Raya a posledný drak
Americká animovaná produkcia sa (až na niekoľko výnimiek) stala relatívne spotrebným produktom, ktorý nasleduje istú dookola sa opakujúcu schému, ktorá síce funguje, no už zďaleka neprekvapuje tak veľmi ako kedysi. Dokonca ani ikonický Pixar nedisponuje nápadmi a presahmi, no v neposlednej rade srdiečkom, kvôli ktorému som ho v predminulej dekáde tak veľmi miloval. Mnohí hľadajú útechu v Miyazakiho tvorbe, iní zasa v indie produkcii od Netflixu alebo iných nezávislejších štúdií. Tak či onak, na Raya a posledný drak (v origináli Raya and the Last Dragon) som sa osobne tešil a to napriek faktu, že ma štúdiá Disney v posledných rokoch naozaj stratili (ani jeden z remakov ma nezaujal a originálnej tvorby vyšlo pramálo).
Ak ste náhodou videli jeden z dostupných trailerov na dobrodružstvá bojovníčky menom Raya, zrejme viete, že v prítomnom svete znamenali draky prosperitu, ochranu a plodnosť zeme. Keď však na zem dorazí neznáme nebezpečenstvo v podobe fialových monštier, ktoré každého, vrátane mocných drakov, premenia na kameň, situácia sa zmení. Posledný žijúci drak sa obetuje za ľudí i život zeme a útok neľútostných príšer zastaví. Zostáva po ňom iba ochranný amulet, ktorý je ale po stáročiach ľudskou vinou zničení.
Jeho jednotlivé kúsky si pre seba uchmatne každý kút zeme, ktorý symbolizuje jednu z častí drakovho tela. Zničenie amuletu ale znamenalo návrat fialových monštier, ktoré zničili takmer všetko živé. Zostávajúca civilizácia sa rozdelila na jednotlivé sekcie a prežíva vo vlastnej izolácii. Raya (ktorej hlas prepožičala Kelly Marie Tran) sa ako ochrankyňa tohto bájneho amuletu vydáva na nebezpečnú púť za záchranou a oživením posledného z drakov, ktorý by mohol opäť zahnať obludy do hlbín, z ktorých povstali. Na to či sa jej to podarí a čo všetko to bude stáť si už odpoveď budete musieť nájsť sami.
Premisa je naozaj jednoduchá, avšak je do nej zabalených hneď niekoľko zaujímavých myšlienok a odkazov, ktoré priamo súvisia s ľuďmi a ich prístupom k iným ľuďom. Samozrejme, nebudem vám prezrádzať jednotlivé motívy, s ktorými tvorcovia pracujú, no zastávam názor, že sú do deja vložené nenásilne a súčasne sú tak jednoducho podané, že im porozumejú i tí najmladší z nás. Nie, nejde o nič prevratné, revolučné alebo komplikované, no nedávno sme tu mali novú hranú variáciu dynamického dua (nie toho komiksového), ktoré pozostáva z Toma a Jerryho. A práve ich novému dobrodružstvu chýbal akýkoľvek presah alebo ponaučenie, čím vlastne trpel celý film, ktorý nezriedka skĺzol do absolútne povrchnej slapstick humour estrády s nulovou zábavnosťou.
Oproti tomu Raya má vopred stanovený myšlienkový koncept, s ktorým sa pracuje naprieč celým filmom. Navyše je možné pochváliť výborne vytvorený svet, jeho bohatú mytológiu a exotickú atraktívnosť, ktorá spočíva v pompéznosti i variabilnosti bohatého prostredia - okolitých hôr, vodopádov, lesov, chrámov i podzemných kobiek. A hoci si nemyslím, že by príbeh udatnej bojovníčky potreboval pokračovanie, videohru z tohto univerza by som bral všetkými desiatimi (obzvlášť s prihliadnutím na vizuálne stvárnenie Kena: Bridge of Spirits).
