Komorná
Mladej kórejskej komornej sa splní menší sen, nakoľko sa jej podarí získať prácu, po akej túžia všetky ženy v jej okolí. Vďaka zásahu osudu sa totiž dostáva do japonského sídla postaveného sčasti v anglickom štýle, kde má pracovať ako osobná slúžka rovnako mladej a krehko pôsobiacej šľachtičnej. Medzi oboma ženami sa však postupne začne vytvárať určité puto a zamilujú sa do seba.
Na rovinu priznávam, že tento popis nie je úplne presný a načrtol som v ňom iba to najnutnejšie. Ak si na základe toho myslíte, že viete, ako sa bude dej odvíjať ďalej, vedzte, že skutočnosť je omnoho komplikovanejšia. Úmyselne som sa snažil vyhýbať všetkým zásadným príbehovým kľučkám, ktorých je tu pomerne dosť a zrejme viac ako by ste čakali. Už po pár minútach sa totiž ukáže, že všetko je trochu inak a kolotoče menších, či väčších zvratov na tomto mieste ani zďaleka nekončia. Komorná rozhodne nie je klasickou historickou drámou. To nakoniec nebola ani knižná predloha, ktorá prekvapivo nie je kórejská. Komorná totiž vychádza z knihy Zlodejka z roku 2002 od britskej spisovateľky Sarah Wattersovej. Nejde pritom o prvú adaptáciu, nakoľko tú pôvodnú uviedla už v roku 2005 stanica BBC One vo forme dvojdielnej minisérie. Sfilmovania sa inak dočkali už štyri autorkine diela, no iróniou je, že ani jedno z nich sa až doteraz nedostalo na filmové plátna. A aj to len vďaka tomu, že román dostatočne zaujal v Ázii.
Pod novú adaptáciu je podpísaná kórejská ikona Chan-wook Park. Park patrí k najvýznamnejším osobnostiam domácej kinematografie a preslávila ho predovšetkým voľná trilógia o pomste zahŕňajúca snímky Sympathy for Mr.Vengeance, Oldboy a Sympathy for Lady Vengeance. Už päťdesiattri ročný režisér síce kladie dôraz na psychologickú drobnokresbu postáv, ale nikdy nesnaží o vyložený realizmus. Svoje filmy naopak ozvláštňuje explicitnejšími scénami, či znepokojivými výjavmi a bežne ich prekladá jemne absurdnými prvkami. V prípade Komornej sa podieľal aj na scenári a hoci ponechal všetko podstatné z knižnej verzie, podarilo sa mu vytvoriť sebestačné dielo s trochu odlišným vyznením. Lesbický podtext ostal pochopiteľne zachovaný, no z Viktoriánskej Éry sa v tomto prípade stali tridsiate roky dvadsiateho storočia. Konkrétne ide o dobu počas ktorej bola Kórea okupovaná Japonskom a scenár tak do pôvodného námetu pridáva aj novú vrstvu určitej nevraživosti medzi oboma národmi. Tým ale zoznam zmien nekončí. Jeho spracovanie má tým pádom zmysel aj pre divákov, ktorí prišli do kontaktu s knihou, či videli televízne spracovanie.
Nemôžem priamo porovnávať s knihou, ktorú som nečítal, ale so spomínaným dvojdielnym televíznym filmom áno. Kórejská varianta je v prvom rade nepomerne odvážnejšia a v konečnom dôsledku bude na mnohých divákov pôsobiť ešte kontroverznejším dojmom. Nejde pritom iba o nahotu ako takú. Obe herečky síce zachádzajú v intímnych scénach pomerne ďaleko, no explicitnú živočíšnosť francúzskeho Života Adele sa nepodarilo napodobniť. O to sa však režisér zrejme ani nesnažil a provokovať sa mu darí neustále, či už pikantnými dialógmi, alebo rôznymi náznakmi. Najciteľnejšie je v to ale v prostrednej časti. Čo sa týka samotného príbehu, aj ten prináša viacero nových prvkov. Netýka sa to sa to pritom iba vykreslenia niektorých postáv a ich občas odlišných úloh v deji. Diametrálne odlišný zážitok prináša o niečo aj zjednodušený záverečný akt a pozmenený je aj úplný záver. Jeho vyznenie je, pravda, podobné a v zásade aj dokáže zanechať podobné pocity. Len sa k nemu dospeje trochu inak, čo určite nemyslím ako negatívum.
Film má takmer dva a pol hodinovú minutáž, čo sa môže javiť ako príliš veľa. Vizuálne však ide o elektrizujúci zážitok so štedrou výpravou a rafinovanou štruktúrou rozprávania. Rôzne detaily ma dokázali takmer neustále prekvapovať a atmosféra ma pohltila a nepustila až do úplného záveru. Komorná je dobre napísaný a sebavedomo natočený film a nie je ťažké sa ním nechať podmaniť. Je iba na vás, či mu dáte šancu, alebo nie.
