Gádžo dilo (Gadjo dilo)

19.9.2007|Radovan Torda|
Gádžo dilo (Gadjo dilo)

Ešte sa ani Vejdělkov ROMing nestihol premlieť všetkými slovenskými kinami a máme tu ďalšiu snímku s cigánskou tematikou. Tento krát ide o trochu starší (1997) francúzsky film, ktorým nás od 20. septembra poteší Asociácia slovenských filmových klubov. Takže berte preukazy a poďme sa pozrieť, ako žijú Rómovia v drsnom Rumunsku.

Mladý Parížan Stéphane (Romain Duris) cestuje zamrznutým rumunským vidiekom, hľadajúc speváčku menom Nora Luca. Jej hlas, ktorý ma nahratý na páske totiž učaroval jeho zosnulému otcovi rovnako ako jemu samotnému. Keď uprostred noci dorazí do zapadnutej dediny a kvôli zákazu vychádzania prešvihne večierku miestneho hostinca, ujme sa premrznutého mladíka cigánsky bulibaša Izidor. Na druhý deň sa Stéphane prebudí v špinavej chatrči uprostred rómskej osady, kde sa stane stredobodom pozornosti rozvášneného davu. Spočiatku to pre Stéphana nevyzerá dobre – je gadžo, nevie po rómsky a je gadžo! Ale potom ako sa ho ujme Izidor s prísľubom, že mu pomôže nájsť Noru Lucu, sa zmätený Francúz pomaly, ale isto stáva súčasťou veľkej rómskej rodiny. To čo mu zo začiatku prišlo ufúľané, smutné a príliš exaltované sa rýchlo mení prirodzené, zmysluplné a vrúcne. Navyše v osade žije tanečnica Sabina, ktorá žiari svojou živelnou krásou a ešte väčšmi pripútava Stéphana k novoobjavenej slobode žitia. Avšak všetko má svoju odvrátenú stranu a Stéphan čoskoro zistí, že „na tomto svete niet spravodlivosti pre cigána“, ako s obľubou opakuje jeho ochranca Izidor.

Gádžo dilo (Gadjo dilo, 1997)

Francúzsky režisér Tony Galdif je pôvodom Alžírčan. Do Francúzska sa presťahoval ako 14 ročný a k filmu prvýkrát pričuchol v škole, kde im neustále premietali filmy od Viga, Renoira či Chaplina. V roku 1966 začal navštevovať herecké kurzy. Neskôr si zahral v divadle, televízii a filme. Ako režisér debutoval krátkym filmom v roku 1974 a vypracoval si reputáciu dôsledného, takmer až dokumenataristického rozprávača. Gádžo Dilo nebol posledným Galdifovým filmom o Rómoch. Cigánskemu životu a kultúre sa venoval tiež napríklad vo svojom Exile z roku 2004. Bol to však práve Gádžo Dilo, ktorý získal Strieborného leoparda a Cenu ekumenickej poroty a Rona Hartner (Sabina) Bronzového leoparda pre najlepšiu herečku na MFF Locarno 1997.

Nuž, ocenenia hovoria sami za seba. Bláznivý (dilo) gadžo je skutočne zaujímavou sondou do duše rómskej spoločnosti, ktorá či už je to u nás, v Čechách či Rumunsku nestráca jedinečné a pre nás „bilelych“ nepochopiteľné tradície späté s hlbokou vierou, oddanosťou rodine a hlavne nespútanosťou, ktorá je často dôvodom prejavov rasovej neznášanlivosti. Tej sa film dotýka až na samom konci, avšak o to fatálnejšie a drsnejšie vyznieva. Ale nechajme predsudky a rozdielnosti nachvíľu bokom a uvidíme ako príjemne sa môže cítiť cudzinec v rómskej osade plnej spevu, tanca a úprimnej radosti z každodenných maličkostí.

Gádžo dilo (Gadjo dilo, 1997)

Trochu dokument, trochu roadtrip, trochu romanca, trochu tragédia a trochu komédia, okorenená skvelou rómskou muzikou, to všetko je Gádžo Dilo. Galdif film namixoval skutočne bravúrne a vy si ho rozhodne nenechajte ujsť. V konečnom hodnotení chýba jedna hviezdička preto, lebo film, ktorého hlavným ťahúňom je hudba, by jej mal dať ešte trochu viac priestoru.

VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk

Odporúčané články

Norbit

Norbit

Kto by nepoznal Eddieho Murphyho a jeho urozprávaný humor. Po nespočetných komédiách ako Cesta do Ameriky, Holy man, Doctor Dolittle, či...
Počiatok (Inception)

Počiatok (Inception)

Tak ako to už vo filmovej brandži býva, režiséri sa do povedomia štúdií a divákov zvyčajne dostávajú snímkami s vysokou originalitou,...