Diagnóza Šampión
Keď sa Will Smith v roku 2008 rozhodol dať od filmov menší oddych, aby sa venoval kariére svojho syna Jadena a svojej produkčnej spoločnosti Overbrok Entertainment, asi nečakal, že mu ujde vlak. No stalo sa a po návrate v roku 2012 už jeho hviezda nežiarila tak, ako pred odchodom. Muži v čiernom 3 ešte ťažili z popularity značky, ale na skutočný návrat medzi elitných hráčov stále čaká. Úplne mu to nevyšlo ani pri jeho najnovšej snímke, aj keď si ňou neurobil žiadnu hanbu. Práve naopak.
Zvolený distribučný názov do veľkej miery evokuje bežnú športovú drámu, ale skutočnosť je o niečo komplikovanejšia. Diagnóza Šampión sa zameriava na prostredie vrcholového športu, konkrétne amerického futbalu, ale v centre pozornosti je choroba nazvaná CTE. Chronická traumatická encefalopatia, ako znie jej celé pomenovanie je diagnóza, ktorá nastáva najčastejšie pri opakovaných úderoch do hlavy a spôsobuje zhoršenie činnosti mozgu. Prvýkrát ju objavil nigérijský vedec, doktor Bennet Omalu a nestretol sa s prílišným pochopením verejnosti. Vedenie zámorskej ligy amerického futbalu, športu číslo jeden v Štátoch, totiž jeho zistenia vehementne popieralo. Možno to znie z dnešného pohľadu neuveriteľne, ale ich odborníci skutočne tvrdili, že neexistuje žiadna priama súvislosť medzi častými nárazmi do hlavy a možným poškodením mozgu. Ani oni však nemohli dlho popierať realitu a Bennet Omalu nakoniec dostal uznanie, aké si zaslúžil.
Titulnú rolu samozrejme stvárnil samotný Will Smith a vkladal do nej veľké nádeje. Realita dopadla trochu inak a i keď si za ňu pripísal štvrtú nomináciu na Zlatý Glóbus, na Oscaroch úplne vyhorel a ani diváci neprejavili väčší záujem. Do istej miery je to škoda, pretože práve jeho suverénny herecký prejav je tým, čo dvíha Diagnózu Šampión vyššie. Z pohľadu znalosti zákulisia môže pôsobiť až príliš účelne a ako hra na istotu, ale nestranný divák musí oceniť samozrejmosť s akou sa zhostil náročnej úlohy a siahol si na dno. Druhý Ali sa síce nekoná, ale životný výkon sa dá podať len raz v živote....
Stávka na istotu sa dá vyčítať skôr samotnému filmu. Ten sa nesie v koľajach klasickej autobiografie, takže prekvapí skutočne máločím. Žiadny prebytok odborných fráz, dôraz je kladený na Bennetovu snahu o presadenie svojho výskumu a jeho dlho neúspešný boj s vedením NFL. Oporu má pritom nielen v oddanej manželke (Gugu Mbatha-Raw) ale aj v bývalom doktorovi Pittsburgh Steelers, Julianovi Bailesovi (Alec Baldwin), ktorý ako jeden z mála akceptuje jeho tvrdenia, pretože sa cíti osobne zodpovedný za smrť člena Siene Slávy, hráča Mika Webstera (aj na malom priestore výborný David Morse). Dejová schéma neprináša žiadne výrazné vrcholy, no ani pády v kvalite. Na konci, keď má divák cítiť menšie zadosťučinenie, sa však potrebná emócia naozaj dokáže dostaviť, ale to by už musel byť režisér Peter Landesman netalentovaný rutinér, aby to dokázal skaziť.
To našťastie neplatí, pretože Landesman, ktorý súčasne písal aj scenár, pracuje obstojne s tempom, do deja veľmi zručne zakomponováva fakty z nedávnej histórie a podáva ich maximálne zrozumiteľným spôsobom. Pomáhajú mu aj kvalitní herci, či hudba osvedčeného Jamesa Newtona Howarda.. Je pravdou, že samotné dialógy občas šuštia papierom a nejdú do hĺbky tak akoby mohli, ale na to, že ide len o jeho druhý celovečerný film, obstál veľmi dobre. Niekto by síce mohol jeho dielo nazvať akademickou rutinou a vyvracať toto tvrdenie by asi ani nemalo zmysel. Ale je úplne jedno z akého uhla pohľadu sa na ňu pozriete, kvalitne natočená rutina je možno rutina, lenže isté nesporné kvality jej odopierať nemôžete. A ja to kvôli Willovi Smithovi, ktorý sa po dlhšej dobe zase našiel vo vážnej úlohe, ani robiť nechcem. Do starého železa totiž ani náhodou nepatrí a pokiaľ nám to bude ďalšie roky dokazovať takýmto spôsobom, hnevať sa na neho nebudem.
