Pani pomsta (Chinjeolhan geumjassi)
Pamätáte si na Oldboya, skvelú juhokórejskú, filmovú metaforu túžby po pomste? Pre skalných fanúšikov kórejskej kinematografie určite nebude žiadnou novinkou informácia o tom, že príbeh odplaty ukrivdeného bojovníka je súčasťou voľnej trilógie o jej horkej pachuti. Prirodzene sa skladá z troch elementov. Prvý Sympathy for Mr. Vengeance je priamy, takmer komiksový príbeh; druhým je i u nás dobre známy Oldboy; no a tento týždeň tu máme uzavretie v podobe Lady Vengeance. Všetky tri projekty sú dielom bývalého filmového kritika Park Chan-wooka, ktorý sa práve vďaka týmto filmom stal v Južnej Kórei režisérskou hviezdou, podobne ako nemenej známy Ki–duk Kim (3-iron, The Blow).
A o čo pôjde v treťom príbehu? Mladučká Lee Geum-ja (Yeong-ae Lee) sa zapletie do únosu päťročného chlapca. Neskôr sa pod hrozbou zabitia jej dcéry prizná k únosu i vražde dieťaťa a je odsúdená. Vo väzení sa Lee mení a tichou, nevtieravou formou pomáha svojim spolutrpiteľkám od rôznych útrap, ktoré so sebou pobyt v ženskej väznici prináša (lesbická matróna, vyšinutá spolubývajúca so sklonom k šikanovaniu a pod.). Lee si postupne vyslúži prezývku „dobrosrdečná“, jej anjelská tvár a obetavé činy pripomínajú tak trochu Améliu z Montmartru, avšak zatiaľ čo Amelia k svojej nezištnej pomoci využívala telefón, videopásky či záhradného trpaslíka, Lee oslobodzuje pomocou obeda nasiaknutého kyselinou alebo mydla na podlahe v kúpeľni. Jej „dobré“ srdce bije pre jediný moment - sladkú pomstu mužovi, ktorý ju pripravil o mladosť a výchovu dcéry. Keď sa po trinásť a pol roku otvorí brána väznice i pre ňu, zatiaľ čo jej dlžníčky už vonku rozhodili siete, je čas na vytúženú odvetu...
Park si tento krát zvolil ženský pohľad na pomstu a urobil tak zo zištných dôvodov. Zodpovednosť a pocit viny sú rozhodne bližšie nežnému pohlaviu, preto nám určité zaváhanie pri plánovaných zástavkách misie pomsty príde uveriteľnejšie v podaní krehkej Lee, ktorá s dokonalou presnosťou pripravila mapu cesty, ale nepočítala s ostrými zákrutami svojho vnútra. Režisér si do úlohy skutočného vraha (pán Baek) zvolil Min-sik Choia (Oldboy) a hlavnú úlohu prenechal národnej hviezde Yeong-ae Lee. Park vždy vychádza z faktu, že základnou stavebnou jednotkou dobrého filmu sú herci, na ktorých výkonoch sa dajú stavať ďalšie zložky filmu. Nuž, i keď nie som žiaden odborník na juhokórejskú filmovú tvorbu a o Yeong-ae Lee som nikdy predtým nepočul, musím prehlásiť, že režisérova voľba bola ranou do čierneho, nakoľko Lee je vo všetkých úrovniach svojej postavy maximálne presvedčivá, a to i napriek prílišnej exaltovanosti, ktorá je natoľko vlastná Ázijčanom. Jej herecký výkon navyše pod škrtáva Parkove originálne, vizuálne pestré prerozprávanie, bohaté na úžasne farebné obrazy a svojské premostenia jednotlivých dejových levelov. Situácie, ktoré nie sú ničím výnimočné sa prostredníctvom Parkovho svojského podania (uhol záberu, filtrácia obrazu, prekvapivý strih či jednoduchosť dialógov) menia na jedinečný zážitok. Režisér a jeho tím postupne odhaľujú rozmanité zákutia vcelku priamočiarej dejovej línie, ktorej žánrové výkyvy viac či menej príjemne útočia na pohnutého diváka.
Uzavretia trilógií nesú určité posolstvo. V tomto prípade je správa jasná už od prvého dielu a tretie pokračovanie len podčiarkuje jej tragickosť. Pani pomsta je pani s veľkým „P“ – opantá vás, donúti urobiť zopár skutočne zlých vecí a nakoniec, keď je dielo dovŕšené, namiesto pocitu zadosťučinenia poskytne iba prázdnotu a smútok. Parkov film pôsobí rovnako, i keď v prípade Lee ide o trochu zložitejšiu rovnicu s kladným výsledkom.
