Fraktúra (The Fracture)
Niekto niekoho postrelí, nájdu ho na mieste činu so zbraňou v ruke, na mieste podpíše priznanie a súd ho určí aj tak za nevinného. Že to nie je možné? V prípade, že vraha hrá Anthony Hopkins, to možné je.
Losangelský stavebný inžinier a boháč Ted Crawford (Anthony Hopkins) strelí svoju ženu do hlavy, lebo zistí, že mu je neverná. Hneď na to ho chytia priamo na mieste činu, podpíše priznanie a žiada, aby sa hneď začal súdny proces, pričom sa bude obhajovať sám. Na strane žaloby stojí Willy Beachum (Ryan Gosling), ktorý sa má čoskoro stať súčasťou úspešnej advokátskej firmy, podmienkou je len doviesť tento jasný prípad do uzavretého konca. Celkom jednoduché, čo poviete? Lenže fakt, že Teda Crawforda súd oslobodí vyvedie mladého právnika z omylu a spúšťa do pohybu kolobeh zločinov a manipulácií. Vrah s výsmechom pozoruje Willyho, ako sa čoraz viac nechá vťahovať do prípadu, ktorý bol od začiatku dôkladne naplánovaný.
Naozaj som chcela, aby sa mi film páčil, lebo mám rada oboch hercov, ktorí boli v tejto hre na mačku a myš postavení proti sebe. Sympatického Goslinga sme mohli vidieť napríklad vo filme Half Nelson, čo bol úžasný film hlavne pre tínedžerov, kde hral frívolného učiteľa na černošskej škole, no a paradoxne, teraz hrá úplný opak, uhladeného právnika, kvôli čomu sa musel oholiť, čo mu trochu ubralo na kráse, ale herecky to zvládol znovu na jednotku. Kultový Hopkins sa na psycho vrahov celkom hodí a jeho spôsob hrania sa celkom podobá tomu, akým hral Hannibala Lectera. Podarilo sa mu urobiť toho vraha úplne iného no stále takmer rovnako zaujímavého, ako bol Lecter. Tieto dve hlavné postavy sú skvelé. Horšie to už je so slabším dejom a neistou zápletkou a tempo nie je dostatočne svižné aby dokázalo zaujať po celý čas. Producent tiež mohol pridať trochu viac akcie a ubrať rozhovorov, ktoré sú často zdĺhavé, plné právnického slangu (ale proti gustu žiaden dišputát). Je tam zapletený aj malý románik medzi advokátom Willom a jeho šéfkou Nikki, ale to, ako aj zopár iných vecí, pôsobí celkom nasilu. Divák by očakával niečo nové, prevratné, ale nakoniec neprišlo nič, žiadne skutočné prekvapenia, žiadne šokujúce udalosti, možno ešte okrem spôsobu, akým vražedná zbraň zmizla zo scény, čo bol moment, ktorý držal celý film na nohách. Až neskôr, ak nie úplne na konci filmu, vychádza najavo, že Crawford v podaní ešte stále vitálneho Hopkinsa, je múdrejší, ako sa na prvý pohľad zdalo, a že autori tohto príbehu sú tiež o niečo dôvtipnejší, než sme si sprvu mysleli.
Je pravdou, že film Fraktúra je vo veľa aspektoch podobný brakovým filmom, aké Hollywood raz za čas má potrebu vyprodukovať, ale čo ho od nich odlišuje je fakt, že za ním stojí inteligentný scenár, nehovoriac o dvoch už spomenutých hercoch. Film má tendencie značnú časť publika unudiť "k smrti", ale typujem takých dvadsať percent by dokázalo film odohrávajúci sa väčšinou v súdnej sieni vskutku oceniť.
