film Príbeh filmu: Odysea (2011)
Film Príbeh filmu: Odysea (2011)
Video (1)

Žáner:

Dokumentárny

Krajina

Veľká Británia

Dĺžka filmu

900 min

Slovenská premiéra:

1.9.2013 (Film Europe)

Pôvodný názov:

The Story of Film: An Odyssey

6 rokov nakrúcania, 4 kontinenty, 11 desaťročí a tisíce filmov. Výpravný príbeh o vývoji filmu. Na konci 19. storočia sa zrodilo nové umenie. Vyzeralo ako naše sny. Ukazovalo nám cudzie krajiny. Zmenilo všetko, po čom sme doposiaľ túžili. Vznikol FILM. Filmy sú v súčasnosti multi-miliónovým, globálnym, digitálnym, zábavným priemyslom. A sú o peniazoch. Alebo nie? Tento dokument si to totiž nemyslí. Veríme, že kino je o niečom inom. Ale o čom? Existuje iba jediný spôsob, ako to zistiť– výjsť do ulíc, cestovať po svete. Stretávať ľudí ako sú Stanley Donen, ktorý nakrútil film Spievanie v daždi. A Youssef Chahine, prvý skvelý arabský a africký režisér. A Jane Campion z Austrálie. A Kyôko Kagawa, ktorá si zahrala v tom najúžasnějšom filme všetkých čias. Oni vedia, čo to film je, odkiaľ sa vzal, a ako funguje. Oni vedia, že to, čo poháňa vývoj filmu dopredu, nie sú peniaze. THE STORY OF FILM: AN ODYSSEY The Story of Film: An Odyssey, adaptácia Cousinsovej rovnomennej knihy, je pätnásťhodinová dokumentárna snímka, ktorá navštevuje kľúčové miesta histórie filmu; od Hollywoodu po Bombaj, od Hitchcockovho Londýna po dedinu, kde bol nakrútený Pather panchali; prináša rozhovory s legendárnymi filmármi a hercami. Dokument sa zaoberá vývojom filmu. Opisuje vzrušenie z nemého filmu, vznik Hollywoodu a systému hviezd, umelecký rozvoj filmu v Rusku, Japonsku, Nemecku, Francúzsku, Taliansku, Veľkej Británii, Škandinávii, USA a v ďalších krajinách. Prináša profily skvelých filmových hercov, vykresľuje revolúciu spôsobenú zvukovým filmom a dokumentuje, ako 2. svetová vojna nielen podnietila vznik komédií, ale priniesla na strieborné plátno aj nový realizmus. Prechádzame svetom 50. rokov, aby sme sa presvedčili o univerzálnosti filmového jazyka. Objavujeme moderný film, zrodený v napätí a neistote, a aj vznik skvelých nových vĺn. Sledujeme, ako z rôznych experimentov vznikol komerčný film, ktorý svojimi špeciálnymi efektami nadchol predovšetkým mladých divákov. Mapujeme, aký vplyv na film malo video, a ako s týmito výzvami bojovali najlepší režiséri planéty. Zastavujeme sa až v digitálnom období s novými hviezdami, novými generáciami a s novými formami nakrúcania a sledovania filmov. Tento film hovorí o priekopníkoch. O ľuďoch, ktorí film skutočne milovali, stvorili ho a neustále ho zdokonaľovali. Rozpráva prostredníctvom ich očí. Nie je o ekonomike filmového priemyslu, ani o marketingu. Kladie si otázky: Ktorí filmári boli – bez ohľadu na obdobie – najdynamickejší na planéte? Aké druhy filmov nakrúcali? Ako napredovali? Každá epizóda filmu sa nakrúcala v inej krajine a svojou atmosférou nám pripomína, že filmy sa zaoberajú skutočným svetom. Budeme mať pocit, že sme naozaj precestovali celý svet. Dokument Marka Cousinsa sa stal vo Veľkej Británii filmovou udalosťou roka 2011. NAKRÚCANIE THE STORY OF FILM: ODYSSEY V roku 2001 som napísal článok do londýnskych novín The Independent on Sunday, kde som načrtol, že by niekto mal napísať históriu filmu ako je The Story of Art od E.H. Gombrich – kniha bez žargónu, zameraná na široké publikum a mladých ľudí, zameraná na inováciu. Potom som šiel so svojím karavánom zo Škótska do Indie. 