Moje čučoriedkove noci (My Blueberry Nights)
Sladkosť či trpkosť čučoriedkového koláča je základným mottom celého filmu a v samotnej podstate aj posolstvom. Zúfalstvo, depresia, závislosť, alkohol, hazard, lipnutie na starých veciach a spomienkach. Takto by sa niekoľkými slovami dal opísať film ázijského režiséra Wong Kar Waia. Wai je jedným z mnohých ázijských režisérov, ktorí svojho času zaplavili Hollywood. Či už to boli Ang Lee (Rozum a cit, Skrotená hora), John Woo (Operácia zlomený šíp, Výplata..) alebo Tsui Hark (Sedem mečov, Do poslednej kvapky krvi), každý z nich sa rozhodol dobiť Hollywood svojim spôsobom. Niektorí sa prispôsobili (John Woo), iní sa vrátili domov (Tsui Hark), ale boli aj takí, ktorí zožali úspech (Ang Lee). V prípade režiséra Waia to bolo inak. Počkal a jeho rozhodnutie sa vyplatilo. Príbeh sa v podstate odvíja len okolo čučoriedkového koláča, je plný sklamania, ľútosti a opisuje dlhú cestu sebaspoznávania. Hlavnou hrdinkou je dievča, ktoré hľadá samu seba. Wai sa dokázal pohrať s ľudskými emóciami a prispôsobiť im hlavné postavy.
Elizabeth (Norah Jones) je mladá žena, ktorá práve prežíva sklamanie v láske. Vydáva sa na dlhú cestu, plnú nečakaných situácií, aby našla samu seba a začala opäť žiť. Počas tejto cesty stretáva nových ľudí, ktorí ju chtiac, či nechtiac vtiahnu do svojich životných príbehov. Či už je to osamelý majiteľ malej kaviarne (Jude Law), kde si Lizie pochutnáva na koláči, alebo nevyrovnaný policajt (David Strathairn) a jeho nespokojná žena (Rachel Weisz) a nakoniec mladá, hazardom posadnutá žena(Natalie Portman), ktorej sa smola pekne lepí na päty. Pri počúvaní a riešení problémov jej nových priateľov úplne zabudne na tie vlastné, objaví svoje skutočné ja a zistí, že láska nikdy nie je dosť ďaleko.
O tomto sladkotrpkom filme som sa dozvedela, keď som sa ako správna začínajúca kritička, rozhodla napísať o filme Mamma Mia. Na plátne bežala ukážka k tomuto filmu. Zaujímavé obsadenie, príbeh a dobrý režisér. Prinútilo ma to naštudovať si bližšie informácie. Mal dobré hodnotenie a prvotné ohlasy zneli veľmi optimisticky. A keď sa tento film objavil aj v ponuke filmov, ktoré čakali na zrecenzovanie, neváhala som a hneď som si ho rezervovala. O to väčšie a intenzívnejšie sklamanie ma čakalo na prahu kinosály. Film síce spĺňal to, čo som si prečítala, ale pôsobil až priveľmi uplakane, depresívne a pochmúrne. Film bol skrátka tak stavaný, a aj napriek pozitívnej kritike väčších odborníkov ako som ja, mám pocit, že si režisér vylieval len svoje srdce. Bol to mierny krok späť, ale vďaka niektorým pozitívnym maličkostiam je vcelku pozerateľný.
HHerecké výkony hodnotím veľmi pozitívne. Film sa hemžil slávnymi menami, no napriek tejto skutočnosti do hlavnej úlohy obsadil režisér nováčika. Utrápenú Elizabeth si zahrala známa speváčka Norah Jones. Film obohatila nielen svojou rolou, ale aj skutočne peknými piesňami, ktoré síce pôsobili trošku depresívne, ale napriek tomu skvele dopĺňali situácie vo filme. Jude Law ako majiteľ kaviarne, ktorý má rád nočné rozhovory s Elizabeth, podal celkom slušný výkon a takpovediac nešpatil okolie. Natalie Portman a Rachel Weisz ma naozaj prekvapili, pretože hrali ako o život a takmer som im ich neslávny život zhltla. Takže z môjho pohľadu herecké výkony neboli vôbec zlé.
Hudba, ako som už spomínala, bola fantastická. Pre mňa jediný dôvod si znovu pozrieť tento film. Norah Jones naozaj vie spievať a myslím, že lepšiu hudbu do filmu vybrať nemohli. Všetky exteriéry a interiéry dopĺňali pochmúrny a melodramatický podtón celého filmu. Po záverečných titulkoch som neodchádzala plná optimizmu, ale bola som v takej počiatočnej depresii, pretože film vám pripomenie, aké je to trpieť pre lásku. Verím však, že režisér chcel predať posolstvo, že nech sa už stane čokoľvek, máme ísť ďalej a neobzerať sa späť do minulosti. No napriek výstižnému posolstvu je film tak poprekrúcaný a smutný, že nie každý hneď pochopí o čo tam vlastne išlo a bude sa snažiť pochopiť samotný dej filmu, a nie to, čo chce povedať.
Moje čučoriedkové noci je film skôr pre melancholikov, ktorí si pri ňom určite aj poplačú. Dám vám však radu. Ak už sa naozaj odhodláde pozrieť si tento film, ktorý sa dá vydržať len s kopou kapesníkov, potom sa pripravte na poriadnu depku na záver, ktorá nepostihne hlavné postavy, ale vás. A ešte ku všetkému znenávidíte čučoriedkový koláč, ktorý je vo filme pečený varený.
