Réžia:
Dani Levy
Žáner:
Komédia | Dráma | Vojnový
Krajina
Nemecko
Dĺžka filmu
96 min
Slovenská premiéra:
15.11.2007 (Tatrafilm)
Pôvodný názov:
Mein Führer: Die wirklich Wahrheit über Adolf Hitler
Do konca roku 1944 zostáva päť dní a Adolf Hitler prepadne depresiám. Prvého januára má pred zrakmi tisícok Berlínčanov a filmovými kamerami predniesť novoročný prejav – bojovný, úderný a rázny. Má ale depresie a na nejaké rečnenie nemá ani pomyslenie. Tretia ríša sa rúti a Adolf tiež.
Jeho najbližší spolupracovník a minister propagandy Joseph Goebbels však potrebuje svojho vodcu v dobrej kondícii. S prípravou novoročného prejavu má Hitlerovi pomôcť jeho bývalý dvorný herec Adolf Grunbaum, ktorý je ale židovského pôvodu. Goebbels ho nechá aj s celou rodinou priviezť z koncentračného tábora rovno do vodcovej kancelárie. Čas beží a vodca musí byť do svojho prejavu znovu vo forme.
Adolf Hitler sa ako komická postava vo filme už objavil, ale ešte nikdy nie v nemeckom celovečernom filme. Hneď po uvedení v nemeckých kinách vyvolal film mimoriadnu vlnu mediálneho záujmu. Ozvali sa židovské i pravicové organizácie, cirkev, obete holokaustu...a tí všetci mali pocit, že film ich životy akosi poškodzuje. Ale nie režisér a autor scenára Dani Levy. Tento Švajčiar židovského pôvodu, ktorý sa témou holokaustu zaoberal už vo svojich predchádzajúcich snímkach, totiž Adolfa Hitlera ukazuje ako bezbranného imbecila, s ktorého mentálnym rozpoložením môže pohnúť len distingvovaný židovský profesor.
Môj vodca v sebe spája príbeh tých niekoľkých dní, kedy sa Hitler potáca od múru po múr vo svojom sídle, a príbeh profesorovej rodiny, ktorá je rovnako ako on uväznená v koncentračnom tábore a ktorej život sa snaží profesor zachrániť. Komédiu strieda dráma, ale tiež v komediálnych kulisách.
Vynikajúce herecké výkony nedávno zosnulého Ulricha Muheho a Helge Schneidera robia z filmu šokujúcu komédiu, sprevádzanú mrazivým pocitom nepatričnosti. Súčasný film sa s druhou svetovou vojnou vysporiadava ako s akčnou drámou, thrillerom alebo srdcervúcou melodrámou. Ale Levy sa s ňou vysporiada po svojom – v duchu najlepších tradícií nemeckej satiry, ktorá si z Hitlera a nacizmu uťahovala pred i po jeho nástupe k moci, pokiaľ sa to teda ešte dalo. Možno i vďaka tejto nadväznosti patrí v Nemecku Môj vodca i napriek svojej kontroverznosti k divácky najúspešnejším filmom tohto roku.
