Drsňák (Knallhart)
Nemecko a dve roviny života. Jedna rozvíja príbeh života rozvedenej matky so synom v prepychovom štádiu ich osudu, tá druhá, presný opak a to doslovné živorenie na ulici v jednej s viacerých chudobných štvrtí Nemecka. Práve o týchto aspektoch života sa rozhodol režisér Detlev Buck vyrozprávať príbeh dospievajúceho chlapca, ktorý sa s nástrahami osudu musí hrdinsky vysporiadať.
Celý príbeh sa teda točí okolo dospievajúceho Michaela Polischka, ktorý je nútený presťahovať sa z prepychového predmestia do obyčajnej a chudobnej nemeckej štvrti. Jeho matka sa totiž rozišla s bohatým doktorom, ktorý ich bez mihnutia oka vyrazil na ulicu. Jediné dostupné bývanie tak nájdu na sídlisku s prisťahovalcami. Okrem problémov s bývaním , má mladý Michael starosti aj v škole, kde ho vydierajú a bijú. Zlom nastane až vtedy, keď sa náhodou stretne s miestnym veľkým bossom Hamalom, ktorý jeho život doslova obráti naopak. Toľko v stručnosti príbeh najnovšieho filmu Detleva Bucka, ktorý od úvodu rozprestiera zdanlivo absurdné, avšak o to viac tabulizované témy súčasnej doby. Film Knallhart by sa na základe koncepčného hľadiska dal rozdeliť na tri základné časti. Prvá zobrazuje život, aký by si asi každý z nás chcel raz vyskúšať- mať veľa peňazí, drahé autá, veľký dom a neviem ešte aké ďalšie luxusné vymoženosti. O to ťažšie je však prerod od bohatstva k chudobe, čo pociťuje aj hlavný hrdina Michael. Nemáte nič a ste odkázaní sami na seba. Práve v tom spočíva „druhá“ časť Buckovho filmu. Práve v tejto rovine sa režisér zameriava na ľudské pocity a myšlienky a vhodnou formou ich podáva divákovi. Nie je to len akési nastolenie problému a následné mravné poučenia z konca skoro každého (neakčného) amerického filmu. Buck využíva hlavne postavu Michaela ako voľbu medzi „duchom“ dobra vs. zla a ponecháva len na ňom, ako sa rozhodne.
Tretou časťou by som nazval obrat k „dobrému“. K dobrému preto, že sa hlavný hrdina dostáva z problémov. Väčšou dilemou však je fakt, akou formou sa mu to darí a v tom spočíva veľké plus pre Bucka a spol. Mladý chlapec sa totiž dostane do priameho kontaktu s mafiou a tá(ako ináč) mu pomáha vyriešiť problémy, trápenia či finančné záležitosti. Tu je však pádny dôvod pre obrat vo filme a to o celých 360 stupňov. Bolo, je a bude veľmi veľa filmov s problematikou -chlapec, chudoba, problémy v škole a zrazu veľký boom za pomoci „veľkých rýb“ mafie. S podobnou tematikou mi však nedá nespomenúť legendárny a vynikajúci film Martina Scoreseseho Mafiáni, ktorý na tú dobu poukázal na podobné záležitosti, ako sa dá ľahko „vypracovať“. Len treba chcieť, no a samozrejme treba chodiť už od prvej triedy vypomáhať pár talianskym spoluobčanom...
Knallhart však na Mafiánov, čo do kvality filmu rozhodne nemá. Podstata filmu je v niečom inom a to v autenticite záberov, ktoré dotvárajú istú dávku napätia, čo pri nemeckých koprodukciách časté vonkoncom nie je. Veľký plus je hlavne v systéme spracovania, či už ako sa samotný príbeh odohráva, ale aj v tom, ako sa z úplné introvertne založeného malého chlapca stáva tvrdý a neúprosný jedinec, ktorý sa len patrične vžil s daným prostredím. V tom tkvie prekvapivý priebeh Knallhartu, či už ako určitá rozpracovaná forma transformácie charakteru alebo ako posun k niečomu, čo sa dotýka každého z nás.
Priznám sa, nemecké filmové kúsky veľmi „nemusím“, no film Knallhart ma príjemne prekvapil. Nie je to síce nijaké prevratné dielo zapisujúce sa do dejín svetovej kinematografie, no spracovaním zaujme každého(a to nie len klubovo) založeného filmového fanúšika.
Na naše končiny, neznámy režisér sa totiž zhostil tejto, dosť chúlostivej a bohužiaľ výrazne realistickej skutočnosti na výbornú. Buck a spol. dokázali vhodne skombinovať tému a s veľmi príjemným a pritom prostým spôsobom poukázať na každodenné problémy niektorých ľudí. Práve preto patrí medzi veľmi príjemný prínos do blokbastermi nabitého augusta. Právom mu preto patria zaslúžené tri hviezdičky a aj pádny dôvod vidieť tento film...
