Niet návratu (The Brave One)
Život jednej novinárky je perfektný. Má dobrú prácu, milujúceho priateľa a skvostne vyzerajúce vyhliadky do budúcna. Čo všetko však môže zmeniť jedna obyčajne malá prechádzka v Central parku v najbezpečnejšom mesta na svete- v New Yorku? Vo filme Niet návratu prakticky všetko. Režisér Neil Jordan (Interview s upírom, Hra na plač, Raňajky na Plute) sa preto rozhodol nakrútiť psychologický thriller s prvkami drámy, ako jeden večer môže zmeniť myslenie človeka a pretvoriť ho na svojrázny obraz menšieho druhu psychologickej schizofrénie s večernými „chúťkami“ zabíjať z pomsty. A to doslova...
Príbeh sa teda celý točí okolo newyorskej rozhlasovej moderátorky Erici Bain (Jodie Foster), ktorá má úžasný život. Prácu, snúbenca (Naveen Andrews), ktorého zbožňuje. Nasleduje však brutálny útok, ktorý zanechá Ericu ťažko zranenú a jej snúbenca mŕtveho. Erica sa nedokáže s touto tragédiou vyrovnať, začne sa túlať nočnými ulicami a sledovať mužov, o ktorých si myslí, že sú za útok zodpovední. Jej až chorobná honba za spravodlivosťou sa dostane do pozornosti verejnosti, ktorá je jej odvážnymi činmi fascinovaná. Ale v pätách má neustále detektíva newyorskej polície (Terrence Howard - Crash), ktorý zúfalo pátra po páchateľovi nočných útokov. Erica sa musí rozhodnúť, či je jej cesta za pomstou skutočne správna, alebo či sa sama nestáva rovnakou ako sú tí, ktorých sa snaží zastaviť.
Keby som mal začal písať o tom, ako sa film v priebehu celého deja zapletá, tak by som skončil tiež v nejakej slepej uličke. Niet návratu, by sa dal tak povediac rozložiť na dva koncipované celky. Prvý hovorí o bezproblémovom živote hlavnej hrdinky, ten druhý o tom, ako sa s následkami ťažkej straty vie vyrovnať. Práve tento aspekt robí z filmu v celku zaujímavú snímku, plnú psychologický vsuviek s momentkami drámy. Ako ináč vo filme s Jodie Foster, je všetko na nej a prakticky sama dotvára a aranžuje príbeh. Je však dobré, že jej neskutočne dobre sekunduje pomerne neznámy Terrence Howard v úlohe newyorského detektíva, ktorý svojím svojským spôsobom chôdze či reči vytvára geniálnu symbiózu s Jodie Foster. V skratke povedané, je to film o dvoch ľuďoch, ktorí postupom času k sebe nachádzajú cestu a stáva sa z nich niečo „viac“ ako len reportérka posúvajúca potrebné dôkazy hlavnému vyšetrovateľovi. Práve zúženie postáv na minimum pomohlo Jordanovi viac dosiahnuť vytúženého cieľa a to sklon hlavnej hrdinky na temnejšiu, pomstou nasiaknutou kriminálničku. V okamihu, keď sa dej prehĺbi a Erica sa musí postaviť v tvári k tvár svojmu osudu a strachu, je výkon Jodie Foster, podľa môjho názoru, možný zaradenia k jej najlepším filmom ako napríklad Mlčanie jahniat. Jej neskutočne kamenný výraz pri konaní vrážd z pomsty a následné „veľké finále“ vás určite nenechá chladnými. K tomu ešte priberme, aj keď donekonečna omieľanú psychologickú rozdvojenosť, spolu s hudbou, ktorá tvorí nenahraditeľný aspekt podobných chladných žánrov a dostaneme film, ktorý má takmer všetko. Je však len na samotnom divákovi, čo resp. ako tento film pochopí. Režisér Neil Jordan nechal pocitovosť vyložene v rukách diváka, čo je kladnou stránkou filmu. Nechal totiž rozvíjať príbeh samotnou Jodie Foster, čo bol jeho najlepší ťah, ktorý robí z Niet návratu slušný film s pomerne veľkou dramatickou hodnotou, hodnou na zamyslenie. Človek totiž nikdy nevie, čo sa zajtra môže stať a práve o tomto neúprosnom fakte sa snaží rozprávať aj tento film.
Na záver len dodám, že už poriadne dlho som nevidel tak dobrý film s Jodie Foster. Osobne sa priznám, že jej filmu sú skutočne plné filmové jazyka, ktorý divákovi má rozhodne čo povedať. Asi preto ju možno nevidíme každý mesiac vo veľkom blokbasteri, ale s obdivom čakáme na jej ďalšie vydarené dielo. Aby som však neodbočil od témy tohoto filmu, Niet návratu je dobrý psychologický thriller zamerajúci sa hlavne na psychologickú stránku človeka, jeho napredovanie a zmenu, ktorú musí pri podobnej situácii prekonať. Popri skvelej Jodie a sympatickom Howardovi, by sa chybička krásy dala vytknúť akurát tak dosť nevýraznému a pre mňa osobne, veľmi prekvapujúcemu záveru, ktorý po tejto stránke zanechá pocit, ktorý vás maximálne zaskočí. Mohlo sa to naozaj takto skončiť v skutočnosti? Pýtal som sa po záverečných titulkoch. No čo, vo filmovom svete je možné takmer všetko a preto vám The Brave One vrelo odporúčam. Keď už ani nemusíte drámy a psychologické filmy, tak aspoň kvôli skvelej Jodie Foster, ten film rozhodne stojí za návštevu kina...
