film Renoir (2012)
Film Renoir (2012)

Renoir (2012)

film Renoir (2012)
Film Renoir (2012)

Réžia:

Gilles Bourdos

Žáner:

Dráma

Krajina

Francúzsko

Dĺžka filmu

111 min

Slovenská premiéra:

21.3.2013 (Film Europe)

Pôvodný názov:

Renoir

Do života veľkého maliara Renoira a jeho syna Jeana nečakane vstúpi nekonvenčná mladá a krásna žena. Film Renoir je založený na skutočnom príbehu starnúceho impresionistického maliara Augustea Renoira a začínajúceho filmára Jeana Renoira. Snímka je vyrozprávaná nádhernými obrazmi, ponorenými do zlatej farby a vyvolávajúcimi atmosféru samotnej Renoirovej maliarske tvorby. Píše sa rok 1915 a maliar Auguste Renoir aj jeho syn Jean sú poznamenaní smrťou ženy aj matky zároveň. Ich životy však zmení mladá kráska s ohnivými vlasmi, ktorá im dodá stratenú energiu a umeleckú inšpiráciu. Stane sa posledným modelom otca Renoira, ktorému zároveň navráti stratenú mladosť, a v psychicky nestálom Jeanovi svojou divokosťou i neskrotným duchom vzbudí nečakané túžby i vášeň k filmovému umeniu. Film Gilles Bourdosa bol uvedený na MFF v Cannes 2012 v sekcii Un Certain Regard, kde súťažil s ostatnými filmami o najoriginálnejšiu výpoveď a výrazovú poetiku. O FILME Azúrové pobrežie. 1915. Na sklonku svojho života Pierre-Auguste Renoir je sužovaný stratou svojej ženy, bolesťami kĺbov, nevyhnutne spojenými so starobou, a desivými správami, že jeho syn bol zranený v boji. Ale keď ako zázrakom vstúpi do jeho života mladá žena, je starý maliar naplnený novou, úplne nečakanou energiou. Andréa, žiariaca životom a krásou, sa stane jeho posledným modelom a prameňom neskutočného omladenia. Jean, ktorý sa vracia do rodného domu na rekonvalescenciu, tiež podľahne kúzlu novej, červenovlasej hviezdy na Renoirovom nebi. V ich stredomorskom raji - a tvárou k otcovej neľútostnej opozícii - sa zamiluje do tejto divokej, nespútanej krásky ... a keď sa tak stane, v tom v slabošskom, bojom otrasenom Jeanovi začína biť srdce budúceho filmára. SLOVO REŽISÉRA V roku 1915 je 21-ročný Jean Renoir zranený na bojovom poli a nechýba veľa, aby mu amputovali nohu. Odchádza sa zotaviť do Collettes, do domu svojho otca, slávneho impresionistu, Pierra-Augusta Renoira, na Cagnes-sur-Mer na Francúzskej riviére. Zatiaľ čo sa svet nachádza v plameňoch a v záplavách krvi, rajské prostredie, v ktorom žije starý maliar, srší životom. Práve tu Jean stretáva žiarivú Andrée, ktorá sa stane posledným modelom jeho otca a jeho milenkou a vlastnou mladou ženou, rovnako ako hviezdou jeho prvých filmov pod menom Catherine Hessling. Zdroj života ako pre umierajúceho otca, tak pre doposiaľ nenarodeného syna, Andrée Heuschling im obom poskytne nepreberné zákutia vášne, ako milostné, tak aj umelecké. Jej osud, unikátny v histórii umenia, je rozpoltený medzi rolov umelcovej modelky a herečky, na križovatke medzi maľbami a filmom, a rolov objektu Oidipovského komplexu medzi otcom a synom. Zatienený impozantnou otcovou postavou je Jean mladým mužom bez životného poslania, falošne srdečný samotár, ktorý nachádza útechu v bojovej jednotke. Kým je jeho posledná práca skutočná, Auguste Renoir odmieta akékoľvek úvahy o svojom konci. Vojna zranila jeho dvoch synov: zdroj neskonalého utrpenia. Ale ani smrť jeho ženy, ani paralyzujúca choroba, ktorá nad ním postupne preberá moc, ho nemôžu odradiť od jeho posledných malieb. Vznešený a hrdinský pri samom bolestnom konci, rozhodnutý zachytiť všetok ten pôvab vášne, všetku tú radosť zo života ... Renoir obnovil vo svojej záhrade pozemský, malebný raj svojich veľkých vzorov: Giorgione, Titian a francúzska škola 18. storočia. Celý svoj život maľoval najradšej ženy, kvety a deti. Bolo to tým, že si vybudoval svoj ateliér z dreva a skla, ktorý je usadený v srdci Stredomorského raja - ateliér, ktorý vyzeral skôr ako primitívne filmové štúdio D.W. Griffitha ako maliarsky svet - a keď ma film skutočne oslovil, rovnako vtedy, kedy nadchol Jeana. Odhodlaná