11. 9. som bol na cestách, keď som sa dozvedel o New Yorku. Nejaký čas som strávil v Iráne a Kurdistáne a môj život sa presunul smerom na východ. Keď som sa vrátil – vychudnutý, blonďavý, navždy zmenený – čakal na mňa list. Žiadali ma o napísanie knihy, ktorú som v článku spomínal. A tak som aj učinil. Trvalo to 11 mesiacov. Sedel som vo svojej izbe a písal na stroji a rástli mi bokombrady. Kniha The Story of Film bola vydaná (čo ma samotného prekvapilo) a preložená do ďalších jazykov. Videl som ju v kníhkupectvách v Pekingu, Mexico City, LA a v Tokiu a hneď som sa s nimi odfotil. Tentoraz sa samotná kniha vydala na cestu po svete. V roku 2005 môj producent John Archer navrhol, aby som podľa tejto knihy nakrútil dokument. Myslel som si, že je blázon. Ten film by musel byť ohromný – môj prvý odhad bol tri hodiny a viac. Ako málo som vedel. Európsky program MEDIA nám poskytol nejaké financie na rozjazd, takisto, ako organizácia Scottish Screen. Peniaze sme si rozdelili, nakrútili niečo v Káhire, nakrútili sme samých seba a zvolili si akustický štýl práce. Potom nám Britská filmová rada poskytla ohromné množstvo peňazí, a tak sme nakrúcali ďalej v rovnakom štýle – v Japonsku, Indii, Číne a v Hong Kongu. Britský televízny kanál More 4 nám poskytol ešte väčší mešec peňazí a zrazu sa film, ktorý sa mohol nakrúcať, nakrúcal. Boli sme uprostred výroby. Tvorili sme dejiny filmu. The Story of Film začal dostávať konkrétny tvar a zrazu som videl, čo z toho niečo bude. Bol som nadšený a plný túžby po cestovaní. Nepoužíval som žiadne statické obrazy alebo grafiku a neurobil som ani veľa rozhovorov. Nakrúcal som pri západe i pri východe slnka a používal som často hlasový komentár, chcel som mať niečo, ako boli obrázky kedysi premietané laternou magicou. Zavítali sme na miesta, kde vznikli ohromné filmy: Kalkata v Indii (Satyajit Ray); Toho studia v Tokiu, Kurosawovo obľúbené miesto; Pekingskú filmovú akadémiu kvôli jej skvelým filmom z 80. rokov; staré LA štúdiá; vodný kanál v Paríži, kde boli nakrútené mnohé filmy poetického realizmu 30. rokov. Veľmi skoro nám bolo jasné, že ten film bude oveľa dlhlší ako tri hodiny. Ako nakrúcanie pokračovalo, zdalo sa nám, že pravdepodobnejšia stopáž filmu je šesť hodín. Potom to bolo osem hodín, dvanásť a nakoniec pätnásť. A tempo sa stále zvyšovalo. Začali sme sa presúvať z jedného mesta do druhého a z jednej krajiny do druhej. Ako sa rozsah práce zväčšoval, život sa akoby zrýchlil z 25 obrázkov za sekundu na 50, a potom na 100. The Story of Film obsahuje 1000 filmových ukážok. Vybrať každú z nich, to znamenalo vidieť všectky tie filmy celé; potom sme nakrútili miesto alebo osobu, ktorá by vysvetlila, čo tá scéna znamená, potom som napísal scenár, aby sme ukážku zasadili do kontextu. Nasledovalo strihanie, prestrihávanie, vizuálne ujednotenie záberov, otitulkovanie a gradovanie, nahranie komentára a mix zvuku. Odhadom je to dvadsať hodín ukážok, čo zodpovedá 20 000 hodinám napozerania všetkých vybraných filmov. To je 375 týždňov, teda viac ako 7 rokov práce. A ako The Story of Film rástol, začal som si uvedomovať ďalšie veci. Moje vlasy začaly šedivieť. Všetkým sa nám snívalo o záberoch, strihu, lokáciách. Pretože