Dobrácky silák Bud Spencer

5.7.2016|-jr-|

(31. 10. 1929, Neapol, Kampánia, Taliansko – 27. 6. 2016, Rím, Taliansko)

Bud Spencer, vlastným menom Carlo Pedersoli, sa preslávil hlavne rolami v talianskych westernoch, v ktorých hral po boku Terence Hilla. „Netrpel, mal nás všetkých pri sebe a jeho posledné slovo bolo ‚Ďakujem‘,“ uviedol hercov syn Giuseppe Pedersoli.

Carlo Pedersoli sa narodil 31. októbra 1929 v neapolskej štvrti Borgo Santa Lucia do rodiny bohatého priemyselníka. Keď pred otcovou prístavnou fabrikou explodovala kotviaca loď, rodina zbankrotovala a kvôli obchodom sa presťahovala do Južnej Ameriky. Už po dvoch rokoch sa Pedersoli vrátil na Apeninský polostrov, zapísal sa na právnickú fakultu a súčasne začal dynamickú športovú kariéru. V roku 1948 sa stal majstrom Talianska v prsiarskej plaveckej disciplíne, o dva roky neskôr získal dokonca titul v kráľovskej disciplíne - 100 metrov voľným spôsobom a stal sa prvým talianskym plavcom, ktorý v roku 1950 zaplával 100 metrov voľným spôsobom pod jednu minútu. Ešte v roku 1950 sa ako člen vodnopólovej reprezentácie Talianska stal európskym šampiónom a o dva roky neskôr si z olympiády vo fínskych Helsinkách priviezol striebornú medailu. Zúčastnil sa aj na ďalšej olympiáde v roku 1956 v austrálskom Melbourne. Štúdium práva ukončil v roku 1957 a znovu odišiel do Južnej Ameriky, kde predával autá a pracoval na stavbe cesty z Panamy do argentínskeho Buenos Aires a ako drevorubač v pralesoch.

Po návrate do Talianska sa pokúsil presadiť ako hudobný skladateľ. Bol talentovaným klaviristom i gitaristom, okrem toho ovládal hru na saxofón. Pedersoliho filmová kariéra sa začala úlohou rímskeho vojaka, presne tak ako u mladučkej Sophie Lorenovej ako štatistka v americkom veľkofilme Quo vadis (1951), nakrútenom podľa Sienkiewiczovho románu v Taliansku. V roku 1959 sa taliansky umelec prvýkrát stretol s modrookým atraktívnym elegánom Terencom Hillom (vlastným menom Mario Girotti) pri natáčaní dobrodružnej drámy Hannibal (Annibale, 1959). Na veľký úspech si herec počkal do roku 1967, kedy ho režisér Giuseppe Colizzi obsadil po Hillovom boku do role dobráckeho siláka vo westerne Boh odpúšťa...Ja nie! (Dio perdona...Io no!, 1967).

Po roku 1967 si zvolil pseudonym Bud Spencer, údajne na počesť slávneho amerického herca Spencera Traceyho a podľa skratky ním obľúbenej značky piva Budweiser. V nasledujúcom desaťročí sa nerozlučná dvojica Spencer – Hill preslávila westernovými a akčnými komédiami plnými naháňačiek a bitiek. Divákov bavili v celom rade filmov ako Tromfové eso (I Quattro dell' Ave Maria, 1968), Pravá a ľavá ruka diabla (Lo Chiamavano Trinita, 1970), Dvaja machri medzi nebom a peklom (Piú forte, ragazzi!, 1972), Kto nájde priateľa, nájde poklad (Chi trova un amico, trova un tesoro, 1981) alebo Dvojníci (Non c'e due senza quattro, 1984). Napriek kritike ich hereckého štýlu si dvojica získala obrovskú popularitu najmä v Európe. Pohybové nadanie a vydarené tanečné kreácie predviedol Spencer v komédii Podvodníci (Charleston, 1977). Svoje spevácke schopnosti ukázal v športovej snímke Volali ho Buldozér (Lo chiamavano Bulldozer, 1978). Ako scenárista i herec sa podieľal na televíznej sérii Veľký muž: Poistenie na drogy (Il Professore - polizia droga, 1989). K posledným filmom talianskej hviezdy patrila dráma Cantando dietro i paraventi (2003) a televízna snímka Otec Nádej (TV, Padre Speranza, 2005).

