Herec a recitátor Leopold Haverl

23.2.2007|Webnoviny|
Herec a recitátor Leopold Haverl

Herec a recitátor Leopold Haverl sa narodil 16. februára 1936 v Bratislave. Ako 18-ročný absolvoval herectvo v rámci Odborného divadelného kurzu pri Štátnom konzervatóriu v Bratislave. V priebehu nasledujúcich trinástich rokov pôsobil v rôznych súboroch. V roku 1954 dostal prvé angažmán v Slovenskom národnom divadle (SND), v rokoch 1954 až 1960 bol členom Dedinského divadla, neskôr pobudol v Krajskom divadle v Trnave (1960 – 1965), kde získal svoje prvé stále angažmán. Predtým, než sa stal 5. augusta 1968 členom Činohry SND v Bratislave, pôsobil v Divadle poézie (1965 – 1968).

Každá Haverlova postava je dramaticky vypätá. Ako sám tvrdí, jednoduché úlohy nemôže hrať, pretože komplikovaný je celý tento život. Vždy ho fascinovali postavy velikánov akými boli Wiliam Shakespeare, či Jean-Babtiste Moliére, ktorí sú vraj múdrejší než on.

Najvýznamnejšími divadelnými postavami, ktoré stvárnil na pôde Činohry SND boli napríklad Simon Chachava z hry Bertolda Brechta Kaukazský kriedový kruh (sezóna 1967/1968), Raskoľnikov z hry Fedora Michajloviča Dostojevského Zločin a trest (1970/1971) či postava Dromia Efezského z Komédie omylov Williama Shakespeara v tej istej sezóne. V ďalšej ho priaznivci divadla videli ako Pétrusa v Rozkošnom paroháčovi a v sezóne 1974/75 sa stal rozprávačom príbehu Na skle maľované autorky E. Bryll-K. Gärtner. Začiatkom 80. rokov sa objavil na divadelných doskách v postave Dimitrija z Dostojevského Bratov Karamazovovcov a v sezóne 1981/1982 stvárnil mešťanostu v Gogoľovom Revízorovi. Pamätná je aj jeho úloha zo sezóny 1984/85 v hre Williama Shakespeareho Henrich IV., kde stvárnil Sira Johna Falstaffa. Haverl sa predstavil aj ako Willy Loman v slávnej hre Smrť obchodného cestujúceho Arthura Millera (1990/1991).

Po celý čas sa snažil a snaží byť hercom v plnom nasadení. V 60. rokoch chcel stvárniť postavu Einsteina v Dürrenmatovej hre Fyzici čo najdôveryhodnejšie, preto sa prihlásil do skupiny, ktorá na sebe nechala dobrovoľne testovať účinky drogy LSD.

V televíznom filme debutoval v roku 1967 snímkou Dáma. Ako prvý mu dal šancu presadiť sa na obrazovke režisér Jozef Medveď. V ďalšom roku nechýbal pri nakrúcaní filmov Traja svedkovia či Niet inej cesty. V réžii Ľudovíta Filana hral v roku 1970 vo filme Naši pred bránami. Nasledovali snímky Hľadači svetla a Hájnikova žena (1971), Divá kačka, Človek na moste (1972), Dynamit (1973) a v roku 1974 Do zbrane, kuruci! a Trasovisko. Nemenej nasadenia si vyžadovali aj ďalšie roky, keď vznikol seriál Straty a nálezy (1975), filmy Súkromná vojna (1977), Gábor Vlkolinský (1978), Višňový sad (1979) a iné. V 80. rokoch účinkoval napríklad aj v hudobnej dráme Karola L. Zachara Na skle maľované (1980), Demokratoch (1980) a Čarovnej čaši (1980) Jozefa Zachara. V roku 1981 hral v Plavčíkovi Vratkovi a Nočných jazdcoch. Už o rok sa televíznym divákom prihováral zo seriálu Miloslava Luthera Život bez konca. Potom nasledovali ďalšie a v roku 1986 sa stal súčasťou 62-minútovej rozprávky Polepetko. V ten istý rok hral aj v dráme Martina Ťapáka Kým kohút nezaspieva.

Rok 1990 znamenal pre Haverla aj účinkovanie vo filme V rannej hmle, hral aj v Najdúchovi (1992), Pustatine lásky (1993) a televíznej inscenácii Zo života dona Juana (1994). V druhej polovici 90. rokov účinkoval v televíznych filmoch Zlodejka (1996) a Rozprávanie neznámeho človeka (1999). V novom miléniu prijal ponuky účinkovať vo filmoch Dúhová panna a Ako divé husi (oba 2000), v seriáli Rodinné tajomstvá (2005) a vo filme Adam Šangala (2005).

Za svoju prácu dostal v roku 1977 Cenu Andreja Bagara, o tri roky neskôr sa stal zaslúžilým umelcom. Neskôr získal štátnu cenu Klementa Gottwalda za divadelnú inscenáciu Bocker a Zlatého krokodíla za herecké výkony v televíznej produkcii. V roku 2001 mu v susednom Česku odovzdali Krištáľovú ružu za celoživotný umelecký prínos v prednese poézie a prózy.

V prvý deň roku 2006 ocenil Haverla slovenský prezident Ivan Gašparovič Pribinovým krížom I. triedy. Haverl stále pôsobí v bratislavských divadlách Aréna, Nová scéna, SND, hrá aj v nitrianskom Divadle Andreja Bagara a venuje sa i rozhlasovej tvorbe.

Tvrdí, že receptom na dlhovekosť je vnútorný pokoj. Relaxuje preto v záhradke, pri prechádzkach so psom, či bicyklovaní. Okrem toho sa vraj rád naje a pochutí si na pive. Popri všetkých aktivitách zostáva verný horoskopom. Údajne si ich číta v každých novinách a vyberie si ten, ktorý mu najviac vyhovuje.

Zomrel 5. februára 2016 po vážnych problémoch s obličkami.

SITA, redakčne upravované

Zdroj:  Webnoviny

Odporúčané články

Čeľuste (1975)

Čeľuste (1975)

Mladý pár sa rozhodne pomilovať pri splne v mori. Sú totiž opití a dievčina sa vyzliekla do naha. Netuší, že sa práve zapisuje svojimi...
Vtedy na Západe (1968)

Vtedy na Západe (1968)

Jill McBain (Claudia Cardinale) je bývalá prostitútka, ktorá chce začať nový život s ovdoveným farmárom. Keď príde na farmu  uvidí len...