som radšej cestoval po svete, než sedel doma v izbe, nakrúcanie sa mi v prvej chvíli zdalo ako oveľa väčšia zábava než písanie knihy. Napríklad sme nakrúcali s minižeriavom pri Hollywoodskom nápise pri západe slnka a na Veľkom čínskom múre. A namiesto písania o réžii Stanleyho Donena vo filme Spievanie v daždi alebo o dvoch majstrovských dielach Bernarda Bertolucciho z roku 1970 (filmy Konformista a Stratégie pavúka), som sa stretol s Donenem a Bertoluccim osobne. Všetky tieto veci sú viac reálnejšie a zábavnejšie ako písanie. A predsa sa mi nakrúcanie The Story of Film, ktoré trvalo viac ako 6 rokov a prebiehalo na 4 kontinentoch, zdalo menšie a jednoduchšie ako napísanie knihy. Možno bolo pre mňa viac dôverné a konkrétne. Hovoril som s Bazom Luhrmannom o scéne s akváriom vo filme Romeo a Júlia, potom som jeho komentár vložil priamo do tej scény, a tým sa režisér dostal bližšie k filmu, akoby práve tu scénu písal. Mal som pocit, ako by som sa tých filmov priamo dotýkal. A čo ďalšie sa vynorilo, keď sme nakrúcali a strihali? Začal som si uvedomovať, že to prchavé médium - film, je neskutočne veselé a smutné (možno preto, že som sa cítil veselý a smutný?). A zistil som, že kde všade na svete som bol, – LA, Telluride, Paříž, Moskva, Dakar, Edinburgh, Senegal, Teherán, Londýn, Tokio – všade bol film prítomný. Ako uvítací výbor, využívajúci svoje kúzlo. The Story of Film bol pre mňa odyseou. Bol som tridsiatnik, keď som to odštartoval, a teraz mám 46 rokov. Táto odysea ma zaviedla do Burkina Faso a k hrobu Yasujira Ozu a do podvečerních ulíc Kalkaty. Stále si budem pamätať ostrý jazyk Stanleyho Donena a krásu Sharmily Tagore a Jane Campion, ako hovorí o scéne plnej úzkosti vo filme An Angel At My Table, a v Káhire, ako veľký režisér Youssef Chahine predpovedal pád Hosni Mubaraka päť rokov pred tým, ako sa to naozaj stalo. Ale ak má jedna vec zhrnúť túto odyseu, potom je to toto – šli sme do bytu Sergeia Eisensteina v Moskve a hovorili sme s úžasným držiteľom jeho ohňa, Naumom Kleimanom. Pri čaji a sušienkach, obklopení poznámkami od Jamesa Joycea, Meyerholda a Einsteina, som sa spýtal Kleimana na to, čomu som nikdy nerozumel - Eisensteinova myšlienka nazvaná „ľahostajná príroda“. Kleiman mi opísal báseň od Pushkina. Znázorňuje dieťa, ktoré je pochovávané, a píše, že příroda je ľahostajná k pohrebu. Eisenstein zachytil túto báseň a argumentoval proti legendárnemu Pushkinovi tým, že príroda nie je ľahostajná. To, čo tým Eisenstein zrejme myslel, je, že keď filmár nakrúca prírodu, nie je ľahostajný. Kamera zachytáva ich vášeň, ktorú cítia k tomu, čo leží pred nimi. Ten záber je odrazom ich samotných. Ukazuje ich zvedavosť, ich starostlivosť. Je to ich príhovor. Dúfame, že The Story of Film je naplnený takýmito vecami. Že na ňom môžete vidieť odtlačky našich prstov. Že je to vidieť v jeho obsahu. Že nie je ľahostajný. MARK COUSINS VZNIK EPOSU Vývoj a financovanie Keď som sa pred 22 rokmi presťahoval zo Škótska, môj kamarát producent Stephen Garrett mi povedal, že sa musím stretnúť s Markom Cousinsom, skvelým mladým režisérom, ktorý sa mi, podľa jeho názoru, bude páčiť. Stretli sme sa, a tento veselý, energický a hĺbavý muž zo Severného Írska sa okamžite stal mojím kamarátom a kolegom. Mark je neskutečne inventívny režisér Edinburghského medzinárodného filmového festivalu. Ja som založil národnú filmovú organizáciu Scottish Screen a potom sme začali s Markom spolupracovať na Cinema Iran – dokumentárna a iránska filmová séria pre Channel 4. Mark práve dokončil The Story of Film, úžasnú knihu o globálnom pohľade na film, nákazlivý milostný list, adresovaný filmom, inteligentný a prenikavý. „Mali by sme z toho urobiť dokument,“ povedal som. „Nemožné,“ reagoval Mark. „To je práve dôvod, prečo by sme to mali urobiť.