Silácky dobrák Bud Spencer

V priebehu 80. rokov sa jeho filmová kariéra spomalila a Spencer sa stiahol do súkromia. Hral síce v úspešných filmoch, ale málo platených. Jeho honoráre nikdy nedosahovali výšku „hollywoodskeho minima“, ale stačili mu na to, aby začal podnikať. V civile bol Bud Spencer úspešným podnikateľom. Absolvoval pilotné skúšky a v roku 1984 založil leteckú taxislužbu Mistral Air. Neskôr preorientoval svoje ambície na výrobu detského oblečenia a sieť reštauračných zariadení rýchleho občerstvenia so sortimentom zostaveným výlučne zo špecialít talianskej kuchyne. Všetky jeho firmy zatiaľ fungujú s menšími či väčšími stratami, on sa však dal vo veku 76 rokov nahovoriť na politiku. Komentoval to slovami: „V živote som robil už azda všetko. Nebol som iba baletkou, džokejom a politikom. Prvé dve povolania v mojom prípade neprichádzajú do úvahy, tak skúsim ešte politiku.“

Kandidoval za Berlusconiho Forza Italia v provincii Lazio, ale nedosiahol žiadne povzbudivé výsledky. Aj preto stále pracuje a ešte vlani vo svojich 82 rokoch filmoval v Berlíne aj napriek tomu, že prisahal svojej manželke, že sa pred kameru už nepostaví. Má rád tiramisu, špagety a steak. Je mu vraj jedno, v akom poradí, hlavne nech je toho veľa. To rada pripomína jeho manželka Maria Amatová, s ktorou žije od roku 1960 v príkladnom manželstve. Majú spolu dve dcéry a syna. "Je ako dieťa. Žije vo svojom vlastnom svete a než by sa zaoberal nepríjemnosťami každodenného života, žije radšej svojimi vášňami. Keď niečo robí, robí to s nadšením a neskutočnou energiou. Mal by sa pripravovať na záverečnú fázu svojho života, ale on na to nemá čas, žije zo dňa na deň" , charakterizoval Buda Spencera jeho syn Giuseppe.

Filmografia Buda Spencera:

Mamičkin miláčik (Il Cocco di mamma, 1957), Dnes ja, zajtra ty! (Oggi a me...domani a te!, 1968), Mimo zákona (Al di lá della legge, 1968), Zúčtovanie (La Collina delli stivali, 1969), Armáda piatich mužov (Un esercito di 5 uomini, 1969),Štyri muchy na šedom zamate (4 mosche di velluto grigio, 1971), Pomsta čierneho korzára (Il Corsaro nero, 1971), To zvládneme...amigo (Si puó fare...amigo, 1972), Torino nera (1972), Malý unavený Joe (...continuavano a chiamarlo Trinitá, 1972), Dvaja machri medzi nebom a peklom (Piú forte, Ragazzi!, 1972), Dôvod žiť a...zomrieť! (Una Ragione per vivere e una per morire, 1972), Policajt drábom (Piedone lo sbirro, 1973), Dvaja misionári (Porgi l´altra Guancia, 1974), Ak sa nahneváme, budeme zlí (Altrimenti ci arrabiamo, 1974), Policajt v Hongkongu (Piedone a Hongkong, 1975), Vojak šťasteny (Il Soldato di ventura, 1976), Dvaja policajti (I Due superpiedi quasi piatti, 1977),Policajt v Afrike (Piedone l´africano, 1978), Párna a nepárna (Pari e dispari, 1978), Šerif a mimozemšťan (Uno sceriffo extraterestre – poco extra e molto terrestre, 1979), Hrochy v Afrike (Io sto con gli ippopotami, 1979), Miliónový chrobák (Piedone d´Egitto, 1980), Buddy mieri na Západ (Occhio alla penna, 1981),Mačka a pes (Cane e gatto, 1982), Bomber (1982), Banánový Joe (Bannana Joe, 1982), Choď na to! (Nati con la camicia, 1983), Superpolicajti z Miami (Miami Supercops, 1985), Aladinova lampa (Superfantagenio, 1986), Veľký muž (TV film, Il Professore, 1988 – 1989), Diablovo pokušenie (Un Piede in paradiso, 1991), Detektív XXL (TV film, Extralarge, 1991 – 1993), Blb a blbec (Botte di Natale, 1994), Sme anjeli (TV, Noi siamo angeli, 1997), Na doraz (Al limite, 1997), Synovia vetra: Medzi svetlom a temnotou (Figli del vento, 2000), Miláčik, som vrah (Liebling, Mord ist mein Geschäft, 2009).

Zdroj:  MovieMania.sk Foto © Michél Buchmann / CC4.0 / Wikimedia

Súvisiace články