Warholka (Factory Girl)
Andy Warhol bol dôsledným pozorovateľom. V jeho kontroverzných, krátkych filmoch zachytil ľudskú dušu v tých najintímnejších polohách, primäl hercov improvizovať a odhaliť viac než len telo. Warhol je považovaný za umeleckého guru New Yorku, vodcu hnutia pop art - jednoducho génia, ktorý dal známym veciam nový tvar a definíciu. Andy ponúkol svetu mnoho ikonických postáv a jednou z nich bola i krásna Edith („Edie“) Sedgwick, ktorá sa stala jeho múzou, ženským idolom 60.rokov a smutnou obeťou odvrátenej strany slávy a úspechu. Režisér George Hickenlooper vo svojom ostatnom projekte sleduje vzťah Andyho a Edie a bez servítky prikladá zodpovednosť za herečkin nešťastný osud na Warholove manipulatívne plecia.
New York, 60. roky, do Warholovho (Guy Pearce) štúdia – Factory prichádza mladá, krásna a rodičmi veľmi slušne podporovaná umelkyňa Edith (Sienna Miller). Obaja si padnú do oka a z neznámej krásky sa čoskoro stáva Warholova dvorná herečka, inšpirácia a blízka priateľka. Eddie si užíva popularitu, obdiv a Andyho pozornosť. Spoločne cestujú, navštevujú divoké párty v undergrundových kluboch a tvoria. Prvé starosti v raji prichádzajú, potom ako Edien otec obmedzí jej rozpočet a sľúbené zárobky z Andyho filmov sú v nedohľadne. Navyše Edie si spestruje život drogami a prepadá vzplanutiu k folkovému básnikovi Billymu Quinovi (Hayden Christensen), čo vyvoláva nepochopiteľnú Warholovu žiarlivosť. Edie sa ocitá medzi dvoma mlynskými kameňmi, a keď dospeje k rozhodnutiu (k tomu zlému, ako neskôr priznáva) ostať členkou Factory, podpíše nad sebou rozsudok zatratenia, poníženia a tragického konca...
Nuž, čo dodať? Nie som obdivovateľ Warholovho diela a pred vzhliadnutím Warholky som nemal ani tušenie o existencii Edith Sedgwick. Teraz, keď sa na webe prehŕňam jej biografiou a fotografiami, zdá sa akoby táto mladá žena naozaj mohla byť onou múzou s darom povzbudiť ostatných, tak ako ju opisujú príhovory známych na konci filmu. Siena Miller jej však tento rozmer odopiera. Nie je to chyba scenára, ktorý Edie opisuje ako naivné dievčatko, ktoré si i napriek traumatizujúcemu detstvu nedokázalo vytvoriť obrannú bariéru a slepo dôveruje okoliu. Siena jednoducho nemá v potrebnú iskru akejsi roztopašnej nevinnosti, ktorá priamo kričí z krásnych fotografií skutočnej Edith. Naopak vo chvíli, keď s obviazanými zápästiami zúfalo máva pred „bezcitným“ Warholom a predvádza, kam až ju priateľstvo s ním dohnalo je Millerová veľmi presvedčivá a ukazuje, že zvládne viac ako dobre vyzerajúce bábiky.
Guy Pearce ako Warhol je priamo démonický. Cez tmavé okuliare dokáže hodiť niekoľko polôh a je skutočne zaujímavé pozorovať ako premýšľa, kým vysloví niečo veľmi jednoduché, ale pritom dvojzmyselné. Jeho postava by si určite zaslúžila viac priestoru a možno i trochu viac uznania. Ale v tomto filme je Warhol zdrojom skazy „nevinného“ dievčaťa, i keď Edie mala vždy možnosť voľby, Andy ju jednoducho nepustil. Možno jej dal otca (toho vlastného by radšej nepoznala), možno jej poskytol priateľstvo bez návrhov na spoločné sexuálne zbližovanie, možno ju priťahovala jeho genialita a zraniteľnosť a možno to bolo všetko úplne inak.
Isté je, že Edie sa na konci života vrátila späť do rodnej Kalifornie a pokúsila sa zbaviť závislosti na drogách. Zomrela vo veku 28 rokov po neopatrnom požití alkoholu a medikamentov. Či sa zbavila svojej najväčšej závislosti sa už nedozvieme.