Od postáv by ste nemali očakávať mnoho, pretože spadajú do tradičných škatuliek s dobre známymi karikatúrami, no tie, našťastie, stále veľmi dobre fungujú. Samotná Raya dokáže svojím emočným zasadením prekvapiť azda najviac a síce ide o jedno z preskúmaných klišé, nebudem popierať, že na mňa to fungovalo v maximálnej miere. Menším kazom na kráse je príležitostný humorný aspekt, na ktorý sa miestami apeluje až príliš. Bohužiaľ, nájde sa množstvo situácii, kedy pôsobí nehodiaco sa a otravne zároveň. Asi ako keď sa snažíte stále viac a viac, no vo skutočnosti by viacej prospelo, keby ste pustili nohu z plynu a radšej nechali situáciu plynúť prirodzene. S pribúdajúcimi minútami sa tento neduh stráca, no v zárodkoch príbehu (najviac po nástupe draka) ho evidentne vidieť a cítiť.
Režiséri Don Hall (Big Six) a Carlos López Estrada odvádzajú výbornú prácu, keďže z naratívneho i kamerového vedenia je cítiť absolútnu istotou. S tvorbou ani jedného zo zmienených som doposiaľ nemal príliš veľké skúsenosti a preto neskrývam svoje subjektívne prekvapenie ani zložený klobúk ako prejav zaslúženej poklony. Nemalú úlohu v zábavnosti má i vizuálna stránka a animácie, ktoré nielenže pôsobia bezchybne (až na drobnejšie chybičky v kontinuite), nezriedka vyrážajú dych. Nie svojou realistickosťou, ale umeleckou stránkou, ktorá si môže dovoliť kombinovať bizarné s prirodzeným a vytvoriť tak nevšedný vizuál, s ktorým sa stretáva viac-menej iba vo východnej kinematografii.
Raya je vyrozprávaná naozaj divoko. Jej tempo je svižné, lokácie striedajú iné lokácie, pričom nezriedka všetko dospeje k akčnej scéne, na ktorú je vďaka prostrediam a solídnej choreografii radosť pozerať. Na žiadnu obrovskú bitku síce nedôjde, avšak to iba potvrdzuje dojem uzavretého malého-veľkého dobrodružstva, ktoré nutne nemusí nasledovať narastajúci trend veľkoleposti z iných žánrov. Takto to totiž príbehu o záchrane posledného draka mimoriadne svedčí a animovaná variácia na bitku piatich armád by príliš nekorešpondovala s hlavnou témou a myšlienkou.
Raya a jej veľkolepé dobrodružstvo je tradičným Disney produktom s presne nalinkovaným naratívnym oblúkom, archetypálnymi charaktermi a príležitostne otravne pôsobiacim humorom (najmä ústredný drak v mnohých momentoch evidentne prehráva). Na rozdiel od iných „spotrebných“ animovaných filmov disponuje Raya a posledný drak neuveriteľne veľkolepou výpravou, výborným tempom rozprávania, ktoré na nič nečaká a nezdržiava sa s obsiahlou charakteristikou, ktorá by bola pri podobnej tematike úplne zbytočná (áno, je to trochu plytké, avšak súčasne na pomery žánru dostatočne a efektívne rozpracované). Okrem toho animácia vyzerá výborne a prítomný svet je tak pútavý, že možno mnohých (vrátane mňa) zamrzí nulový potenciál pre prípadné pokračovania, ktoré by iba parazitovali na fantasticky zapracovanej mytológii východných kultúr, ktorá v sebe kombinuje bojové umenia, environmentálne posolstvá a v neposlednej rade aj neuveriteľne pestrú farebnú škálu, v ktorej vyniká každý jeden exteriérový i interiérový záber.
Naozaj je veľká škoda, že Rayu nemôžeme vidieť v kinách, pretože práve kvôli takýmto filmom sa do nich zhruba pred rokom chodilo. Relatívne tradičný príbeh je vo finále podaný dynamicky, s prekvapivou mierou výborne zrežírovanej akcie a dobre zapracovaných emócií a to do veľkej miery zakrýva fakt, že je to jazda na istotu s elementárnymi prvkami milióna ďalších animovaných filmov (opičky s dieťaťom si môžete zameniť za tučniaky z Madagascaru, nechýbajú komické figúrky odstavené na druhú koľaj, obrat v deji pred úplným záverom alebo presladené and happily ever after finále). Každopádne, aj klišé (konceptom alebo schémou, nie jednotlivosťami) môže byť podané a vyrozprávané zábavne i zaujímavo a vďaka tomu je Raya skvelou jazdou pre celú rodinu, ktorá hravo pokorí čokoľvek z americkej žánrovej produkcie za posledný rok.