“ A teraz, o šesť rokov neskôr, sme to dokončili. Najprv sme žiadali organizáciu MEDIA 2, ktorá nám poskytla grant, vďaka ktorému mohol Mark začať písať scenár na základe vlastnej knihy a začať vymýšľať, s kým urobí rozhovory, a kde bude nakrúcať. Rozhodli sme sa pre Egypt a pre rozhovor s Youssefom Chahinom, otcom afrického filmu. Šli sme s Rose Issa, so vzdelanou kultúrnou kurátorkou, ktorá s nami spolupracovala taktiež v Iráne, a ktorá nám do tímu vniesla smrteľnú kombináciu šarmu a rešpektu, ktorej ani Abbas Kiarostami neodolal. Vzali sme si so sebou nový typ kamery Sony Z1 a najali si miestneho kameramana. Táto zostrihaná časť bola skvelou pozvánkou, ktorú sme si zostavili podľa seba – 3 x 90 minút. Tri celovečerné dokumenty pre festivalové screeningy, tri tučné sobotné večery na BBC2 alebo Channel 4 – to bolo naším snom. Jan Younghusband v C4 bol veľmi povzbudivý, More4 sa pridalo, a Peter Dale nám dodal na entuziazme. V BBC sa z rôznych strán objavil určitý záujem, ale nakoniec z toho nebolo nič. Počuli sme len odpoveď: „Príliš veľké“. V roku 2008 nám Scottish Screen poskytlo nejaké pilotné peniaze, aby sme šli nakrúcať do Shanghaia a Pekingu, čím sme získali dostatok materiálu na presvedčenie Lizzi Francke a Britskej filmovej rady, aby zafinancovali naše ďalšie nakrúcanie. Vtedy sme mali dosť sebavedomia. Zistili sme, že keď cestujeme vo dvojici s celým vybavením na chrbtoch, ide o bezproblémové nakrúcanie. Vďaka Markovým rozsiahlym medzinárodným kontaktom sme našli prostredníkov, ktorí nám pomohli zariadiť nakrúcanie v Indii, Hong Kongu, Japonsku a v Austrálii a pomohli nám zaistiť lacné letenky a hotely. Mysleli sme si, že teraz bude veľmi ľahké získať ďalšie peniaze, aby sme mohli dokončiť to, čo sme začali. Ale Jan z Channel 4 nás opustil. Potom sme v More4 stretli Tabithu Jackson. Mark nakrútil The First Movie a veľmi rýchlo doňho vniesol svoje filmárske skúsenosti. Tabitha bola jednou z výkonných producentiek. Nadchla sa pre The Story of Film a prisľúbila nám peniaze. Bolo to dosť na to, aby sme mohli pokračovať v nakrúcaní. Stuart Cosgrove sa takisto pridal a my sme sa mohli vydať nakrúcať kľúčové zábery v LA. Produkciu sme financovali sami a v nasledujúcich 12 mesiacoch sme to strihali. Keď sme začali dávať dohromady všetky tie nakrútené zábery, ukázali sme ich znovu Lizzi Francke a nakoniec sa k projektu pridalo aj BFI s kompletnou čiastkou na niečo, čo malo mať podľa nás 12 hodín. Avšak pri strihu Mark zistil, že potrebujeme 15 hodín, aby sme mohli vyrozprávať plnohodnotný príbeh a dobre vystihnúť samotné filmové médium. Tabitha ale dorovnala rozpočet a rozšírila naše horizonty. Praktické aspekty – prístup k filmovým tvorcom a archívom Mark nakrútil v 90. rokoch Scene by Scene pre BBC. Seriál zaujímavých rozhovorov mu prineslo niekoľko