Som číslo štyri (I Am Number Four)

Máme tu ďalší film natočený na motívy knižného bestselleru. Stoja za ním zvučné mená – produkcie sa chopil Michael Bay a scenára Alfred Gough a Milles Millar. Myslím, že to celkom presne napovedá, akým smerom je snímka orientovaná. Najskôr si precvičme matematiku – 1, 2, 3 – výborne, teraz sa pozrime na problém bližšie – prichádza Číslo štyri.

Bez okolkov povedané, I am number four sa dá porovnať s Twillight-om. Jediný rozdiel je, že Číslo
štyri sa na podobný príbeh pozerá mužskými očami. Keď už sme pri tom príbehu, demonštrujme si podobnosť. On = fešák = mimozemšťan zvaný Číslo štyri. Zahalený tajomstvom, oplývajúci nadľudskými schopnosťami, schopný milovať po celý život tú istú bytosť. Ona = outsiderka, ktorá by pokojne mohla byť aj kapitánkou roztlieskavačiek, no nechce. Pripomína vám to niečo? Ich milostný príbeh sa rozvíja na pozadí dramatických udalostí, akými pochopiteľne musí byť ovládnutie sveta mimozemšťanmi-zlosynmi, ktorých môže zastaviť len deväť vyvolených detí – očíslovaných. A práve mimozemšťania-zlosyni vyvolených začnú zabíjať, jedného po druhom, až dospejú ku číslu štyri. Samozrejme, k dispozícií majú arzenál super-hyper „búchačiek“ a kamión plný záhadných agresívnych tvorov.



Film priam oplýva akčnými a dramatickými scénami. Hneď úvodná scéna naznačuje tento trend. Akurát trochu prehnane. Po vystupňovaní napätia pohľadom na zavreté dvere a vysokou frekvenciou hudby je celá snaha zmarená tým, čo sa za dverami skrýva – bzučiaci komár a spiaci chlapec. A nezasmejte sa potom. Behom filmu som sa takto nasmial viackrát. Film je doslova preplnený prvkami typu klišé a gýč. No pozor, tvorcovia s týmito prvkami narábajú priam brilantne. Až som mal pocit, akoby si to plne uvedomovali a smiali sa sami na sebe. Vymenujem pár príkladov. Číslo štyri dostane po príchode do nového mesta nové meno – John Smith. Aké nenápadné! A preto vo viacerých dialógoch nájdeme sarkastický odkaz na toto meno. Ďalším príkladom sú stredoškolské mravy – kapitán futbalového tímu šikanuje outsidera, ktorý verí v existenciu mimozemšťanov. Chlapec-outsider to samozrejme ironicky okomentuje slovami: „Aké originálne.“

Rovnako smiešne pôsobí aj správanie Johna Smitha, Čísla štyri. Má sa tváriť čo najnenápadnejšie, aby ho nevystopovali. A tak sa hneď v prvý deň školy dostane do konfliktu s kapitánom futbalového mužstva, ktorého otec je miestny šerif a spriatelí sa s jeho bývalou priateľkou, ktorá je zhodou okolností niečo ako školský papparazzi (to je už spomínaná hlavná hrdinka). A tiež sa spriatelí so
spomenutým outsiderom, ktorý verí na ufónov (??!).

Ale ako som povedal, o akciu núdza rozhodne nie je. Mega zbrane, superschopnosti a to všetko podkreslené hudbou a dobrými špeciálnymi efektmi. Herecké výkony držia tempo s úrovňou filmu. Ona sa prihlúplo usmieva, on je namosúrený záchranca. Najviac sa mi azda páčili mimozemšťania-zlosyni, ktorí sa radi zasmiali. Napríklad na ľudských komiksoch. A keďže ich miláčikovia – neznáme príšery zavreté v kamióne – boli hladní, museli im kúpiť jesť. Sto kureniec v supermarkete. Na čo predavačka hovorí: „Veď ešte nie je vďakyvzdanie.“



Za osobitú zmienku stojí záver filmu, ktorý ma tak trochu prekvapil tým, že vybočil zo zóny klišé. A tiež bígl, pes – priateľ človeka i mimozemšťana.

Som číslo štyri je film určený pre chalanov, tínedžerov. Alebo aj všetkých tých, čo majú radi špeciálne efekty, akciu a ľahkú romantiku. Ostatní ho radšej prehliadnite. Ja som sa bavil dobre, je obrovským plusom, že film svoje gýčové prvky premieňa na nový tvar filmovej zábavy. Za záver a bígla dávam pol hviezdičky naviac, takže 3 z 5.

VERDIKT MOVIEMANIA: 

I Am Number Four, 2011
USA, 109 min.
Akčný / Sci-Fi
Réžia: D.J. Caruso
Hrajú: Timothy Olyphant, Alex Pettyfer, Teresa Palmer

DRUHA STRANA MINCE:

Marek Gurský

Jano Švihra

Foto © Saturn Entertainment

Tlač

Diskusia (0)

Vybralisme.sk

Zaslať na Facebook