stať sa herečkou, Andrée prenáša na mladého muža svoju lásku k filmu. Ten jej dovolí za neho rozhodovať, verný otcovej teórii, že musí nechať život, aby ho zaniesol tam, kam sa mu zapáči, ako prúd unáša malú vetvičku. Neskôr sa zverí: "Do filmu som vkročil len preto, že som dúfal, že sa z mojej ženy stane hviezda," avšak dodáva, keď sa ich umelecký pár rozpadol, že: "film bol ako nenásytné náboženstvo." S týmto filmom som sa vrátil k mojim vlastným koreňom - narodil som sa v Nice, pri Stredozemnom mori. Nie je to len obyčajné miesto. Krajina okru a temnej zelene, silných poryvov vetra a nebeskej modrej. Vďaka môjmu rodnému kraju sa môj sen o filmovaní zmenil na skutočnosť. Kým som "pytlačil" v Renoirovom teritóriu, ponoril som sa do mora myšlienok. Rovnako ako syn, aj otec vždy nasledoval kurz daný morom a ženami, ktoré s ním prišli. Gilles Bourdos HERCI A TVORCOVIA MICHEL BOUQUET – Pierre-August Renoir Michel Bouquet sa narodil 6. novembra 1925 v Paríži, vo Francúzsku. Táto významná osobnosť francúzskeho filmu si zahrala vo viac než 90 filmoch, a to už od roku 1947. Sny o kariére lekára odložil bokom a začal sa živiť ako pekár a bankový úradník. Počas vojnových rokov začal navštevovať hodiny herectva. Na divadelných doskách sa mu veľmi darilo a v roku 1947 skúsil šťastie aj vo filme, kde debutoval snímkou Monsieur Vincent (r Maurice Cloch). V nasledujúcich rokoch usilovne nakrúcal, aj keď dostával väčšinou vedľajšie role. Trpezlivosť sa mu však vyplatila, pretože v 60. rokoch si ho všimli François Truffaut a Claude Chabrol. Bouquetovi sa tak otvorili dvere do filmov, ako napríklad: Nevesta bola v čiernom (1968), Siréna od Missisipi (1969) - r François Truffaut; Neverná žena (1969), Roztržka (1970), Tesne pred nocou (1971) - r . Claude Chabrol. Za svoje vynikajúce herecké výkony získal celý rad ocenení a nominácií, ako za filmovú, tak aj divadelnú tvorbu. Ďalšia filmografia: Kotlety (2003, r. Bertrand Blier), Elisa (1995, r. Jean Becker), Toto hrdina (1991, r. Jaco van Dormael), Bídníci (1982, TV film, r. Robert Hossein), V štátnom záujme (1978, r. André Cayatte), Viac než iba strrach (1975, r. Yannick Andréi), Dva muži v meste (1973, r. José Giovanni), Nie je dym bez ohňa (1973, r. André Cayatte), Atentát v Paríži (1972, r. Yves Boisset), Tri miliardy bez výťahu (1972, r. Roger Pigaut), Borsalino (1970, r. Jacques Deray). CHRISTA THERET – Andrée Heuschling Christa Theret (narodená 25. júna 1991 v Paríži) je nádejnou a talentovanou francúzskou herečkou. Už v roku 2003 si ju na školskom vystúpení všimol človek z castingu a následne Christa získala ponuku na rolu vo filme Sekera (2005, r Costa-Gavras), kde si zahrala dcéru José Garciu. V roku 2007 stvárnila postavu Julie vo filme Et toi t'es sur qui? režisérky Loly Doillon. Snímka bola v tom istom roku uvedená na MFF v Cannes v sekcii Un Certain Regard. V 17 rokoch odišla zo školy a prijala úlohu v snímke LOL (2008, r Lisa Azuelos), za ktorú bola nominovaná na cenu César. Jej hereckou partnerkou bola Sophie Marceau. Herecká kariéra Christy Theret sa vyvíja veľmi sľubne. Za snímku La Brindille (r Emmanuelle Millet) z roku 2011 získala svoju druhú nomináciu na cenu César. VINCENT ROTTIERS – Jean Renoir Vincent Rottiers (1986) je uznávaným a oceňovaným hercom, ktorý sa vo filme objavuje už od roku 2002. Rottiers hral divadlo už počas svojho štúdia. Rozhodol sa najať si agenta, ale žiadne ponuky nechodili. Nakoniec našiel svoju šancu, doslova, na ulici: v 15 rokoch získal hlavnú rolu vo filme Diabli (2002, r Christophe Ruggia). S neskutočnou autentickosťou stvárnil rolu opusteného dieťaťa, ktoré so svojou sestrou utieklo z detského domova. Po snímke Narko (2004, r Tristan Aurouet, Gilles Lellouche) sa Rottiersovi naskytli dve krásne herecké príležitosti - Môj anjel (2004, r Serge Frydman) a Le passager (2005, r Eric Caravaca) - za tento film bol nominovaný na cenu César pre nejsľubnejšieho herca roku 