Herec a recitátor Leopold Haverl

23.2.2007|Webnoviny|
Herec a recitátor Leopold Haverl

Herec a recitátor Leopold Haverl sa narodil 16. februára 1936 v Bratislave. Ako 18-ročný absolvoval herectvo v rámci Odborného divadelného kurzu pri Štátnom konzervatóriu v Bratislave. V priebehu nasledujúcich trinástich rokov pôsobil v rôznych súboroch. V roku 1954 dostal prvé angažmán v Slovenskom národnom divadle (SND), v rokoch 1954 až 1960 bol členom Dedinského divadla, neskôr pobudol v Krajskom divadle v Trnave (1960 – 1965), kde získal svoje prvé stále angažmán. Predtým, než sa stal 5. augusta 1968 členom Činohry SND v Bratislave, pôsobil v Divadle poézie (1965 – 1968).

Každá Haverlova postava je dramaticky vypätá. Ako sám tvrdí, jednoduché úlohy nemôže hrať, pretože komplikovaný je celý tento život. Vždy ho fascinovali postavy velikánov akými boli Wiliam Shakespeare, či Jean-Babtiste Moliére, ktorí sú vraj múdrejší než on.

Najvýznamnejšími divadelnými postavami, ktoré stvárnil na pôde Činohry SND boli napríklad Simon Chachava z hry Bertolda Brechta Kaukazský kriedový kruh (sezóna 1967/1968), Raskoľnikov z hry Fedora Michajloviča Dostojevského Zločin a trest (1970/1971) či postava Dromia Efezského z Komédie omylov Williama Shakespeara v tej istej sezóne. V ďalšej ho priaznivci divadla videli ako Pétrusa v Rozkošnom paroháčovi a v sezóne 1974/75 sa stal rozprávačom príbehu Na skle maľované autorky E. Bryll-K. Gärtner. Začiatkom 80. rokov sa objavil na divadelných doskách v postave Dimitrija z Dostojevského Bratov Karamazovovcov a v sezóne 1981/1982 stvárnil mešťanostu v Gogoľovom Revízorovi. Pamätná je aj jeho úloha zo sezóny 1984/85 v hre Williama Shakespeareho Henrich IV., kde stvárnil Sira Johna Falstaffa. Haverl sa predstavil aj ako Willy Loman v slávnej hre Smrť obchodného cestujúceho Arthura Millera (1990/1991).

Po celý čas sa snažil a snaží byť hercom v plnom nasadení. V 60. rokoch chcel stvárniť postavu Einsteina v Dürrenmatovej hre Fyzici čo najdôveryhodnejšie, preto sa prihlásil do skupiny, ktorá na sebe nechala dobrovoľne testovať účinky drogy LSD.

V televíznom filme debutoval v roku 1967 snímkou Dáma. Ako prvý mu dal šancu presadiť sa na obrazovke režisér Jozef Medveď. V ďalšom roku nechýbal pri nakrúcaní filmov Traja svedkovia či Niet inej cesty. V réžii Ľudovíta Filana hral v roku 1970 vo filme Naši pred bránami. Nasledovali snímky Hľadači svetla a Hájnikova žena (1971), Divá kačka, Človek na moste (1972), Dynamit (1973) a v roku 1974 Do zbrane, kuruci! a Trasovisko. Nemenej nasadenia si vyžadovali aj ďalšie roky, keď vznikol seriál Straty a nálezy (1975), filmy Súkromná vojna (1977), Gábor Vlkolinský (1978), Višňový sad (1979) a iné. V 80. rokoch účinkoval napríklad aj v hudobnej dráme Karola L. Zachara Na skle maľované (1980), Demokratoch (1980) a Čarovnej čaši (1980) Jozefa Zachara. V roku 1981 hral v Plavčíkovi Vratkovi a Nočných jazdcoch. Už o rok sa televíznym divákom prihováral zo seriálu Miloslava Luthera Život bez konca. Potom nasledovali ďalšie a v roku 1986 sa stal súčasťou 62-minútovej rozprávky Polepetko. V ten istý rok hral aj v dráme Martina Ťapáka Kým kohút nezaspieva.

Rok 1990 znamenal pre Haverla aj účinkovanie vo filme V rannej hmle, hral aj v Najdúchovi (1992), Pustatine lásky (1993) a televíznej inscenácii Zo života dona Juana (1994). V druhej polovici 90. rokov účinkoval v televíznych filmoch Zlodejka (1996) a Rozprávanie neznámeho človeka (1999). V novom miléniu prijal ponuky účinkovať vo filmoch Dúhová panna a Ako divé husi (oba 2000), v seriáli Rodinné tajomstvá (2005) a vo filme Adam Šangala (2005).

Za svoju prácu dostal v roku 1977 Cenu Andreja Bagara, o tri roky neskôr sa stal zaslúžilým umelcom. Neskôr získal štátnu cenu Klementa Gottwalda za divadelnú inscenáciu Bocker a Zlatého krokodíla za herecké výkony v televíznej produkcii. V roku 2001 mu v susednom Česku odovzdali Krištáľovú ružu za celoživotný umelecký prínos v prednese poézie a prózy.

V prvý deň roku 2006 ocenil Haverla slovenský prezident Ivan Gašparovič Pribinovým krížom I. triedy. Haverl stále pôsobí v bratislavských divadlách Aréna, Nová scéna, SND, hrá aj v nitrianskom Divadle Andreja Bagara a venuje sa i rozhlasovej tvorbe.

Tvrdí, že receptom na dlhovekosť je vnútorný pokoj. Relaxuje preto v záhradke, pri prechádzkach so psom, či bicyklovaní. Okrem toho sa vraj rád naje a pochutí si na pive. Popri všetkých aktivitách zostáva verný horoskopom. Údajne si ich číta v každých novinách a vyberie si ten, ktorý mu najviac vyhovuje.

Zomrel 5. februára 2016 po vážnych problémoch s obličkami.

SITA, redakčne upravované

Zdroj:  Webnoviny

Odporúčané články

Som legenda (I am Legend)

Som legenda (I am Legend)

Predstavte si, že na celom svete zúri vírus a vy ste imúnny. Beháte si po Manhattane ako na nejakej lúčke a okolo vás sa mení celá...