Réžia:
Adam Hanuljak
Žáner:
Dokumentárny
Krajina
Slovensko
Dĺžka filmu
90 min
Slovenská premiéra:
2.12.2010 (ASFK)
Pôvodný názov:
Chránené územie
Divadlo z Pasáže si splnilo jeden zo svojich snov. Možno nebol predtým ani vyslovený, a teraz keď sa objavil vo svojej jedinečosti, nikto nepochybuje o jeho hodnote. Cesta do zámoria pre našinca vždy znamenala aj niečo symbolické, krok do neznáma, dobrodružstvo, existenčnú otázku a tiež vyžadovala mieru odhodlania a sebazaprenia. Môže sa zdať, že v tomto globalizujúcom sa svete to už toľko neznamená, že idea osobnej, životnej cesty uvoľnila miesto pre konkrétne a pragmatické dôvody a hodnota osobného naplnenia už nie je možná. Môže sa zdať, že Veľká cesta neexistuje. Herci Divadla z Pasáže si jeden životný sen žijú a dobre si ho chránia. Dostali možnosť vystúpiť z anonymity ústavných zariadení pre mentálne postihnutých, získali priestor dokázať, že hranice ich schopností sú v skutočnosti niekde úplne inde, než bolo predkladané im, ich rodičom a celej spoločnosti. Cestou cez pomyselnú pasáž do iného sveta, do sveta zdravých ľudí, dosiahli slobodu, dostali možnosť dotknúť sa reálnej hranice svojho hendikepu, ktorá sa citlivému pozorovateľovi môže oprávnene javiť omnoho vzdialenejšia, než hranice vnútornej slobody mnohých nehendikepovaných. Dokumentárny film Chránené územie zachytáva toto vysnené trojtýždňové turné vo viacerých rovinách. Základnou štruktúrou je časová os začnajúca prípravami a naštudovaním divadelnej inscenácie „Chránené územia“. Samotná cesta tohto špecifického súboru ponúka mnohé nástrahy a prekážky, ktoré musí prekonávať. Zo skúseností predchádzajúcich ciest vieme, že najlepším spôsobom je improvizácia, nadhľad, trpezlivosť, ale najmä enormné úsilie všetkých členov divadla. Druhou líniou filmu sú túžby a predstavy hercov o Amerike konfrontované so zažívanou realitou. Tretím rozmerom filmu je samotná téma inscenácie, v ktorej každý z hercov stvárňuje svoju vlastnú predstavu o svetoch chránených a nechránených, a o hranici medzi nimi. Zámerom filmu je čo najintímnejšie sprostredkovať životnú cestu ľudí, ktorých pôvodným údelom mala byť ústavná starostlivosť a nie divadelné turné po USA.