Smrť robotníka (Workingman's Death)
Režisér Michael Glawogger, okom skúseného dokumentaristu, sleduje skupiny robotníkov v rôznych častiach sveta. Bez zbytočných slov (o to výstižnejšie) zachytáva každodenné pracovné nasadenie v neľudských podmienkach a núti nás k prehodnoteniu rebríčkov (aspoň tých pracovných). Tváre, ktoré sa mihnú na plátne patria skutočným dríčom.
Najskôr nás zručný Rakúšan zavedie na Ukrajinu. Pod zamrznutou zemou sa tu plazia baníci hľadajúci uhlie. V polohe ležmo pracujú i jedia, a keď na konci dňa vytiahnu z klaustrofobického podzemia vzácnu surovinu, ponáhľajú sa za rodinou do skromných príbytkov.
Ďalej sa pozrieme do Indonézie, kde sa v okolí minerálneho jazera ťaží síra. Miestni nosiči prejdú celé míle s košmi plnými ťažkej horniny, aby ich nakoniec zhodili na váhu a dostali mizernú mzdu.
Podobná politika funguje i na bitúnku v Nigérii. Zablatené jatky sú pracovnou príležitosťou pre mäsiarov (zdá sa, že tým môže byť ktokoľvek vlastniaci mačetu), nosičov, umývačov a pod. Všetci títo ľudia pracujú v zápachu a neutíchajúcom náreku kozliat, ktoré tak veľmi pripomína plač novorodencov.
Vrakovisko vyslúžilých tankerov na zlatistom pobreží Pakistanu svojou bizarnosťou pôsobí ako z iného sveta. Zvárači postupne oddeľujú veľké kusy oceľového plášťa a každým krokom riskujú pád či výbuch zabudnutého paliva.
Nakoniec, zavítame do komunistickej Číny, kde sa zamestnanci veľkých oceliarní zamýšľajú nad progresivitou práce a optimisticky hľadia do budúcnosti, v ktorej socialistického kolos nadobro upustí od centrálne orientovanej ekonomiky.
To všetko je podané bez komentára tvorcu. Pozorná kamera a dômyselný strih namixovali naturalistický náhľad do života tých najjednoduchších ľudí s tou najneobyčajnejšou vôľou pracovať, čo sa v ich rovná prežitiu.
Päť portrétov práce, päť nezávideniahodných zamestnaní, päť trpkých pohľadov na nedocenenú drinu..., ale keď sa budete pozerať pozorne určite vám neunikne nenútená radosť zo života, ktorou oplývajú jednotliví hrdinovia a silné odhodlanie, posilnené vidinou lepšej budúcnosti.
Robotníkova smrť je neobyčajným, citlivým, drsným a vizuálne bohatým zážitkom. Film v roku 2005 zozbieral niekoľko ocenení na medzinárodných festivaloch a dnes je prezentovaný i našincovi. Jeho ústredným mottom je Faulknerove: „Práca je dôvod prečo sa človek cíti mizerne a nešťastne.“ Ale ako sami uvidíte, práca je tiež jedinou možnou cestou, samozrejmosťou a pozitívnym nábojom ľudskej existencie.
