Deadpool
Spomínate si ešte na X-Men Origins: Wolverine a toho záporáka so zašitými ústami a vlastnosťami prevzatými od ostatných mutantov? Tak to bol Deadpool. Že nemal takmer nič spoločné so svojim komiksovým predobrazom, ležalo skalným fanúšikom veľmi dlho v žalúdku. Jeho cesta k vlastnému filmu bola komplikovaná, ale v roku 2014 unikla na internet kratšia dva roky stará testovacia scéna a bolo rozhodnuté. Kladné reakcie presvedčili štúdio 20th Century Fox a to mu dalo oficiálne zelenú.
Hneď na úvod treba povedať, že Deadpool je iný. Neustále vám to dáva najavo a to počnúc parodickou úvodnou sekvenciou, kde sa nedočkáte reálnych mien hercov a štábu, ale vtipných prirovnaní typu: skutoční hrdinovia, počítačovo vytvorená postava, alebo idiot s vysokým honorárom. Oproti iným komiksovým blockbusterom disponuje výrazne menším rozpočtom, ale súčasne vyšším ratingom. To znamená, žeby ste mali zbystriť pozornosť, pretože zďaleka nejde o bežnú stávku na istotu. Vlastne ani nejde o typický blockbuster.
Wade Wilson je bývalý člen špeciálnych jednotiek, ktorý sa zamiluje do luxusnej prostitútky Vanessy. Po roku už plánujú spoločnú budúcnosť, lenže život má s ním iné plány a nemilosrdne do neho zasiahne rakovina. O niečo neskôr je však Wadovi ponúknutá možnosť zúčastniť sa akéhosi experimentu, ktorý ho z nej môže vyliečiť a súčasne mu pomôcť získať superschopnosti. Oboje sa mu nakoniec podarí, i keď trochu iným spôsobom, ako pôvodne očakával. Ostáva znetvorený a túži sa pomstiť ľudom, čo ho zneužili. A možno sa pokúsi získať späť aj svoju lásku.
Teraz si asi poviete, veď premisa znie skoro až tradične. Je to tak, tú narúša iba nechronologickým rozprávaním zápletky. Pokiaľ ste náhodou čítali predlohu, tak viete, že dokáže byť ďaleko viac odtrhnutá z reťaze. Čiže áno, vo filmovej verzii ide v zásade o klasický príbeh vzniku hrdinu, akých sme videli mnoho a nemá vyložene čím prekvapiť. Máme tu ústrednú postavu a jeho lásku, nechýba ani jeho pomocník a dej smeruje bez výrazných zvratov ku konfrontácii s jeho nemesis. Lenže odhliadnuc od toho je spomínanej predlohe mimoriadne verný, čo je niekedy dobre a inokedy o niečo menej.
Deadpool predovšetkým nie je superhrdina, ale antihrdina. Akýmkoľvek škatuľkám sa vzpiera a pokiaľ aj koná záslužnú činnosť, robí tak čisto zo sebeckých pohnútok. Pritom neváha do ľudí vyprázdňovať zásobníky a porcovať ich svojimi dvoma katanami. A ešte to stíha aj ironicky komentovať. Pokiaľ by som ho mal prirovnať k inej komiksovej postave, aká sa kedy objavila na plátne, pravdepodobne by to bol Stanley Ipkiss z Masky s Jimmom Carreym. Akurát omnoho drsnejší, nekompromisnejší, bláznivejší a nakoniec i pubertálnejší. Skutočne, Deadpool zo seba súka pubertálny humor v pravidelných intervaloch a nezabúda ani na búranie štvrtej steny. Uvedomuje si totiž, že sa nachádza vo filme, takže bežne hovorí k divákom, uťahuje si zo štúdia, vlastného univerza, dokonca aj hlavného predstaviteľa Ryana Reynoldsa. Rôznych meta narážiek je obrovské množstvo a na prvýkrát ani nie je možné všetky postrehnúť. Platí to o to viac, že miestami si berie do úst aj mená a pojmy známe skôr v zámorí a ani dobre preložené titulky vždy nepomáhajú. Ale to určite nie je negatívum!
Tým je skôr to, že pri tej neustálej kadencii hlášok, v ktorej je minimálne polovica naozaj vtipná, nezriedka strieľa aj slepými nábojmi. Pokusy o vtipy skrátka nevychádzajú zakaždým a občas je tých lacných a samoúčelných komentárov zbytočne veľa. Na druhú stranu, vtipnejší supehrdinský film už tohto roku určite neuvidíte, to vám garantujem. Zrejme ani krvavejší. Samotný pritom pritom rating žmýka naplno, takže okrem R-kovej akcie sa nevyhýba ani nahote.
Pri všetkej tej inakosti sa mu ale podarila zaujímavá vec. Stále pôsobí ako plnohodnotná časť univerza X-menov, na ktoré odkazuje aj Xavierovou akadémiou a dvoma ďalšími postavami – tými sú Colossus známy z predošlých filmov a sľubný nováčik Negasonic Teenage Warhead. Ak by sa náhodou v budúcnosti objavil po boku X-menov, či už len v kratšom cameu, pôsobilo by to vlastne úplne prirodzene. Čo sa nepodarilo novej Fantastickej štvorke, zvládol tento ukecaný charakter na jednotku. Stojí za to ho vidieť a je až neuveriteľné, že ho takto suverénne zvládol celovečerný debutant Tim Miller.
PS: Vážne ste sa dočítali až na koniec tejto recenzie? Neverím. Niekedy sa však vyplatí počkať si na koniec. Ak počkáte v kine do skončenia záverečných tituliek, možno tam na vás čaká aj nejaká humorná bonusová scéna. A možno nie. Presvedčte sa sami.
