Muž s kamennou tvárou Buster Keaton

7.8.2007|Jozef Rigo|
Muž s kamennou tvárou Buster Keaton

BUSTER KEATON (4.10.1895 – 1966)

„Muž, ktorý sa nikdy nesmeje“, hoci jeho filmy rozosmievajú milióny – Joseph Francis Keaton, ako znie jeho občianske meno. Prívlastok Buster (= nezmar) dostal od slávneho iluzionistu Roberta Houdina, vtedajšieho partnera jeho rodičov, keď sa ako 6 mesačný skotúľal zo schodov a nič sa mu nestalo.
Na ceste filmovým plátnom ho sprevádzali ďalšie prezývky: The Great Stone Face (Veľká kamenná tvár), Dead Pan (Mŕtva krivá huba), Frigo (Muž s nehybnou tvárou).
Vo svojich pamätiach Busster Keaton napísal: „Nech ľudia hovoria o mojej tvári čokoľvek, práve ona bola pre mňa 60 rokov značkou, ktorá sa zábavnému priemyslu oplatila.“
Priznal, že jeho tvár bez úsmevu nebola vopred vypočítaným reklamným trikom. S takouto vážnou tvárou sa zvykol sústreďovať na prácu a časom si všimol, že jeho výraz pri sústredení ľudí priťahuje, rozosmieva.
Buster Keaton k filmu prišiel podobne ako jeho súper Charles Chaplin z kabaretu, kde vystupoval od útleho detstva s rodičmi. Mal 21 rokov, keď začal filmovať.
V prvých rokoch robil partnera 120-kilogramovému škandalóznemu komikovi Fattymu Arbucklovi.už vtedy pôsobila jeho kamenná tvár na divákov. Nepoužíval ako vtedajší komici v každom filme rovnaký kostým a rekvizity, aby si ho ľudia ľahšie zapamätali, ale naopak, hral rôzne zamaskovaný. Bol kovbojom, kováčom, študentom, kameramanom, chudákom i milionárom. To, čo zostávalo nezmenené, bola urputnosť, s akou v každej novej úlohe budoval svet okolo seba s vážnou tvárou, za ktorou však cítime plnokrvného človeka. Nevedno, koľko kratších i dlhších filmov nakrútil pre Arbucklovu firmu, ale je isté, že jeho tvár v rôznych úlohách mala úspech.
V januári 1920 získal štúdio s honosným názvom Buster Keaton Comedies, kde naplno realizoval svoju predstavu o filmoch ako scenárista, gagman, režisér i hlavný predstaviteľ.
V rokoch 1920 – 22 Buster Keaton nakrútil 19 dvojdielnych krátkych grotesiek, v ktorých sa naplno prejavil jeho komický talent. Frigo v divadle /1921/, Frigo medzi Indiánmi /1922/, Frigo a strážnici /1922/, Frigo na Aljaške /1922/ - to sú názvy niektorých. Pre Keatona nebol film iba kopou gagov, ale vecou morálneho postoja. Sám o tom povedal: „Som prekvapený, keď ľudia hovoria o podobnosti filmových postáv Charlieho a mojich. Podľa mňa je tu od začiatku zásadný rozdiel. Charlie je tulák s filozofiou tuláka. Každý ho musí mať rád, ale keď má príležitosť, kradne. Môj malý chlapík je pracovitý a čestný človek.“

