film Štvanec IRA (2008)
Film Štvanec IRA (2008)
Články (1)

Réžia:

Kari Skogland

Žáner:

Akčný | Thriler

Krajina

Veľká Británia | Kanada

Dĺžka filmu

117 min

Slovenská premiéra:

30.7.2009 (Intersonic)

Pôvodný názov:

Fifty Dead Men Walking

IRA je najnovším thrillerom režisérky a scenáristky Kari Skogland, ktorý rozpráva o členovi Írskej republikánskej armády a zároveň agentovi tajnej služby v Severnom Írsku koncom 80-tych rokov, v čase kedy bola situácia v regióne mimoriadne vyhrotená. Odhaduje sa, že počas štyroch rokov /1987- 1991/ aktívnej činnosti pre tajné služby sa mu podarilo zachrániť okolo 50 ľudí. Film odkrýva brutálne, nemilosrdné praktiky a fungovanie teroristickej organizácie IRA. Je natočený podľa skutočného príbehu Martina McGartlanda.

Martin McGartland je stále na úteku.

Martin je 22-ročný írsky katolík. Pre svoju energickú povahu je vytipovaný miestnou skupinou IRA, ktorá mu ponúkne, aby sa stal jej členom. Vstup však nechce prijať, pretože sa s jej krutými praktikami nestotožňuje. Po opakovaných výtržnostiach je v rovnakom čase zadržaný a oslovený políciou, ktorá od neho naopak chce, aby členstvo prijal a stal sa ich informátorom. Od Martina žiadajú presné informácie o pohybe členov, pripravovaných akciách a atentátoch. Vstúpi do IRA a začne pracovať pre tajnú službu /RUC/.

Napriek strachu z odhalenia a každodennému tlaku sa snaží vybudovať si silnú pozíciu. Možné odhalenie by znamenalo smrť pre neho a jeho rodinu. Žije dvojitý život. O tom, čo v skutočnosti robí nevie nikto, ani jeho partnerka. Napriek veľkej snahe a ochrane tajnej služby je po štyroch rokoch odhalený, uväznený a vypočúvaný IRA. Podarí sa mu však utiecť. Martin je stále na úteku a spolu s ním mnoho ďalších s podobným osudom. Aj po uzavretí prímeria a zložení zbraní bol niekoľkokrát vystopovaný a šesťkrát postrelený. Martin McGartland nesúhlasil s uvedením filmu.

Jeho príbeh sa do pozornosti médií dostal po pokuse polície obžalovať ho z držania falošných dokumentov, ktoré mu zabezpečovali novú identitu a ochranu pred vypátraním IRA. Miesto jeho pobytu tak bolo prezradené.

V roku 1997 o ňom pripravila spoločnosť BBC krátky dokument.

V roku 1999 prežil útok a šesťnásobné postrelenie. Zodpovednou za útok označil IRA, čo organizácia okamžite poprela. O mesiac neskôr vypátrala polícia /RUC/ zbraň, z ktorej bolo na McGartlanda strieľané a bol ňou zastrelený drogový dealer zo Severného Írska. Za vraždou stála IRA.

Niekoľkokrát sa mu podarilo úspešne žalovať médiá, ktoré jeho útek spájali s kontaktmi na drogové gangy.

Írska republikánska armáda (IRA) je militantná nacionalistická organizácia.

Vznikla v roku 1919.

Jej cieľom bolo vyhlásenie nezávislosti a oslobodenie Írov spod Britskej nadvlády.

Od roku 1921 kedy sa od Írskej republiky /vyhlásenej jednostranne/ odčlenilo Severné Írsko a zostalo súčasťou Spojeného kráľovstva začali vznikať vojenské akcie namierené proti bývalým spolubojovníkom.

IRA nebola počas svojej existencie jednotná, niekoľkokrát sa rozštiepila.
V roku 1936 bola vyhlásená za ilegálnu organizáciu.

Najsilnejšie bombové útoky boli zamerané na Belfast a Londýn.

V roku 1969 dochádza k obnoveniu organizácie a rozdelenie na dve časti. Jedna z nich systematicky organizovala bombové útoky v častiach Severného Írska ale aj Británie, kde v roku 1974 zahynulo 19 ľudí. Britská vláda IRA na svojom území zakázala.

IRA je zodpovedná za bombové útoky, vraždy, vydierania britských vládnych činiteľov, útoky na vojenské a politické jednotky a zariadenia.

Po iniciatívach a dohodách medzi Írskom a Britániou zastavila v roku 1994 IRA svoje aktivity. V roku 1996 sa však opäť vrátila k teroristickým útokom.

Po definitívnom uzatvorení prímeria Veľkonočnou dohodou v roku 1998 a vytvorením Severoírskeho zhromaždenia, ktoré malo slúžiť k lepšej spolupráci medzi Írskou republikou a Severným Írskom sa od IRA oddelila frakcia, ktorá s dohodou nesúhlasila a v teroristických útokoch naďalej pokračovala. Po čase zložila zbrane.

IRA bola odzbrojená. Svojho arzenálu sa vzdala pod dohľadom nezávislých pozorovateľov.