„Rozorvaný intelektuál“ Jeremy Irons

8.9.2005|Stano Hudák|
„Rozorvaný intelektuál“ Jeremy Irons

narodený : 19. 9. 1948 – Cowes ( ostrov Wight, Veľká Británia )

Svojim intelektuálnym, elegantným, skoro až aristokratickým výzorom a smutnou tvárou s vyčítavými očami sa stal Jeremy Irons ideálnym predstaviteľom romantických milencov, nešťastných intelektuálov, zapletených do sietí najrôznejších intríg alebo milostných vášní, či citlivých mužov, ktorí sa vďaka svojej vášnivej povahe stanú pre ženy ich osudovými milencami v láske až za hrob. Preto v poslednom čase je s obľubou obsadzovaný do filmov nezávislých Európskych aj Hollywoodskych režisérov.

Narodil sa 19. septembra 1948 v mestečku Cowes na ostrove Wight pri južnom pobreží Veľkej Británie ako syn daňového poradcu. Jeho rodina sa neskôr presťahovala na anglickú pevninu do grófstva Hertfordshire. Mladý Jeremy bol šťastný, že sa konečne mohli niekde usadiť a vo veku 13 rokov sa zapísal do Sherbonskej školy Dorset, kde okrem bežnej výuky sa mohol venovať svojmu obľúbenému športu – jazde na koni.

Povolanie jeho otca – účtovníctvo ho nijako nenadchlo, a uvažoval o kariére chirurga – veterinára. Od svojho pôvodného zámeru stať sa zverolekárom Jeremy Irons upustil potom, čo prepadol na prijímacích skúškach, a čo sa dôverne zoznámil s prostredím divadla, keď ako chlapec pre všetko pracoval v canterburskom Marlowe Theatre.

Herecké vzdelanie Jeremy Irons získal na bristolskej Old Vic School a po jej absolvovaní získal angažmán v jej kočovnom divadelnom súbore Old Vic Repertory, kde získal veľké skúsenosti vo všetkých divadelných žánroch od Shakespeara až po súčasné drámy.

V roku 1971 sa Jeremy Irons presťahoval do Londýna, kde vystriedal rôzne zamestnania, okrem iného napr. upratovanie domov a údržbu pouličných kvetináčov, než bol v rokoch 1972 – 73 angažovaný do úlohy Johna Baptistu v inscenácii rockového muzikálu John – Michela Tebelaka a Stephena Schwartza: Godspell.

Prvým krokom ku stabilnej filmovej kariére Jeremyho Ironsa bolo účinkovanie v televíznych seriáloch, keď vedľa vystupovania na divadelných scénach v londýnskom West Ende sa uplatnil v TV seriáloch The Pallisers ( Palliserovci, 1975 ) a Love for Lydia ( Láska k Lýdii, 1977 ) , ale do širšieho diváckeho povedomia sa zapísal až úlohou maliara Charlesa Rydera v TV dramatizácii románu Evelyna Waugha: Brideshead Revisited ( Návrat na Brideshead, 1981 ).

Za prvý skutočný filmový debut Jeremyho Ironsa sa dá považovať životopisný snímok o slávnom tanečníkovi Nijinsky ( Nižinskij, 1981 ) , ktorý režíroval Herbert Ross, kde sa Irons predstavil v úlohe choreografa Michaila Fakina.

Hneď od svojho druhého filmu : adaptácie románu Johna Fowlesa The French Lieutenant´s Woman ( Francúzova milenka, 1981 ), kde stvárnil dve duchovne prepojené osoby: senzitívneho herca Mika, ktorý sa osobne stotožňuje s postavou londýnskeho šľachtica Charlesa Smithsona, prepadlého láske k tajomnej žene, a je rovnako priťahovaný ku herečke ( Meryl Streep ) , ktorá ju stelesňuje začal Jeremy Irons na seba výraznejšie upozorňovať, keď mal možnosť zahrať si úlohy ktoré jeho hereckému naturelu pristanú najlepšie: a síce úlohy rozorvaných intelektuálov a romantických milencov.

V sieti milostných vášní, z ktorých sa len ťažko hľadá únik bez citových rán, uviazli i ďalší filmoví hrdinovia, ktorým zapožičal Jeremy Irons svoju smutnú tvár s vyčítavými očami: Napríklad Jerry, milenec manželky ( P. Hodge ) svojho priateľa ( B. Kingsley ) vo filmovom prepise hry Harolda Pintera: Betrayal ( Zrada, 1982 ), či aristokratický intelektuál Charles Swann, obetujúci svoje ťažko vydobyté spoločenské postavenie kvôli láske ku kráske so záhadnou minulosťou ( Ornella Muti ), vo sfilmovanej časti románového cyklu Marcela Prousta: Hľadanie strateného času, s názvom : Un amour de Swann ( Swannova láska, 1984 ) , alebo úspešný politik Stephen Fleming, ktorému vzťah ku mladučkej milenke ( Juliette Binoche ) zničí rodinné zázemie i politickú kariéru, v erotickej dráme: Damage ( Posadnutosť, 1992 ), ktorú ako svoj predposledný film natočil francúzsky režisér Louis Malle.

Preto bolo len otázkou času, kedy sa tieto pôsobivé herecké stvárnenia dočkajú po zásluhe významných filmových ocenení: V roku 1984 sa Jeremy Irons predstavil na divadelnej scéne na Broadway po boku Glenn Close v hre Toma Stopparda The Real Thing ( To pravé, 1984 ) a za svoj výkon obdržal cenu Tony.

K filmu sa vrátil až po troch rokoch, keď vytvoril rolu jezuitského misionára otca Gabriela, ktorý sa snaží navzdory mocenským a a obchodným záujmom šíriť kresťanskú vieru medzi amazonskými Indiánmi a neváha sa postaviť na ich obranu, v historickej dráme The Mission ( Misia, 1986 ) – réžia R. Joffé.

