Už v úvode roka 2016 tak môžeme posúdiť samotný výsledok a hľadať odpoveď na viaceré otázky. Dostala Baarová životopis, aký by si priala? Podarilo sa natočiť vernú rekonštrukciu jej života? Je český veľkofilm porovnateľný s európskou produkciou? Áno, pravdepodobne a nie. Znamená to, že sa nevydarila? Ako sa to vezme.

Film sa výrazne sústreďuje na Baarovej herecké pôsobenie v Nemecku. Začína sa v roku 1934 ešte v Čechách, kde dostala ponuku, aká sa neodmieta. Tou bola možnosť hrať v nemeckej snímke Barcarole, pričom jej partnerom mal byť populárny nemecký milovník Gustav Fröhlich. Pri ich stretnutí preskočila iskra a neskôr začali spolu žiť. Ešte medzitým sa uskutočnilo spomínané stretnutie s Hitlerom a jej hviezda na nemeckom nebi začala žiariť viac a viac. Vzťah, ktorý neskôr načala s Goebbelsom jej k tomu nepochybne pomohol, ale súčasne predznamenal jej pád. Povojnové obdobie už zaberá výrazne menší časový úsek. Režisér Filip Renč a scenárista Ivan Hubáč sa v drvivej väčšine prípadov držia známych historických faktov a až na občas zbytočné výnimky dianie výrazne neprikrášľujú. Okrem toho je tu ešte jedna línia – dej je totiž rámcovaný rozprávaním starej Baarovej, žijúcej v Salzburgu a snaží sa mu dodať akúsi hĺbku. Hneď v úvode položená otázka, či je zločin milovať zločinca je však v konečnom dôsledku zahraná do autu. Je to asi logické, pretože nič nie je čiernobiele, ale nebyť vyzretého prejavu Zdenky Procházkovej, dopĺňajúceho charakter hlavnej postavy, asi by bola táto línia nadbytočná. Nakoniec má zmysel, i keď jej ukončenie je jemne gýčovité.

Táňa Pauhofová sa titulnej roli je nakoniec veľmi slušnou voľbou. Dá sa samozrejme polemizovať, či je Slovenka vhodnou kandidátkou na stvárnenie českého idolu, o to viac, že sa na ňu fyzicky vôbec nepodobá. Paufohová je však po Horiacom Kre zjavne v kurze a nakoľko disponuje potrebnou krásou a charizmou, vadiť to môže snáď tým, čo si potrpia na čo najpresnejšie rekonštrukcie. Ďaleko viac by im však mohlo vadiť, že hoci sa dej sa v kľúčových bodoch drží histórie, prezentuje skresleným pohľadom ústrednej protagonistky. Tá vôbec nerieši, kto sú nacisti. Aj keď dostáva varovania z viacerých strán, nič jej nebráni sa naplno ponoriť do aféry s Goebbelsom. Vo filme pôsobí ako naivná a slepo zamilovaná osoba a vidí len to, čo chce vidieť. Je ťažko uveriteľné, že by ako jedna z mála nevidela nacistickú hrozbu, ale dajme tomu. Áno, Baarová dostala životopis, aký by si priala a ktorý najjednoduchším možným spôsobom ospravedlňuje jej správanie. To nie je negatívum, iba uhol pohľadu. Nakoniec nezabúdajme, že príbeh rozpráva ona sama.

Recenzia filmu Lída Baarová

Problémy snímky sú inde. Bolo by príliš jednoduché kritizovať Filipa Renča. Kedysi evidentne talentovaný filmár (Requiem pro panenku, Rebelové) sa stratil niekde na začiatku rozvíjajúcej kariéry, ale nemožno povedať, že by svoje remeslo vyložene neovládal. Z veľkej časti totiž nič nekazí a občas si dovolí aj opulentnejší záber. Svoj post si teda v zásade zastal, akurát viaceré zvláštne pôsobiace scény hlavne v druhej polovici pripomínajú, že nepatrí medzi úplnú českú elitu. A potom tu je scenár Ivana Hubača , ktorý nie je najhorší, no preskakuje viaceré potenciálne zaujímavé pasáže a o niektorých faktoch sa zmieňuje len tak mimochodom. Moment so šibenicou je zase názornou ukážkou zbytočnej dramatizácie. Za zmienku stojí aj to, že niektoré dialógy sú doslovne prevzaté z knihy Život sladké hořkosti – neprekvapilo by ma, keby to boli tie, čo pôsobili rušivejšie. Lenže v skutočnosti to nedopadlo až tak zle.

Výprava je na domáce pomery štedrá a dojem z nej trochu kazí iba podivné nasvietenie, evokujúce lepšiu televíznu inscenáciu. Dobre navodenú retroatmosféru pomáha budovať aj vydarená hudba Ondřeja Soukupa, hoci na konkrétnych miestach možno buráca až nevhodne. Viacerí herci odohrávajú svoj kvalitný štandard (Martin Huba, Simona Stašová, Lenka Vlasáková...), pochváliť môžem aj zahraničné akvizície z Komisára Rexa – Gedeona Burkhhuzarta a Karla Markovicsa. Ich stvárnenie Fröhlicha, respektíve Goebbelsa naráža iba na nešťastný český dabing, pretože Martin Stránský respektíve Viktor Preiss nie sú ideálnymi náhradami. S češtinou bojuje v krátkych scénach aj Hitler Pavla Kríža a nie vždy úspešne.

Recenzia filmu Lída Baarová

Lida Baarová určite mohla dopadnúť poznanie lepšie, no i tak sa jej darí obstojne budovať dojem veľkej udalosti. Záujem o ňu je vo viacerých krajinách a možno sa nakoniec aj zaplatí. Ak sa ňou Česko chcelo vyrovnať európskej špičke, z tohto pohľadu neuspelo. Ale z pohľadu československej tvorby a s prižmúrenými očami nejde o žiadnu tragédiu. Aj keď to mrhanie potenciálom je cítiť.

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Saturn

Súvisiace články