Roku 1923 začal Buster Keaton robiť dlhometrážne filmy. Každý z nich mal premyslenú koncepciu, jednotlivé gagy na seba nadväzovali a vytvárali jednoliaty celok. Prvý Keatonov dlhometrážny film sa volal Láska kvitne v každom veku /The Three Ages, 1923/. Príbeh sa odohráva v troch érach – v dobe kamennej, u Rimanov a v súčasnosti. V neuveriteľných komických zápletkach vždy zvíťazí láska, počestný milovník nad podlým konkurentom. Frigo, čestný, brániaci aj česť iných, prekonáva všetky nástrahy. Z každej situácie, aj tej najnebezpečnejšej, sa mu podarí vyviaznuť, aj keď nie vždy bez ujmy. Malý Buster v tomto filme zakaždým zvíťazí nad pohľadnejším a väčším Wallaceom Berrym. Tým vznikla podoba Bustera ako večného smoliara, ktorý prekonáva rôzne protivenstvá osudu.
Väčšinou s prispievaním svojho priateľa Clyda Bruckmana nakrúcal Buster Keaton v nasledujúcich rokoch jedno majstrovské dielo za druhým a každý film bol natoľko úspešný, že skutočne je na mieste položiť si otázku, čím to bolo, že okolo roku 1930 jeho dráha tak naraz skončila.
V ďalších dielach – Frigo obeť krvnej pomsty /1923/ - Keaton ešte väčšmi rozvinul svoju fantáziu a schopnosť vymýšľať neočakávané situácie. Vo tomto filme hral Newyorčana, ktorý  má na juhu USA získať dedičstvo. Všetko a všetci sa stavajú proti nemu, najmä dlhatánski bratia jeho manželky – stelesnila ju vtedajšia Busterova manželka Natalia Talmadgeová, ale Buster dosiahne šťastia. Vo filme Frigo ako Sherlock Holmes /1924/ bol ako rýdzi obraz filmového snenia: z premietača sa stane detektív a v skutočnom živote sa prejaví ako hrdina.

