Heydrich: Muž so železným srdcom
Vojnové filmy z obdobia druhej svetovej vojny sú vďačnou témou pre filmové spracovanie. Hoci netuším z akého dôvodu, no v poslednej dobe sa tvorcovia zamerali na nacistu Heydricha. Ten bol jednou z najdôležitejších persón Tretej ríše a mal prsty takmer vo všetkom, o čom sme sa všetci učili na hodinách dejepisu. Holokaust, koncentračné tábory, ozbrojené zložky Waffen-SS a Gestapo, v tom všetkom Heydrich nejakým spôsobom figuroval. Už minulý rok sme tu mali film Operácia Anthropoid, ktorý pojednával o atentáte na obergruppenführera SS Reinharda Heydricha, no a teraz tu máme ďalší pokus o spracovanie atentátu, ktorý našincom do veľkej mieri ovplyvnil.
Heydrich: Muž so železným srdcom je film dvoch odlišných rovín. Prvá, ktorá vypĺňa úvodnú polovicu filmu, sa zameriava priamo na Heydricha. V tejto časti je divák svedkom vzostupu Heydricha a v skratke uvidí celú jeho cestu od námorníctva až po funkciu ríšskeho protektora protektorátu Čechy a Morava a samotný atentát. Následne však nastane zlom, kedy sa film vo svojej polovici zameria na prípravu atentátu a postavu Heydricha takmer úplne ignoruje. Vtedy sa stretávame s Kubišom a Gabčíkom, hlavnými aktérmi tejto udalosti. Akonáhle film prejde do tejto pasáže, sledujeme ich prvé kroky, samotné prípravy až sa dostaneme do pasáže, ktorá obe roviny spája. Na papieri mohol námet znieť sľubne, no na filmovom plátne to dohromady akosi nefunguje.
Rozprávanie o Heydrichovom živote je totiž skratkovité, nie je času na to, aby sa jednotlivé myšlienky naplno rozvíjali. Každú chvíľu sme na inom mieste, v inej dobe, a to len kvôli tomu, že tvorcovia chceli mimoriadne bohatú kariéru tohto človeka vtesnať do približne jednej hodiny. Keby sa celý film venoval iba Heydrichovi, bolo by to omnoho zaujímavejšie. V takejto podobe divák dostane iba čiastočne vykreslené postavy a ich motiváciu, čo rozhodne nie je dostačujúce. Zachraňuje to aspoň Jason Clarke v titulnej úlohe. Ten sa síce na Heydricha nepodobá, no jeho herecký výkon je presvedčivý a patrí medzi to najlepšie, čo film divákovi ponúka.
Druhá polovica filmu mi v porovnaní s prvou prišla o niečo slabšia. Môže za to najmä množstvo historických a iných nepresností, ktoré divákovi doslova udierajú do očí. To, že autori filmu si k obrazu svojmu prispôsobili finále ešte beriem, na plátne predsa len prestrelka z množstvom padlých vojakov vyzerá efektne, ale umiestniť do Čiech akési „Alpy“ je vážne mimo. Film Operácia Anthropoid sa zameral priamo na prípravu atentátu a pôsobilo to omnoho lepším dojmom, než tohtoročný pokus. I tam sa tvorcovia úplne presne nedržali historických faktov, no divák si z filmu odnášal omnoho komplexnejší zážitok.
Najväčším problémom filmu Heydrich: Muž so železným srdcom je jeho skratkovitosť a nevýraznosť. Do jedného filmu skrátka nemožno natlačiť toľko materiálu. Či už život Heydricha, alebo samotná operácia by vystačili na plnohodnotný seriál, nie na hodinový prelet cez tie najvýznamnejšie okamihy. Čo z toho, že sa Clarke snaží, vizuál a hudba je fajn, keď tu nie je žiadna hĺbka a zapamätania si hodné momenty. Výsledný počin nedrží pokope a nedokáže presvedčiť ani ako životopisný a ani ako klasický vojnový film. Nechýba ani zopár nechcene úsmevných momentov, medzi ktorými vyčnieva pasáž, kedy si vojaci pospevujú Kde domov můj? a Nad Tatrou sa blýska s anglickým prízvukom. To už však vŕtam do menej podstatných vecí.
Napriek všetkým výhradám sa však na film nepozerá zle, no nemožno od neho očakávať priveľa. Ak si vystačíte s nadpriemerným vojnovým filmom, potom pokojne venujte filmu svoj čas. Pokiaľ však túžite po niečom hlbšom a komplexnejšom, potom ste na nesprávnej adrese a radšej dajte ruky preč.