Ďalšie ocenenie pre Jeremyho Ironsa prišlo za stvárnenie dvojúlohy bratov – dvojčiat, ktorí pracujú ako úspešní gynekológovia vo filme Dead Ringers ( Príliš dokonalá podoba, 1988 ) , keď získal cenu newyorskej filmovej kritiky pre najlepšieho herca.

Najvyššie ocenenie v podobe Oscara 1990 v kategórii najlepší herec a Zlatého Glóbusu 1990 však dosiahol vďaka úlohe potomka dánskej aristokratickej rodiny Clausa von Bulowa, obžalovaného z dvojnásobného pokusu o vraždu svojej ženy a potom zbaveného viny pre nedostatok dôkazov, v dráme podľa skutočnej udalosti: Reversal of Fortune ( Zvrat šťasteny, 1990 ).

Presvedčivý dôkaz , že rovnako dobre mu sedia aj postavy intelektuálov podal Jeremy Irons v postave židovského úradníka Kafku, obete absurdít byrokratických mechanizmov vo filmovej fikcii zo života slávneho pražského rodáka – spisovateľa Franza Kafku s názvom: Kafka ( 1991 ) - réžia Steven Soderbergh, ktorá sa natáčala v Prahe. Počas svojho pobytu v Prahe v roku 1991 si Jeremy Irons ešte stačil zahrať vo filmovom prepise divadelnej hry Václava Havla: Žebrácka opera ( 1991 ) , ktorú nakrútil režisér Jiří Menzel.

V poslednom desaťročí mal Jeremy Irons možnosť zahrať si množstvo postáv, okrem iného to boli aj postavy zloduchov a psychopatov do ktorých ho obsadili Hollywoodski filmári napr. vo filme: Die Hard: Vith a Vengeance ( Smrtonosná pasca III. , 1995 ) či postava Morlocka – vodcu zmutovanej ľudožrútskej rasy ľudí vo sci – fi filme podľa románu H. G: Wellsa : The Time Machine ( Stroj času, 2002 ). Opäť mal možnosť zahrať si postavy milencov a intelektuálov , hoci vo brilantnom stvárnení postavy profesora Humberta, ktorý sa oženil s bohatou vdovou Charlotte Haze ( Melanie Griffith ) no pritom vzplanul zničujúcou milostnou vášňou k jej mladučkej dcére Dolores Haze zvanej „Lolita“ ( Dominique Swain ) vo filme Lolita ( 1997 ) , ktorý nakrútil špecialista na milostné drámy režisér Adrian Lyne ( filmy 9 ½ týždňa , Osudová príťažlivosť... a iné ) ako druhý filmový prepis slávneho rovnomenného románu Vladimíra Nabokova. ( Ako prvý tento román v r. 1962 sfilmoval dnes už kultový režisér Stanley Kubrick )

Pozornosť divákov si zaslúži aj TV film Last Call ( Posledné volanie, 2002 ) pred časom uvedený na TV stanici Hallmark, nakrútenom podľa skutočnosti na motívy autobiografického románu spisovateľky Frances Kroll Ring. Film rozpráva o posledných dňoch života slávneho amerického spisovateľa Francisa Scotta Fitzgeralda ( Jeremy Irons ) , ktorý krátko pred svojou tragickou smrťou v r. 1940 pracuje na svojom poslednom románe, s ktorým mu pomáha jeho sekretárka a začínajúca spisovateľka Frances Kroll ( Neve Campbell ). Fitzgerald pritom až do svojej tragickej smrti zápasí nielen s ťažkosťami pri písaní románu ale aj so svojimi záchvatmi halucinácií a zdravotných ťažkostí, spôsobených ťažkým alkoholizmom, a pritom má na krku ešte aj svoju duševne chorú manželku.

Medzi obľúbené koníčky Jeremyho Ironsa patrí jazda na motocykli a na koni, lyžovanie, záhradkárstvo a príroda. Nenávidí varenie. Irons je druhýkrát ženatý. Jeho prvé manželstvo v roku 1969 s herečkou Julie Hallam bolo ešte ten istý rok anulované. Jeho druhou manželkou je od r. 1978 herečka Sinéad Cusack, dcéra herca Cyrila Cusacka, s ktorou má 2 synov.

Rodina Ironsovcov sa už viackrát spoločne stretla pred filmovou kamerou pri nakrúcaní. So svojim synom Samuelom a svokrom Cyrilom Cusackom si Jeremy spoločne zahral v komédii podľa knihy Roalda Dahla Danny the Champion of the World ( Danny svetový šampión, 1989 ) a so svojou manželkou Sinéad Cusack sa stretol pred kamerou vo filme režiséra Bernarda Bertolucciho : Stealing Beauty ( Zvodná krása, 1995 ), kde stvárnil spisovateľa Alexa, umierajúceho na leukémiu, jedného zo skupiny intelektuálov, ktorý vezme pod svoje ochranné krídla mladučké dievča Lucy ( Liv Tyler ), ktorá pátra po tajomnej minulosti svojej matky a pritom svojim mladistvým zjavom učaruje miestnej umeleckej smotánke.

Za zaujímavosť stojí zmienka, že tento Bertolucciho film Stealing Beauty ( 1995 ) bol posledným filmom pre vtedy 82 – ročného populárneho francúzskeho herca Jeana Maraisa, a objavila sa v ňom celá plejáda významných hercov: Okrem už spomenutých Jeremyho Ironsa, Sinéad Cusack, Liv Tyler a Jeana Maraisa, sa v tomto filme objavili ešte Stefania Sandrelli a Rachel Weisz.

Zdroj:  MovieMania

Súvisiace články