priateľov z radov veľkých filmárov a Mark tak zistil, kto sú skutoční cinefily – ľudia, ktorí vidia svoje umenie v širšom zábere, nie len v úzkom zameraní na svoju vlastnú prácu. Ľudia, ktorích chcel Mark dostať do svojho ďalšieho seriálu. Často vedel, ktorý filmár mu zaistí úvod pre ďalšieho filmára. Mark si nemohol lepšie vybrať. V skutočnosti bolo načasovanie tohto projektu správne – teraz, skôr nie. Po prvé, Markova kameramanská práca dosiahla umeleckých kvalít – jeho kamera je pokojná a remeselná, nachádza nečekané zábery, ktoré sú dokonalé. Jeho znalosť filmu je jedinečná. Je požehnaný veľkým mozgom a úžasnou pamäťou – niekde vidí určitý záber, ktorý by sa hodil do jeho scény vo filme, a hneď vie, akú mu dodať atmosféru a ako evokovať režisérov štýl. Po druhé presne vie, čo chce a čo potrebuje od svojich respondentov, takže sme nestrácali čas a mohli sme ich prilákať tým, že „potrebujeme iba 20 minút Vášho času.“ Ako producent som tak mohol byť pokojný. Na konci našeho mesačného nakrúcacieho turné sme sa dostali do kancelárie Jane Campion v Sydney, usadili sme sa a začali sme 20-minútový rozhovor. „A je to,“ povedal Mark. A potom sme ešte sedeli a zhovárali sa ďalších 40 minút. Chcel som toho nakrútiť ešte viac. Ale keď sme to potom strihali, mali sme presne to, čo sme potrebovali. Samotní respondenti boli väčšinou unesení Markovými znalosťami o ich práci, jeho schopnosťami diskutovať o detailoch a uviesť ich a ich prácu do širších súvislostí. Po tretie, férové jednanie a férové zachádzenie s vecmi – jeho prístup sa vylepšil a stal sa výrazným prvkom našej práce. Náš film je o komentári a prehliadke: vzor toho, čo aspekt autorského práva umožňuje. Výzvou bolo nájsť niektoré takmer neznáme tituly na DVD vo vysielacej kvalite. Sieť produkčných manažérov, ktorú sme mali rozhodenú po celom svete, bola pre nás obrovskou oporou – jedna slečna požiadala otca, aby našiel dobrú kvalitnú VHS vzácneho indického filmu, pretože DVD s týmto filmom, ktoré sme videli, bolo veľmi nekvalitné. Strižňa bola umiestnená v Markovom byte v Edinburghu. Skončili sme presne tak, aby sme stihli premiéru na Mezinárodnom filmovom festivale v Toronte, s tajnou predprojekciou v Telluride. Markova odysea sa tým len začala a pokračovala ďalej po celom svete. A teraz je film na DVD, aby ste si ho užili aj doma. Tak šťastnú cestu. JOHN ARCHER „Filmová udalosť roku… výnimočné“ Daily Telegraph „Poetický, milujúci, osobný, radostný pedagogický protiliek na provinčnosť väčšiny diel o dejinách filmu… nádhera“ Sight and Sound „Ambiciózny a inteligentný“ The Guardian „Pozoruhodné“ The Independent on Sunday Mark Cousins hovorí: „Tým, že The Story of Film: An Odyssey je jedným z najdlhších filmov o dejinách filmu na svete, nemali sm vôbec predstavu, ako ho ľudia príjmu. Takže keď nás oslovilo Múzeum moderných umení v New Yorku, že by ho chceli premietať, boli sme nadšení. Pridali sa aj dalšie úžasné ohlasy na rôznych festivaloch a film sa predal do mnoho teritórií. To bolo niečo nad naše očakávania. Našou veľkou túžbou bolo nakrútit snímok, ktorý by mal na divákov určitý vplyv; ktorý by i v digitálnej dobe predstavil ľuďom niektoré „drahokamy“ zo 117-ročného svetového filmu. Zdá sa, že sa to podarilo – v kinách, v múzeách, na festivaloch, v televízií a na DVD. Sme nadšení.“