2007. Nasledovali úlohy vo filmoch Medzi nepriateľmi (2007, r Florent Emilio Siri), Sila odvahy (2008, r Jean-Paul Salomé), Tiché hlasy (2009, r Léa Fehner) či À l'origine (2009, r Xavier Giannoli). GILLES BOURDOS – réžia, scenár Gilles Bourdos (narodený 1963, Nice) je francúzsky filmový režisér, scenárista a producent. Do filmového priemyslu vstúpil v 90. rokoch, keď nakrútil niekoľko krátkych filmov. Preslávil sa potom najmä svojimi atmosférickými thrillermi, ktoré stavajú delikátne témy do kontrastu k silnej estetickej stránke obrazu. Bol jedným zo zakladajúcich členov francúzskej produkčnej spoločnosti Persona Films, ktorá produkovala väčšinu jeho raných filmov. Celovečerný debut Bourdosa z roku 1998, Disparus, bol uvedený na MFF v Cannes. Snímka je politický thriller o milostnom trojuholníku počas surrealistického hnutia v Paríži roku 1938. Jeho druhý, kritikou oceňovaný film, Inquietudes (2003), bol nakrútený podľa knihy známej spisovateľky Ruth Rendell (A Sight for Sore Eyes) a zahrali si v ňom Gregoire Colin a Julie Ordon. Jeho nasledujúce dielo a prvý anglicky hovorený film, Afterwards (2008), prináša divákom herecké výkony Evangeline Lilly, Johna Malkovicha a Romaina Durisa, a je nakrútený podľa francúzskeho bestselleru Et Après ... spisovateľa Guillauma Mussoa. Snímka Renoir súťažila na MFF v Cannes 2012 v sekcii Un Certain Regard. Festival Cannes – krátky rozhovor s režisérom Čo sekcia Un Certain Regard pre Vás znamená? Potvrdenie unikátnosti. Prečo je film pre Vás tak podstatný? Pocit, ktorý získavam pri nakrúcaní filmu, je vždy rovnaký - pocit, že som úplne prítomný v tomto svete. Aký druh filmov alebo ktorý film Vás inšpiruje? Príchod do Ríma po diaľnici 90 vo Felliniho Ríme ma stále napĺňa túžbou točiť filmy. Akú otázku by ste radi položili Vami vybranému filmovému režisérovi? Milý Stanley Kubrick, na čo ste sa počas Vášho stretnutia v Nemecku, pýtali Veita Harlana? Čo očakávate od MFF v Cannes? Radosť zo zdieľania. JÉRÔME TONNERE - scenár Vybraná filmografia: Vzdialená štvrť (2010, r Sam Garbarski), Môj najlepší priateľ (2006, r Patrice Leconte), Príliš dôverné tajomstvá (2004, r Patrice Leconte), Koža anjela (2002, r Vincent Perez), Belphegor: Fantóm Louvru (2001, r Jean-Paul Salomé), Hrbáč (1997, r Philippe de Broca), Srdce v zime (1992, r Claude Sautet), Mamičkin zámok (1990, r Yves Robert), Otcova sláva (1990, r Yves Robert), Niekoľko dní so mnou (1988, r Claude Sautet) MARK PING BING LEE – KAMERA Vybraná filmografia: Ai (2012, r Dohe Niu), Hua Bi (2011, r Gordon Chan), Nórske drevo (2010, r Anh Hung Tran), Lian ai Tongo gao (2010, r Leehom Wang), Nafukovacia panna (2009 , r Hirokazu Koreeda), New York, milujem Ťa! (2009, r Fatih Akin, Yvan Attal, Allen Hughes ad.), Afterwards (2008, r Gilles Bourdos), Let červeného balónika (2007, r Hsiao-Hsien Hou), Fu zi (2006, r Patrick Tam) ALEXANDRE DESPLAT – HUDBA Vybraná filmografia: Reality show (2012, r Matteo Garrone), Až vyjde mesiac (2012, r Wes Anderson), Boh masakru (2011, r Roman Polanski), Harry Potter a Dary smrti (2011, 2010, obe časti, r David Yates), Kráľova reč (2010, r Tom Hooper), Coco Chanel (2009, r Anne Fontaine), Afterwards (2008, r Gilles Boudos), Podivuhodný prípad Benjamina Buttona (2008, r David Fincher), Kráľovná (2006, r Stephen Frears) Vybrané ocenenia - 4 nominácie na Oscara - 1 cena BAFTA a 5 nominácií - 1 Strieborný medveď - Berlinale - 2 ceny César a 4 nominácie ... MARC MISSONNIER & OLIVIER DELBOSC pre Fidelite Films – produkcia Vybraná filmografia: Asterix a Obelix v službách jej veličenstva (2012, r Laurent Tirard), Posledný z Furlong (2011, r Agnès Merlette), Tri dni k slobode (2010, r Paul Haggis), Vojdi do prázdna (2009, r Gaspard Noé), Nevinná (2008, r Fred Cavayé), Afterwards (2008, r Gilles Bourdos), Vždy som chcel byť gangster (2007, r Samuel Benchetrit), Angel (2007, r François Ozon), Bazén (2003 , r François Ozon), 8 žien (2002, r François Ozon)