film Colette (2013)
Film Colette (2013)
Fotogaléria (24) | Video (1)

Réžia:

Milan Cieslar

Žáner:

Dráma | Romantický | Vojnový

Krajina

ČR | Holandsko | Slovensko

Slovenská premiéra:

12.9.2013 (Magic Box)

Pôvodný názov:

Colette

Milostný príbeh z prostredia koncentračného tábora Osvienčim je príbehom o dvoch odlišných podobách lásky a tenkej hranici medzi dobrom a zlom, pravdou a klamstvom, láskou a nenávisťou. Príbeh začína v roku 1973, kedy sa päťdesiatročný spisovateľ Vili, ktorý už dvadsaťpäť rokov žije v Spojených štátoch amerických, nechá svojim synom pozvať na večeru k svojmu dievčaťu. Vili tam stretáva matku synovej priateľky, ženu, ktorá mu pripomína jeho prvú osudovú lásku z tábora smrti, z Osvienčimu. Žena sa predstavuje ako Yvetta MacCaine a až pri lúčení si Vili všimne na ženinom predlaktí vytetované číslo... Keď sa Vili vráti domov, začína písať svoj príbeh o krásnej mladej belgickej židovke meno Colette. My sa jeho očami vraciame do Osvienčimu / Birkenau v lete roku 1943. Tábor Osvienčim je v tej dobe už preplnený, nestačí návalu väzňov z celej Európy. Mužský tábor je po týfusovej selekcii presídlený do Birkenau, sesterského tábora o tri kilometre ďalej, určeného k likvidácii milión Židov. Panujúci zmätok využíva aj mladý český väzeň Vili a vďaka svojej starej známosti so zapisovateľom sa v tábore dostáva do pracovného komanda zvaného Kanada. Je to neslávne známe miesto, kde sa triedia, prezerajú a konfiškujú osobné veci po ľuďoch z transportov, aby mohli byť využité ako zimná pomoc bojujúcim Nemcom. Vili sa tak dostáva do dielne, kde je dostatok jedla, ale taktiež obrovské nebezpečie, nakoľko väzni z komanda aj za cenu krutých trestov a smrti kradnú a pašujú veci do základného tábora, aby mohli prežiť sami alebo ich blízki. Osvienčim a Brezinka boli miesta organizovania najväčšieho výmenného obchodu v tábore smrti. Vili behom práce pri vykladaní belgického transportu stretáva krásne dievča, ktorej zachraňuje život. V nestráženom okamžiku totiž krásnemu dievčaťu poradí, čo má povedať a urobiť pri selekcii, aby neskončila so svojimi rodičmi v krematóriu. Colette ho počúvne a ako jediná z celej rodiny je ušetrená. Je pridelená do vápencovej bane, kde je odsúdená k smrti ťažkou a vyčerpávajúcou prácou. Jej krása ju však zachráni. Fascinuje totiž unterscharfuehrera Weissackera, ktorý je veliteľom v Kanade. Aby mohol Colette umiestniť do svojej dielne, pošle inú ženu na smrť a pre krásnu belgickú židovku sa tak uvoľní miesto. Weissacker je od začiatku priťahovaný Colettinou krásou a podmanivosťou, je to však vzťah kata a obete, perverzná hra mačky s myšou. Colette podvedome cíti, že je vystavená jeho rozmaru. A mladý, ambiciózny, ideálmi SS sfanatizovaný dôstojík sa opája svojou mocou nad životom a smrťou svojej obete, rasove menejcennej bytosti. Dôstojník je však viac a viac zmätený krásou a príťažlivosťou Colette, židovská rasa ju však odsudzuje k nemilosrdnému zaobchádzaniu a konečnému „riešeniu“, ktoré je len otázkou času a jeho ľubovôle. Vili sa zbližuje s Colette, rovnako starí odsúdenci na smrť sa do seba zamilujú. Vili je svojím kápom prinútený preniesť krásnej Viedenčanke, kápov Kordule, osobný dar. Weissacker si kráti dlhú chvíľu pozorovaním podivného dvorenia dvoch vyvolených väzňov, ktorí vykonávajú dohľad nad ostatnými väzňami (kápo). Vili, ako spojka medzi nimi, si to odnesie. Je pristihnutý s kontrabandom vo chvíli, keď ho pašuje Kordule. Je potrestaný dvadsiatimi piatimi ranami palicou. Vili neprezradí od koho, či pre koho boli dary určené. Zbitého do krvi ho odnesú do tábora a vďaka svojmu hrdinstvu a lojalite k svojmu kápovi je narýchlo operovaný vo väzenskej nemocnici (revír). Operácia prebehne úspešne, ale nie je čas na rekonvalescenciu. Do nemocnice prúdia noví pacienti a tí, ktorí nie sú schopní okamžite sa vrátiť do práce, končia s fenolovou injekciou v srdci. Vili sa preto necháva odveliť späť do Kanady. Jeho druhovia ho musia vždy preniesť a schovať v Kanade, pretože takmer nemôže chodiť. Colette sa o chorého Viliho stará. Každý deň mu prinesie jeden briliant, ktorý mu má kúpiť ďalší deň života. Medzi Vilim a Colette vzniká silný citový vzťah. Vili sa uzdraví, ale keď Weissacker zistí, že prežil jeho trest, prevelí ho k najstarším väzňom do kárneho