Auto zabiják (Death proof)
Dlho očakávané gringhouseové kombo predviedlo slovenskému divákovi svoju prvú polovicu zhruba pred mesiacom. Ako hovorí kolega Tomáš: „podobnú zábavu môže naservírovať azda len bláznivý Rordriguez“ – Planéta teror sa teda vydarila. Druhá časť od jeho nemenej svojského spolutvorcu je rovnaká pop kultúrou nasiaknutá šialenosť, ktorá valcuje mnohé žánrové mantinely. Ale..., čo iné sme mohli čakať od Quentina Tarantina?
Kaskadér Mike (Kurt Russell) si kráti dni dablérskej výslužby brázdením diaľnic vo svojom špeciálne upravenom aute. Rád sleduje mladé dievčatá a ešte radšej ich likviduje za výdatnej pomoci svojej namakanej káry. Na začiatku nám Tarantino predstaví trojicu naozaj sexi žabiek, ktoré plánujú divoký večer, oslavy narodenín jednej z nich. Netušia, že obstarožný frajer za barom, kde sa usadia, ich už dlhšie sleduje a čaká na vhodnú príležitosť zraziť sa s nimi v plnej rýchlosti. O 14 mesiacov neskôr, keď sa Mike „spamätá“ z príšernej autonehody, ktorú zjavne zavinili spomínané dievčatá pod vplyvom alkoholu, je čas nájsť si nový cieľ. Vyberie si štvoricu priateliek, ktoré sú na spoločnom výlete. Mike si nenechá ujsť prvú príležitosť zaútočiť, netušiac, že tieto kočky to nevzdajú bez boja.
Obsadiť do úlohy šialeného zabijaka Kurta Russella bol skvelý ťah, o čom sa presvedčíte hlavne v druhej polovici, keď sa z lovca stáva štvanec a na povrch presakuje strach a zbabelosť inak drsného chlapíka. Jeho protivníčky sú jednoducho na spapanie: či už ide o rozkošnú Abernathy (Rosario Dawson), ukecanú Kim (Tracie Thoms) či drsnú Novozélanďanku Zoe (Zoe Bell). Samozrejme netreba zabúdať i na sexi obete z prvej polovice: Arlene/Motýlik (Vanessa Ferlito), ktorá má okrem podozrievavosti talent na voľbu coolových skladieb a ich horúcu, tanečnú interpretáciu či všehoznalú DJ-ku lokálneho rádia Jungle Juliu (Sydney Tamiia Poitier), jej hlavnou devízou je nedostupnosť a štipľavý nadhľad, ktorým provokuje okolie.
Nadhľad je vôbec to, čo vládne tomuto slasheru, i keď ako som už spomínal akákoľvek žánrové či subžánrové kategorizovanie vychádza v Death Proofe na prázdno a práve komické hlášky mu dávajú príjemný uvoľnený nádych, ktorý iba sem tam preruší nejaká letiaca končatina či rozdrvená lebka. Odvolávanie sa na staršie i novšie filmy, svojské interpretácie klasických záležitostí ako sex, alkohol a drogy - to všetko sme už v Tarantinových filmoch videli a treba uznať, že to perfektne funguje i tento krát. Práve v Death Proof sú podobné „neakčné“ scény špeciálne vydarené. Nechýba tiež perfektná tenzia vo finálnom súboji, kde ide striedavo o život sympatickým hrdinkám a ich prenasledovateľovi. Myslím, že posledných 20 minút filmu sa vďaka skvelému technickému prevedeniu automobilovej naháňačky radí medzi jednu z najzaujímavejších a najnapínavejších akčných scén tohto roku. Je to jednoducho jazda, ako sa patrí.
Určitým negatívom je snáď len prílišné odvolávanie sa na americkú klasiku staršieho charakteru. Takéto vtipné narážky u európskeho diváka zrejme nepadnú na úrodnú pôdu (nechcem vás podceňovať). Našťastie to Tarantino okamžite kompenzuje odvolávaním na novšie americké produkty, ktoré sa určite minimálne raz dopracovali až ku nám.
Death Proof je skvelá zábava v duchu lacných hollywoodskych produkcií, ktoré kedysi v dvojkombináciách brázdili americké autokiná. Ak nepatríte k skalným fanúšikom Tarantina, ba dokonca sa nebojíte tvrdiť, že jeho režisérsky kredit sa vo svete neadekvátne preceňuje, myslím, že práve teraz je ideálna príležitosť, aby ste mu dali šancu. Kurt Russell a jeho sexi obete vás pod Tarantinovou taktovkou minimálne pobavia.
