Réžia:
Miloslav Luther
Žáner:
Komédia
Krajina
Slovensko
Dĺžka filmu
97 min
Slovenská premiéra:
22.1.2009 (Continental-film)
Pôvodný názov:
Tango s komármi
Tango je jedinečným výrazom ľudských citov, je v ňom vášeň a napätie, konflikt i súlad pohlaví,
dráždenie i bolesť, ako v bodnutí komára, ktorý si neodbytne žiada kvapku krvi, aby mohol prežiť.
Tango s komármi je letmým obrazom konfliktov mužov a žien. Rozpletá tajomstvá ľudských osudov,
ktoré by mohli dospieť aj k ozajstným drámam. Že tieto sú viac trápnymi
nedorozumeniami ako rafinovanými zločinmi je celkom zámerné. Pripravujeme ho pre vnímavého a kultivovaného diváka, ktorý sa rád dobromyseľne pobaví na trampotách iných, aby si ich aspoň pár dní porovnával s vlastnými. - Dvaja emigranti prichádzajú po rokoch na pár dní domov, na Slovensko. Karol sa potrebuje rozviesť, lebo sa chce znovu šťastne a výhodne oženiť. Rudo má na neho nenápadne dohliadnuť, aby nezlyhal. Najala si ho Karolova snúbenica, ktorá chce mať všetko poistené. Po príchode do Bratislavy sa situácia oboch nepredvídane skomplikuje. Minulosť si na nich počkala...
Miloslav Luther povedal o filme Tango s komármi...
Ponúkame pútavý tragikomický príbeh, s dramatickými zvratmi a vo svižnom tempe, špičkové herecké obsadenie, neobyčajnú kameru, originálnu hudbu, zábavné i bolestné zážitky. Rozprávame o dvoch emigrantoch, ktorý prichádzajú na pár dní do dnešnej Bratislavy so zvláštnym poslaním. Jeden sa potrebuje rozviesť a druhý ho špehuje. Čakajú ich však nemilé prekvapenia. Do deja vstupujú, ako ináč, ženy a donútia ich ukázať, čo sú zač. Ako hovorí motto filmu „ pravda je pekné svinstvo...“
Môj film vznikal v typicky našských podmienkach, teda s nízkym rozpočtom, ale o to s väčším osobným nasadením. Zostavil som minimálny štáb skúsených profesionálov, vložil do filmu svoje celoživotné režisérske skúsenosti a môj brat Igor, „oskarový kameraman“ poskytol svoje umenie a fortieľ. Do distribúcie na Slovensku nasadzujeme 8 kópií. Aj reklamná kampaň bude primeraná našim slovenským pomerom. Na hýrenie nemáme a ako sa hovorí, dobré sa chváli aj samo. Dúfam, že skvelé výkony Adyho Hajdu a Romana Luknára, výborné herečky Zuzana Fialová, Diana Mórová, Tereza Brodská a talentovaná Tereza Nvotová a ďalší kvalitní herci, pritiahnu divácku pozornosť. Verím, že sa nám podarila originálna tragikomédia, ktorá pobaví a podnieti na zamyslenie.
V názve filmu Tango s komármi vnímam tango ako pocitové vyjadrenie rozmanitosti ľudských vzťahov. Je v ňom súlad aj koflikt, vášeň aj neha, spoločenské konvencie aj ich porušovanie. A komáre? Parazity, ktoré nás trápia, vyciciavajú, ale nezabíjajú nás. Aj my sme vo všeobecnosti takí voči sebe.
Moji antihrdinovia sa pechoria za svojim šťastím bez ohľadu na druhých, len je otázne, či to, čo dosiahnu, je pre nich skutočným šťastím. A či spôsob, ako to dosiahnu, nezanechá pachuť. Pravda je veľké svinstvo..., hovorí jeden z nich, obrnený cynickým relativizmom. Príbeh je akousi križovatkou ciest a snažení niekoľkých individualít, ktorí sa derú za svojou vidinou úspechu, pôžitku a šťastia. Nechcú ubližovať a predsa zraňujú, osobné záujmy ich robia slepými a necitlivými. A viac než uspokojenie z dosiahnutého cieľa vidíme ich poudieranú a rozháranú dušu. Smútočný pátos nie je namieste, tak sa nad tým trpko či škodoradostne usmievame.
Záleží na človeku, akú príležitosť vo svojom živote využije, akému pokušeniu odolá a akému nie. Ak neodolá, dôsledky si nesie po celý život a musí sa s nimi vyrovnávať.
To je jedna z tém filmu Tango s komármi.
Život nie je čiernobiely, aj tragické situácie niekedy vyvolávajú smiech a tie komické zase slzy. Preto sa o mojich hrdinoch snažím rozprávať bez sentimentu a s ironickým odstupom. Chcem pochopiť ich správanie plné rozporov a nevynášam nad nimi súdy. Ale to neznamená, že by som zľahčoval ich slabosti a protivné povahové stránky. Mravné zlyhania, ktoré zaťažujú ich svedomie by mohli viesť k naozajstným tragédiám. V našom príbehu sa vybíjajú v trápno-smiešnych ťahaniciach.
S nevyhnutnou mierou komediálneho zveličenia chceme divákov pobaviť rozprávaním o našich slabostiach, túžbach, pokušeniach. Očakávaniach a sklamaniach. A to všetko v rytme tanga.
Mám rád ambivalentné príbehy a charaktery. Roman i Ady, ale aj všetky herečky
z Tanga, dokážu zahrať svoje postavy tak plasticky, že pôsobia ako reálne bytosti, ani dokonalé, ani zatrateniahodné. To tento film potreboval, tak som ho postavil.
Ako autor scenára a režisér prehlasujem, že akákoľvek podobnosť so žijúcimi osobami, alebo skutočnými udalosťami, je čiste náhodná. Okrem toho mám nedôveru k autobiogra¬fiám. Zvádzajú k vylepšovaniu, či heroizovaniu, a ja som si chcel zachovať voči svojim hrdinom ironický nesentimentálny odstup. Klamal by som však, keby som nepriznal, že ako umelec pozorne vnímam a s radosťou reflektujem inšpirácie, ktoré ponúka život okolo nás.
Cez všetky príbehy z minulosti - Zabudnite na Mozarta, Útek do Budína, Lekár umierajúceho času a v mnohé ďalšie, som vždy hovoril aj o súčasnosti. Teraz som dostal chuť rozprávať priamo, o ľuďoch dnešných dní. O tom, čo som zažil alebo pozoroval vo svojom okolí. Aby to bolo pútavé, niečo som primyslel, potom všetko dobre pomiešal a pridal ingrediencie. Dúfam, že to bude chutiť.
Hovorí sa, že emigrácia je pokračovaním toho istého na inom mieste. Tak ako sa nikto nevyvlečie zo svojej kože, nezmení odchodom ani svoj charakter. Často zabúdame, že mnohí neutekali za slobodou len zo žalára režimu, ale aj z väzenia vlastných skutkov. Je to však beh do špirály. V Tangu s komármi si dvaja muži v najlepšom veku odskočia domov len na pár dní, ale aj tie stačia na to, že sa ocitnú znovu na tom istom mieste a nedoriešené veci na nich čakajú ako mŕtvola v skrini. Padajú im do náručia a oni sa musia prejaviť, čo sú zač.
Nikdy sa nespolieham iba na prípravu za stolom alebo inscenovanie podľa „storyboardu“. Živá realita vznikajúca pred kamerou je nevypočítateľná a ja sa predovšetkým spolieham na svoju ľudskú a umeleckú skúsenosť, emocionalitu a režisérsku intuíciu.