Buster Keaton
Muž s kamennou tvárou - Buster Keaton, foto © www.anl.gov

Bez prestávky nakrúcal ďalej a ani jeden z filmov tohto obdobia u publika ani u kritiky neprepadol, a to nielen v Amerike, ale ani v Európe. Kritika ho stavala hneď vedľa Charlieho Chaplina.
Celým dielom Bustera Keatona sa tiahne ako červená niť jeho vášeň pre vynaliezanie strojov a rôznych technických zariadení. Sú súčasťou filmových gagov – napríklad stroj na varenie vajec vo filme Frigo pláva /1924/. Keaton vymyslel aj viaceré filmové triky. Mnohé z nich sa dodnes používajú.
Nezabudnuteľným dojmom zapôsobia na milovníka grotesky filmy Keď sa Frigo ženil /1925, Frigo a krava /1925/, a predovšetkým Frigo na mašine /1926/.
Tento film sa líši od Keatonových ostatných dlhometrážnych filmov tým, že vychádza zo skutočnej historickej udalosti, odohrávajúcej sa za vojny Juhu proti Severu v USA. V príbehu strojvodcu Johnyho Graya, ktorý holduje dvom láskam – Annabele (svojmu dievčaťu) a Generálovi (lokomotíve), vyjadruje autor v spleti komických situácií svoj odpor proti vojne. Je zaujímavé, že film v čase uvedenia nebol prijatý najlepšie. Snáď jeho najlepším filmom je Plavčík na sladkej vode /Steamboat Bill Jr., 1928/, v ktorom rozpútal vykonanú smršť akcií, aby preukázal svoje atletické a technické zručnosti. V snímke Kameraman /The Cameraman, 1928/, ktorý bol už oveľa menej vtipný, sa všetko točilo okolo filmového umenia. A znovu mal Buster šťastie, kde mu znovu pomohla práve jeho očividná neobratnosť, tak podobne ako jeho paralelný kolega, tiež uznávaný komiknezabudnuteľný Harold Lloyd.
O jeho hodnotách a životnosti však svedčí okrem iného aj toto: keď v roku 1972 významný britský filmový časopis Sight and Sound usporiadal medzinárodnú anketu, v ktorej mali filmoví historici a publicisti vymenovať desať najlepších filmov na svete, Frigo na mašine získal ôsme miesto pred filmami Charlesa Chaplina. Sedem predchádzajúcich miest obsadili filmy s vážnou tématikou.
Ani Keatonove ďaľšie filmy nezostali bez povšimnutia. Film Frigo, hrdina univerzity /1927/ vysoko hodnotil významný španielsky filmový režisér Luis Buňuel.
Divákov zaujal aj Frigo, vzorný manžel /1929/ a Dobrý vojak Frigo /1930/.
Roku 1928 Buster Keaton začal pracovať pre veľkú spoločnosť Metro-Goldwyn-Mayer. Keďže nebol zvyknutý na priemyselnú veľkovýrobu filmov, nedarilo sa mu tak ako v predchádzajúcom období. Vo svojich pamätiach nazval prechod k MGM najväčšou chybou v živote. Po nástupe zvukového filmu MGM nakrútila veľkofilm Hollywoodska revue /1929/ so všetkými vtedajšími hviezdami a hviezdičkami, s ktorými mala zmluvu. Nevyhol sa tomu ani majster nemej grotesky Buster Keaton.
Buster Keaton bol rodený obetný baránok. To sa prejavilo po skončení jeho úspešnej série filmov. Založil si rodinu, ktorá mala záujem len o to obrať ho o jeho kvality a primať ho, aby sa venoval údajne pôsobivému vystupovaniu na verejnosti. Keaton sa dal na pitie, prišiel o peniaze, manželku a vplyv na osud svojich filmov, bol nútený stráviť určitú dobu v sanatóriu. Keď sa presadil zvukový film, musel začať odznova od základu ako pisateľ gagov a predstaviteľ drobných úloh.
Za jeho prvý zvukový film sa však pokladá dielo Ľahko a rýchlo podľa Friga /1930/. Michael Hanisch, autor výbornej knihy o Keatonovi, Lloydovi a Laurelovi a Hardym, napísal, že príčinou úpadku Friga nebol zvukový film, ako to bolo u mnohých slávnych hviezd nemej éry kinematografie, ale predovšetkým luxusná pásová výroba filmovej veľkotovárne, v ktorej si veľký improvizátor nevedel nájsť miesto.
Neskôr Buster Keaton účinkoval v epizódnych úlohách v rôznych filmoch, z ktorých v pamäti divákov zostali Svetlá rámp /Limelight, 1952/, kde hral po boku Charlesa Chaplina ako ozvena starých čias, kedy ešte boli sokmi. Zatiaľčo Chaplin ako rodený filozof sa neustále snaží šíriť okolo seba optimizmus a celý film štedro cukruje svojou hudbou a Buster Keaton sa predstavuje ako nemotorný, pritom snaživý klavírista, ktorý skutočne nemôže byť iný ako zachmúrený.
Sunset Boulevard /1950/ stelesnil sám seba. V životopisnom filme o sebe Príbeh Bustera Keatona /1957/ režiséra Sidneyho Sheldona robil technického poradcu. Istý čas sa zdalo, že grotesky nemej éry celkom zapadnú do zabudnutia. Samuel Beckett napísal v roku 1965 z úcty k Busterovi Keatonovi a len kvôli nemu divadelnú hru Film. Jedna z jeho posledných úloh bol starý nevidiaci muž vo filme režiséra Richarda Lestera Cestou na Fórum sa stala čudná vec /A Funny Thing Happened on the Way to the Forum, 1966/. U nás bola uvedená ako divadelná hra pod názvom V Ríme na pľaci bola sranda.
V 60 rokoch sa však opäť dostali do kín a pravdaže do televízie. Zažil to aj Buster Keaton, muž s kamennou tvárou. Bol zase rovnako populárny ako v čase, keď vytváral jeden film za druhým. V novinách sa vtedy objavovali úvahy o tom, kto bol väčší komik – Chaplin alebo Keaton. Ich tieto porovnávania rozosmievali. Boli priateľmi a kolegami, ktorí sa neraz radili a vymieňali si skúsenosti. Zaujímala ich práca. Charlie – tulák, i Buster – nesmelý poctivec, obaja z ľudského rodu.

Zdroj:  MovieMania.sk

Súvisiace články