Happy-Go-Lucky

14.10.2009|Alojz Migrifič|

Happy-Go-Lucky

Happy-Go-Lucky Mor 21. storočia - depresia

Ľudstvo postihla pandémia vyrovnajúca sa i čiernemu moru. Depresia. Príznakmi je pesimizmus a paranoja. Skupinovú diagnózu vykonal nelicencovaný lekár Mike Leigh, známy ako scenárista a režisér pochmúrnych a depresívnych príbehov z prostredia strednej nižšej a nižšej pracujúcej vrstvy. Po úspešnom a temnom príbehu o žene poskytujúcej nelegálne potraty, Vera Drake, prichádza na prvý pohľad s diametrálne odlišnou snímkou, Happy-Go-Lucky.

Filmy Mike Leigha sa vyznačujú surovosťou a krutosťou nazerania na svet. Režisér nahliada na život z perspektívy pracujúcej triedy, keďže sám vyrastal v podobných pomeroch. Svoje spomienky a ako aj názory pretransformováva na celuloid s hŕstkou hercov a vysokou mierou improvizácie. Samotnému procesu natáčania predchádza množstvo hodín nacvičovania. Bremeno zostáva na pleciach hercov, ktorý musia analyzovať svoju postavu, aby dokázali podať, čo najvierohodnejší výkon. Vďaka vysokej miere improvizácie a sociálnym témam je Leighov štýl charakterizovaný ako ,,kitchen sink“ realizmus (realizmus kuchynského dresu). Pojem pochádza z 50-60-tych rokov a jeho najvýznamnejšou črtou je práve sociálny realizmus.

Happy-Go-Lucky (2008)

Tradičný oblak pochmúrnosti je v režisérovom najnovšom snímku prežiarený slnkom optimizmu. Enormnú dávku šťastia v sebe nosí učiteľka v materskej škole Poppy Cross. Všetko berie s nadhľadom, humorom a dokáže sa až abnormálne tešiť zo života. V uliciach plných zadumaných a sklesnutých ľudí pôsobí hrdinka nadmieru excentrickým dojmom. Poppy je chodiaca bomba optimizmu, ktorým sa snaží intoxikovať aj svoje okolie, najčastejšie entuziastickým švitorením. Svoju inakosť nepovažuje za handicap a sama akoby žila v izolovanej bubline rozprávkového sveta. Jej najbližšie priateľky si s ňou bez problémov rozumejú, no na bariéry predsudkov naráža mimo svojho územia. Poppy si lepšie rozumie so starým bláznom, ktorého stretne v temných uličkách ako s relatívne normálnym kníhkupcom.

Dej Happy-Go-Lucky je determinovaný emuláciou bežného dňa, ako už aj názov napovedá, každodenného kolotoča, v ktorom sa všetci nachádzame. Príbeh sa obmedzuje na hlavnú postavu, Poppy, ktorá sa taktiež vozí na známom kolotoči, no predsa je iná ako jej spoluobčania. Dominantou snímky sú postavy, precítené, zložité. Režisér dosahuje punc výnimočnosti práve hodinami nacvičovania a práce s hercami. Ich úlohou je preskúmať postavy, analyzovať ich a na základe nadobudnutých poznatkov rekonštruovať ich persónu na pľaci. Leigh nepíše dialógy, ponecháva ich na improvizácii svojich postáv. No predtým potí krv počas vedenia hercov k odhaľovaniu svojich postáv.

Happy-Go-Lucky (2008)

Tentokrát sa dívame s režisérom na svet pohľadom vyšinutej excentričky, ako sa na prvý pohľad môže javiť. Práve vďaka nonkonformnému správaniu hrdinky sa darí tvorcovi rekonštruovať na plátne ,,vyšinutý“ svet, v ktorom žijeme. Mizantropia, asociálnosť, pesimizmus, depresia...Leigh nemoralizuje, iba pozoruje. Na scénu uvádza ďalšiu excentrickú postavu, paranoidného maniodepresívneho rasistického inštruktora, protipól večne šťastnej Poppy. Zaujímavá hra s postavami dostáva nový rozmer, keďže diváci sa len veľmi ťažko stotožnia s Poppy rovnako ako so Scottom. Zostávajú niekde uprostred, v mieste ohraničenom neviditeľnými bariérami spoločenských konvencií, ktoré nám prikazujú ako sa máme správať, ako máme žiť svoje životy. Presne to je aj prípad hrdinkinej sestry, ktorá koná tak, ako sa od nej očakáva. Spoločnosť jej odňala slobodnú vôľu, ukradla jej vlastnú identitu.

Scott je iba obeťou, spoločnosť ho nainfikovala a jeho negatívne vnímanie mu zabraňuje v akejkoľvek normálnej forme sociálnej interakcie, preto si ju kompenzuje vyučovaním v autoškole. Zatiaľ, čo neochvejný optimizmus Poppy sa začne otriasať v základoch, keď zistí, že predsa existuje osoba, ktorú nedokáže urobiť šťastnou. Ba čo horšie, Poppy musí čeliť faktu, že nielen neurobila niekoho šťastným, ale svojím úsilím dosiahla práve opak. Jej správanie sa podpísalo a prehĺbilo depresiu. Poppy musí čeliť pravda, že spoločnosť jej nerozumie. Považuje ju za nenormálnu, pretože nedokáže správne dešifrovať jej signály, rovnako ako jej neporozumel Scott a hrdinkine správanie si interpretoval ako pokus o flirt.

Happy-Go-Lucky (2008)

Happy-Go-Lucky je vskutku výnimočným filmom, ktorý nazerá na svet a spoločnosť optikou neortodoxných postáv. Postáv, snažiacich sa oslobodiť z okov každodennej ubíjajúcej rutiny, vystúpiť z kolotoča spoločenských konvencií vydávaných za kánon. Iba vo vlastnej individualite a identite môžu nájsť slobodu a tým pádom aj šťastie. Poppy, samozvaná veľvyslankyňa šťastia a radosti síce prehrala bitku, ale vojna stále trvá. Aj keď nemôže každého učiniť šťastným, ako sama tvrdí ,,nikomu neublíži, keď sa o to pokúsim.“
VERDIKT MOVIE MANIA:
Zdroj:  MovieMania.sk Foto © SPI International

Odporúčané články

Symbol elegancie Cary Grant

Symbol elegancie Cary Grant

„Každý v živote by aspoň raz chcel byť ako Cary Grant. Dokonca aj ja chcem byť Cary Grant.“ ( Cary Grant ) 18.01. 1904 (...