film Libertine (2005)
Film Libertine (2005)

Libertine (2005)

film Libertine (2005)
Film Libertine (2005)

Réžia:

Laurence Dunmore

Žáner:

Dráma

Krajina

Veľká Británia

Dĺžka filmu

130 min

Slovenská premiéra:

13.7.2006 (Tatrafilm)

Pôvodný názov:

The Libertine

V každej generácii sa nečakane objaví osobnosť, ktorá má natoľko priaznivý vzťah k vyvolávaniu škandálov, k rebélii a porušovaniu tabu, že sa jej skôr či neskôr podarí prekonať všeobecný svetonázor na to, čo naozaj znamená byť slobodným človekom. V 17. storočí bol takouto osobnosťou jednoznačne John Wilmot, známy aj ako gróf z Rochesteru - talentovaný mladý muž, ktorý prežil svoj krátky a divoký život ako "stredoveká rocková hviezda" a stal sa známym problémovým človekom, géniom a jedným z najdivokejších samopašníkov v histórii. V časoch absolutistickej monarchie a prísne stanovených spoločenských zvykov bolo jeho správanie natoľko poburujúce, že sa stal nehynúcim symbolom neskrotného spôsobu života. Vo svojom prvom filme predvádza režisér Laurence Dunmore vzrušujúci, poburujúci a napokon aj dojemný príbeh muža, ktorý porušoval všetky pravidlá modernej spoločnosti už v časoch, keď sa ešte len písala. Hlavnej úlohy sa zhostil Johnny Depp, v minulosti dvakrát nominovaný na Oscara. Príbeh sa odohráva na pozadí stuartovskej reštaurácie v dobe osvietenstva, keď rýchly vývoj v oblasti vedy, náboženstva a umenia, ako aj narastajúci pocit sexuálnej slobody prispel k vzniku moderného sveta, pričom dokumentuje Wilmotov rýchly vzostup a ešte rýchlejší pád. Na začiatku príbehu priťahuje záujem okolia svojím odvážnym písaním a získava si povesť talentovaného darebáka s lascívnym životným štýlom. Gróf, ktorý je dôverným priateľom kráľa Karla II. (rovnako na dvoch Oscarov nominovaný John Malkovich), sa vyžíva v zosmiešňovaní anglickej šľachty a ustavične šokuje londýnsku spoločnosť svojimi sexuálnymi eskapádami. Keď sa však zamiluje do divadelnej herečky Elizabeth Barry (Samantha Morton - verte či nie, ale takisto nominovaná na dve sošky americkej akadémie), z ktorej chce stvoriť najväčšiu hviezdu Anglicka, ich vzťah a následná zrada signalizujú začiatok grófovho pádu z výšin spoločenskej prestíže a jeho premenu v ľudskú trosku, hľadajúcu svoje posledné vykúpenie... V roku 1676 mala premiéru hra Georgea Etheregea The Man of Mode. Postava jej hlavného hrdinu Dorimanta bola v súlade s vtedajšími tradíciami inšpirovaná životom jedného z Etheregeaových priateľov – grófa z Rochesteru. O niekoľko storočí neskôr Rochester na divadelnom pódiu znovu ožil v hre z pera dramatika a scenáristu Stephena Jeffreysa, ktorá se zaoberala vzťahom medzi genialitou a dekadenciou, slobodou a nebezpečenstvom, zmyselnosťou a láskou. V Londýne sa hra stala, napriek očakávaniam, hitom a v Amerike ju prvýkrát uviedli na chicagskej scéne Steppenwolf Theatre s popredným divadelným a filmovým hercom Johnom Malkovichom v titulnej úlohe. Práve Malkovich, ktorého hlavná postava tohto príbehu mimoriadne fascinovala, Jeffreysovi navrhol, aby Libertin previedol do filmovej podoby. Keď rola Rochestera pripadla Deppovi, Malkovich si sám zvolil za svoju postavu kráľa Karla II. – žoviálneho vladára, ktorý mal ku grófovi až otcovské sklony. Napriek tomu však vzťah tejto historickej dvojice rozhodne nebol idylický. ZAUJÍMAVOSTI: * Záujem o dekadentnú postavu grófa z Rochesteru sa v dramatikovi Stephenovi Jeffreysovi prebudil vo chvíli, keď sedel v zubárskom kresle. „Môj zubár, skvelý Gerald Lightman, mi raz povedal, že jeho dcéra bude mať trinásť rokov a on má v knižnici zopár knižiek, na aké by rozhodne nemala naraziť, takže ich rozdáva svojim pacientom," vysvetľuje. „Rozhodol sa, že práve ja by som sa mal stať šťastným majiteľom knihy Soddom and the Quintessence of Debauchery od Earla z Rochesteru. Počas celého vysokoškolského štúdia literatúry som na grófa nenarazil, no keď som si tú knihu prečítal, bolo mi hneď jasné, prečo od nej chcel Gerald svoju dcéru uchrániť. Bola to tá najoplzlejšia hra, akú som kedy držal v ruke – a to som ich veru prelúskal poriadnu hŕbu." * Britský režisér Laurence Dunmore, ktorý Libertin nakrútil ako svoj celovečerný filmový debut, vyštudoval grafický dizajn a úspešne sa venuje tvorbe reklám a videoklipov. V roku 2000 vzbudil škandál jeho kontroverzný spot na propagáciu činnosti Výboru pre rasovú rovnosť, v ktorom sa populárne britské osobnosti pýtali ľudí, či by sa na nich za každých okolností pozerali rovnako, pričom sa pomocou vizuálnych efektov zdanlivo menil ich etnický pôvod. Za sériu reklám pre Adidas bol Dunmore v roku 2001 ocenený Strieborným levom na festivale v Cannes a o už rok neskôr tam získal Zlatého leva za kontroverzný spot pre AXE/Lynx. * Predstaviteľ titulnej úlohy Johnny Depp bol svojráznou historickou postavou rovnako fascinovaný. „Dostal som príležitosť prezrieť si v Britskej knižnici originály jeho listov. Bolo mimoriadne zaujímavé, a svojím spôsobom i šokujúce, ako nežne písal svojej žene a matke. Boli to veľmi jemné a citlivé listy, ktoré sa občas končili slovami: Boh Vám žehnaj. Od človeka, ktorý bol zarytým ateistom, ma to dosť prekvapilo," tvrdí Depp. * Vizuálne poňatie snímky charakterizuje priam nemilosrdný realizmus filmových scén. Výtvarníci dokonca zostavili striktne dodržiavanú farebnú paletu, ktorá sa používala vo všetkých vizuálnych prvkoch. Dominantným osvetlením sú sviečky, na pohľad ochladzované zeleným filtrom. Aj všetky odtiene ľudskej kože boli zámerne snímané tak, aby pôsobili vyblednuto. * Sám Dunmore nakrútil veľkú časť filmu ručnou kamerou. „Vziať si kameru na vlastné rameno znamenalo, že som mohol byť na pľaci s hercami a sedieť pri snímaní vedľa nich. Scény sa odohrávali priamo pred mojimi očami. Iba zriedka som mával na ušiach slúchadlá, pretože som skutočne sedel tesne pri hercoch. Počul som ich aj dýchať – bolo to oveľa dôvernejšie. Dívať sa cez kameru a vidieť, ako sa zábery prebúdzajú k životu, bolo čosi podobné, ako prvýkrát vidieť na ultrazvuku svoje deti."