komanda mimo relatívne bezpečie Kanady. Životnosť väzňov kárneho komanda, ktorí zahladzujú nacistické zverstvá, je podmienená tým, čoho sú svedkami. Keď zahladia stopy zverstiev, sú prednostne obetovaní. Vili musí svojmu osudu uniknúť, stretáva sa s českým spoluväzňom, s ktorým vyrastal v Terezínskom ghette. Ako zázrakom ho prijmú do tajného podzemného hnutia a môže vykonávať privilegovanú funkciu zapisovateľa a dostáva sa tak zo spárov kárneho komanda. Vili sa s Colette pravidelne stýkajú. Sex, jeho pravdivosť a živočíšnosť im obom dáva silu prežiť hrôzy tábora, ktorý stupňuje svoju nezastupiteľnú funkciu v tzv. Konečnom riešení, teda v masovom zabíjaní Židov zo všetkých kútov Európy. Je leto 1944 a Osvienčim / Birkenau hltá po tisícoch maďarských Židov. Milenci sa rozhodnú utiecť. Ich plán je reálny. Nemci v predtuche blížiacej sa porážky, zhŕňajú zlato a diamanty kolujúce po tábore a poisťujú si tak budúcnosť. Pre toto sú ochotní urobiť hocičo, napríklad ich od väzňov vylákať pod prísľubom úteku. Vili sa so svojimi českými spoluväzňami napájajú na dôstojníka SS, pôvodom Slováka, ktorý im ponúka za zlato a diamanty prevoz za stráženú líniu v hromade dreva. Plán sa začína uskutočňovať, každý krok v tomto smelom pláne vyžaduje nesmiernu odvahu, akákoľvek chyba sa trestá prezradením a smrťou. Sme svedkami napínavej prípravy úteku. Nemci strážia tábor smrti a jeho tajomstvo pred celým svetom. Vili nechce utiecť bez Colette, napriek tomu, že spoločný útek sa javí byť absolútne nereálny. Napätie dňa D sa dá krájať, veci sa komplikujú. Do Kanady, kde Colette stále pracuje, nečakane prichádza transport z Lodźe. Väzenkyne musia pracovať do noci, plánovaný moment úteku sa však blíži. Colette musí riskovať. Vili čaká na Colette, nákladiak plný dreva je pripravený na odchod. Nikto nechce čakať ani o minútu dlhšie. Colette uteká k bráne Kanady, kde ju však prekvapí Weissacker. Namiesto toho, aby s platnou priepustkou utiekla do márnice, odkiaľ je útek naplánovaný, Weissacker zavlečie Colette do baráku, kde sa plavovlasý dôstojník neudrží a Colette znásilní. Jeho zlyhaním je však osud dievčaťa spečatený. Dôstojník je ponížený sám pred sebou a krásnu Colette chce poslať do plynu. Jediné, čo by si vzala so sebou na veky je tajomstvo, odkiaľ má platnú priepustku. To jej oddiali smrť. Vili sa musí rozhodnúť. Teraz alebo nikdy! Kvôli Colette sa Vili rozhoduje zostať. Neuvedomuje si, že si tak nevedome zachránil život. Miesta Viliho a Colette zaujímajú náhradníci. Dôstojník SS vyvezie utečencov za tábor, skasíruje zlato a diamanty a väzňov na mieste zastrelí, za čo je ešte povýšený. Všetky cesty vedú k Vilimu, je vypočúvaný. Nikoho z podzemného hnutia však neprezradí. Je odvlečený do studeného betónového bunkru, kde je natlačených toľko väzňov, že nemôžu stáť. V boji o prežitie tu víťazí silnejší. Blíži sa front. Colette cíti, že jej dni a hodiny sú spočítané. Weissacker sa opája odďaľovaním jej smrti. Colette v sebe musí nájsť dostatok sily, aby sa zachránila, aj keď daň za prežitie je vysoká. Musí byť po vôli anjelovi smrti – Weissackerovi. Chystá sa posledná evakuácia tábora pred postupujúcimi Rusmi. Vili sa s Colette míňajú. Colette však ešte dokáže Viliho vyplatiť z väzenia predtým ako sama uteká vďaka pomoci poľského lekára s transportom do Sachsenhausenu. Weissacker ako šialený hľadá Colette, zisťuje jej adresu v Antverpách a zdá sa, že je pripravený ju prenasledovať. Vili nastupuje na pochod smrti. Obaja sokovia – Vili aj Weissacker sa stretávajú. Zoslabnutý Vili a fanatický dôstojník SS, obaja zamilovaní do Colette. V zásobníku nemeckého dôstojníka chýba náboj, obaja muži tak zápasia bez zbrane a Vili zabíja Weissackera dýkou. Vili sa vydáva hľadať Colette hneď v prvom povojnovom lete, ktorá je však vyhlásená za mrtvú. Tým zatiaľ končí Viliho román. Nad ránom, v jeho byte na Manhattane sa objavuje Yvetta McCaine. Obaja si už nemusia nič vymýšľať. Yvette McCaine priznáva, že si po vojne zobrala amerického muža a prijala jeho identitu. Vili sa pýta PREČO. Zostarnutá Colette priznáva, že sa to stalo po pôrode, keď zistila, že porodila dcéru esesákovi Weissackerovi. Modrooké blonďavé nevinné stvorenie. Poslednou scénou je svadba dcéry Colette a syna Viliho. Až vtedy sa vyrovnajú s tieňmi minulosti.